Pikantná kuracia polievka

Je zaujímavou alternatívou ku klasickému vývaru. Ak máte doma menšie kura, zopár exotických korenín a tlakový hrniec, za hodinku vyrobíte chutnú hrejivú polievku. Ochutenie je v podstate na vás, ja som vychádzal z toho, čo poskytla chladnička, špajza a predstavivosť. Rozhodne by som nevynechal mladý špenát. Jedol som ho v jarnej polievke Kuk-Šurpa v uzbeckej reštaurácii v Rige a zanechalo to vo mne silný dojem. A zelené veci mi v zime vždy spravia náladu. Nachystajte si:

1 kura

2 mrkvy

1 petržlen

1 kus zeleru

1 cibuľa

1 pór

1 kúsok zázvoru (asi 3 cm)

1 kaleráb

Na koreniacu pastu:

1 strúčik cesnaku

½ lyžičky miso pasty

2 lyžice sójovej omáčky

½ lyžičky sečuánskeho korenia

1 chili papričku

1 lyžicu pretlaku

1 lyžičku sezamového oleja

Na podávanie:

Ryžové rezance

Vajcia na hniličku

Jarnú cibuľku

Mladý špenát (2 hrste)

Kura rozštvrťte a vložte do tlakového hrnca. Pridajte očistenú mrkvu, petržlen, zeler, kaleráb, zázvor, cibuľu, asi 15 cm kúsok póru a lyžičku soli. Zalejte vodou tak, aby boli suroviny prekryté a priveďte k varu. Uzavrite hrniec a varte na vyššom tlakovom stupni najviac 30 minút. 

Kým sa varí vývar, pripravte si ostatné komponenty. Do hlbšej nádoby vhoďte asi 3 cm kus póru nasekaného na kúsky, pridajte cesnak, chili papričku, sezamový olej, pretlak, miso pastu a sójovú omáčku. V mažiari podrvte sečuánske korenie a pridajte k ostatným surovinám. Ponorným mixérom vyrobte hladkú pastu, ktorou neskôr ochutíte vývar. 

Špenát zbavte hrubých stoniek a krátko sparte vo vriacej vode, ochlaďte, vyžmýkajte a nasekajte nadrobno. Na tenké prúžky nakrájajte cibuľku a zvyšnú časť póru. Vajcia si uvarte na hniličku, t.j. 5-6 minút po vložení do vriacej vody. Ryžové rezance uvarte podľa návodu a prepláchnite studenou vodou. Uvarený vývar zlejte, preceďte a ochuťte pripravenou pastou. Ochutnajte a dolaďte podľa želania. Mäso oberte z kostí a natrhajte do vývaru. Koreňovú zeleninu nakrájajte alebo roztlačte v prstoch. Pridajte rezance, špenát, cibuľku a pór. Na tanier servírujte s prekrojeným vajíčkom. Jedná sa o plnohodnotný obed plný farieb, výrazných chutí a dobrej nálady. 

Akože držková polievka

Vyrobená  z hlivy ustricovej, ktorá po nakrájaní na prúžky vyzerá ako držky, teda vyprané žalúdky. (Etymologické okienko: Slovo dršťka pochází ze starého výrazu "dršť", kterým se označovaly vyvržené vnitřnosti, a to zejména ty méněcenné.). S použitím zemiakov a korenín typických pre klasickú držkovú vznikne chutná polievka, vhodná aj pre vegetariánov, bez smotany i pre vegánov. Nevyžaduje exotické suroviny a uvaríte ju do 45 minút. Pripravte si takéto vecičky:

500 g hlivy ustricovej

4 zemiaky

2 cibule

1-2 strúčiky cesnaku

2 lyžice kyslej smotany

1 lyžicu olivového oleja

1,5 litra zeleninového vývaru

2 lyžičky červenej papriky

½ lyžičky rasce

1 lyžička rozotretej majoránky

Soľ

Dajte na sporák hrniec s aspoň litrom vody a pol lyžičkou soli. Zemiaky očistite, nakrájajte na menšie kocky a vložte do hrnca. Hlivu pokrájajte na prúžky krátko osmažte na olivovom oleji a prikryté nechajte dusiť 20 minút. Počas dusenia hlivy a varenia zemiakov si očistite cibuľu a cesnak. Cibuľu nakrájajte na hrubšie plátky, cesnak nadrobno. Cibuľu osmažte na olivovom oleji dozlatova, ku koncu k nej pridajte na jednu minútu cesnak. Oboje preložte do hlbšej misy, pridajte koreniny, kyslú smotanu a rozmixujte dohladka. Túto koreniacu zmes zmiešajte s vývarom. Uvarené zemiaky zlejte a udusenú hlivu odstavte z plameňa. Zo zemiakov i hlivy odoberte asi jednu tretinu a rozmixujte s malým množstvom vývaru. Hustú zmes prilejte späť do polievky. Pridajte zemiaky a hlivu. Podávajte s čerstvým chlebom, môžete doplniť kyslou smotanou, prípadne chili alebo worchestrovou omáčkou. 

Segedínsky guláš (v tlakovom hrnci)

Teda vlastne Sikulský guláš (odvodené z maďarského Székelygulás) je klasika najvačšá na svete. Ja som sa ho naučil variť v tlakovom hrnci, vlastne odkedy ho mám, takmer všetko skúšam variť v tlakovom hrnci. Jednoznačná úspora času, energie a šťavnatý výsledok. Treba však pamätať na to, že akonáhle suroviny naládujete dovnútra, budú sa variť všetky spolu a rovnaký čas. Takže je potrebné zaonačiť prípravu tak, aby sa rozvarilo len to, čo má. Budete potrebovať tieto suroviny:

750 g bravčového pliecka

750 g kapusty

5 cibúľ

1 cesnak

1 zemiak

200 ml šľahačkovej smotany

1 lyžicu bravčovej masti

5 guličiek čierneho korenia

2 guličky nového korenia

1 bobkový list

1 lyžica červenej papriky

1 lyžička soli

Mäso nakrájajte na kocky veľkosti cca 2 cm a prudko ho opečte na masti, aby trošku zhnedlo. Stačí tri minúty, potom ho vložte do hrnca. Kapustu zľahka prepláchnite vodou a pokrájajte. 

Pridajte k mäsu. Cibuľu narežte na hrubšie mesiačiky a opečte na masti, na ktorej sa opekalo mäso. Keď začne cibuľa zlatnúť, pridajte k nej nakrájaný cesnak, premiešajte a odstavte z plameňa. Cibuľu s cesnakom vložte do hlbšej misy. Očistite zemiak, pokrájajte ho na kúsky a pridajte k cibuli. Poprášte červenou paprikou a osoľte. Do panvice, v ktorej ste opekali mäso a cibuľu vlejte 3-4 dcl vody a odvarte pripečené kúsky. Vodu vlejte k cibuli a zemiakom. Rozmixujte na redšiu pastu a prilejte k masu a kapuste. Korenie a bobkový list zaviažte do kúska gázy,aby ste ich po uvarení nemuseli loviť, a pridajte ich do hrnca. 

Priveďte zmes k varu, uzavrite hrniec a varte pod tlakom na druhom (vyššom) stupni 25 minút. Odstavte z plameňa a nechajte uniknúť paru. Otvorte hniec a do horúcej zmesi primiešajte smotanu. Podávajte s čerstvým chlebom alebo knedľou. 

Zelené kari

Je inšpirované thajskou kuchyňou a na jeho prípravu bude potrebovať zopár exotických, no pomerne ľahko dostupných surovín. Keď ich už raz budete mať, v chladničke či mrazničke vydržia dlho a rozšíria váš gastronomický záber. Kari pastu si môžete vyrobiť do zásoby a  kvalitou zaručene prekoná väčšinu dostupných polotovarov. Takže si nachystajte mažiar, mixér a uvedené suroviny. Dávka pasty postačí v kombinácii s kokosovým mliekom a kuracími prsiami na jeden obed pre 2 – 4 ľudí.

Zelená kari pasta

1 limeta, šťava a kôra

1 kus citrónovej trávy
1 – listy kafírovej limety

1 biela cibuľa (alebo šalotka)

5 cm kúsok galangalu (prípadne zázvoru)

1 hrsť alebo viazanička koriandrovej vňate

1 paprička (napr. jalapeno, birds eye, podľa preferovanej štipľavosti)

1 lyžica hnedého cukru

1 lyžička drvených kreviet alebo ½ lyžičky krevetovej pasty

1 lyžica ustricovej omáčky

1 lyžica rybej omáčky

1 lyžica sójovej omáčky

1 lyžička koriadnrových semienok

1 lyžička rascovca rímskeho

2 tobolky kardamómu

Ostatné

2 kuracie prsia

1 lyžica slnečnicového oleja

1 konzerva kokosového mlieka

Koriandrové semienka, rascovec a zrniečka z toboliek kardamómu rozdrvte v mažiari. Strednú časť citrónovej trávy (bez drevnatého konca) pokrájajte na kolieska. Galangal (zázvor) pokrájajte na jemné plátky krížom cez vlákna. Vňať, papričku a cibuľu nasekajte nahrubo. Všetky suroviny vložte do misy (prípadne priamo do nádoby mixéru) a postupne umixujte dohladka. Ochutnajte a podľa potreby dochuťte. Pasta má byť výrazná a vyvážená zmes chutí (sladko-kyslo-umami-pikantná).

Keď máte pastu hotovú, nakrájajte kuracie prsia na kúsky. Rozpáľte na panvici lyžicu olej a prudko opečte mäso. Zhrňte ho na jednu časť panvice a na druhej opečte pastu. Po minúte prilejte rozmiešané kokosové mlieko a krátko povarte, kým je mäso mäkké. Podávajte s jazmínovou ryžou. Jedlo je to veľmi návykové a už po niekoľkýkrát opakujem, že do exotických surovín sa oplatí investovať, spestrenie jedálnička vám tých pár eur bohato vynahradí.

P.S. Na fotke je paprička Naga Morich, pretože inú čerstvú som nemal poruke. Ak sa k nej dostanete, určite ju nedávajte do pasty celú. Pre drvivú väčšinu slovenskej populácie by bol výsledok nejedlý.

P.P.S. Thajský názov v doslovnom preklade znamená sladké zelené kari . Slovíčko sladké sa však vzťahuje k označeniu farby (jemná zelená, ktorá vznikne zmiešaním zelených papričiek a kokosového mlieka) a rozhodne neznamená, že jedlo nie je pálivé :)

Rajčinové placky

Toto je jeden z receptov, ktorý uplácate aj nohami. Pochádza z Grécka, ja som  ho len mierne poupravil na svoj obraz. Hodí sa na ľahký letný obed či večeru. V každom prípade použite kvalitné dozreté rajčiny. Vhodné sú najmä mäsité odrody, napríklad býčie srdce alebo san marzano. Vcelku budete potrebovať iba zopár  surovín a ich množstvo vám vystačí na dve porcie.

Placky

2 – 3 veľké rajčiny

3 lyžice hladkej múky

3 lyžice ovsenej múky

1 červenú cibuľu

1 hrsť petržlenovej vňate

Soľ

Mleté čierne korenie

Olivový olej

Jogurtová omáčka

2 dcl hustého jogurtu

1 hrsť čerstvej mäty

Šťava z polovice citróna

Rajčiny, cibuľu i petržlenovú vňať  nasekajte nadrobno. Postupne prisýpajte múku. Jej množtvo závisí od veľkosti a šťavnatosti rajčín. Cieľom je konzistencia riedkeho cesta, ktoré sa dá naberať naberačkou. Pridajte soľ a čierne korenie. Panvicu potrite troškou olivového oleja a pečte hrubšie placky široké cca 15 cm. Otáčajte asi po troch minútach. Upečené placky podávajte so slaným syrom a studenou omáčkou z jogurtu, citrónovej šťavy a mäty.

Ostrokyslá

Je bezmäsitou alternatívou polievky, ktorú dostanete takmer v každom ázijskom bistre. Hlavnou súčasťou je chutná huba, obsahujúca nenasýtené mastné kyseliny, množstvo vitamínov (napr. C, D a skupina B), minerálov i stopových prvkov. Pritom nemá vysoký obsah kalórií a je možné konzumovať ju i čerstvú. Je ľahko dostupná (i cenovo) a nenáročná na prípravu. Ak máte chuť oživiť si jedálniček trochou exotiky, tu je zoznam surovín:

300 g hlivy ustricovej (prípadne polovicu šampiňónov)

200 g bieleho tofu

1 mrkvu

5 cm kúsok póru

1 l zeleninového vývaru

4 lyžice kvalitnej (!) sójovej omáčky

3 lyžice ryžového octu

1 chili papričku

1 strúčik cesnaku

3 cm kúsok zázvoru

2 vrchovaté lyžice kukuričného škrobu

1 vajce

1 lyžicu slnečnicového oleja

Hlivu i tofu nakrájajte na drobné kocky, mrkvu nastrúhajte na hrubom strúhadle. V hrnci rozpáľte olej, hlivu  a mrkvu na ňom krátko osmažte, prikryte  a nechajte na miernom plameni dusiť dvadsať minút. Kým sa hliva dusí, osmažte kocky tofu dozlatova na väčšej suchej panvici. Trvá to maximálne desať minút, potom ho odstavte bokom. V troške studenej vody rozmiešajte kukuričný škrob.  Vajce rozmiešajte vidličkou v malej mištičke.

Do sójovej omáčky pridajte ryžový ocot, nastrúhaný zázvor, papričku, cesnak a nahrubo nakrájaný pór. Všetky suroviny umixujte na pastu. Keď je hliva udusená, pridajte koreniacu pastu, tofu a vývar. Priveďte k varu a za stáleho miešania vlejte rozmiešaný kukuričný škrob a vajce. Ak je potrebné, pridajte sójovku, ocot, prípadne papričku. Závisí na vašej chuti.

Podávajte s nakrájanou jarnou cibuľkou a koriandrovou vňaťou.

P.S. Ak máte sečuánske korenie, kľudne pridajte pol lyžičky do koreniacej pasty, budú vám po ňom príjemne tŕpnuť ústa :)

Cuketkové placky

Dlho som nič nezavesil, lebo vždy keď som vykukol z okna, obhorelo mi obočie, tak som si myslel, že sa blíži súdny deň a nemá cenu písať nejaké banálne článočky o jedle. V takýchto pochmúrnych podmienkach ma príliš nebaví zapínať sporák a ak už k tomu dojde, nie sú to nijaké komplikované pokrmy. Zoberte si napríklad tieto placky. Jedna cuketa, zopár drobností zo špajze a chladničky a trocha bylín. To však neznamená, že nechutia skvele. A přitom taková blbost.

1 veľká cuketa (alebo 2 menšie, hehe)

3 vajcia

1 hrsť pohánkových vločiek (dostať za pár centov napr. v Nitrazdroji)

3 lyžice ovsenej múky

2 strúčiky cesnaku

1 lyžička sušeného oregana

Čerstvá bazalka

1 lyžička soli

Olivový olej

Cuketu nastrúhajte na hrubom strúhadle, nechajte ju asi 15 minút postáť a vytlačte z nej prebytočnú vodu. Pridajte vajcia, ovsenú múku, vločky a soľ. Bazalku nasekajte nadrobno, cesnak prelisujte a oregano rozotrite medzi dlaňami. Pridajte do masy a premiešajte. Rozohrejte si panvicu a potrite ju cca 1 lyžicou olivového oleja. Na každú placku budete potrebovať jednu veľkú naberačku cuketovej zmesi. Pečte z každej strany 2-3 minúty. Podávajte s kyslou smotanou, prípadne ako prílohu k polievke. Najlepšie studenej, napríklad takejto alebo takejto. Zatiaľ sa majte a užívajte si parádne leto.

 Ja budem v nejakej jaskyni v horách a ak v nej bude jazero, tak v ňom. Ako Smeagol.

Festival chutí nitrianskeho kraja

Uplynulé sobotné popoludnie sa na Svätoplukovom námestí a pešej zóne v Nitre odohral očakávaný Festival chutí nitrianskeho kraja, organizovaný tímom ľudí okolo Viktora Klima (www.delikatesy.sk) spolu s Mestom Nitra a Nitrianskou organizáciou cestovného ruchu. Očakávaný najmä preto, že sa ho zúčastnili najmä lokálne (rozumej kraj) reštaurácie, výrobcovia a predajcovia. Akcia začala už o 10:00 a trvala až do večerných hodín, kedy program uzatvárala skupina Polemic.

S drahou a kamarátmi sme sa pripojili cca okolo druhej hodiny poobede. Počasie bolo priam ukážkové, námestie obkolesené stánkami. Nielen s jedlom ale i vínom, pivom či limonádami. Boli tu predajcovia čokolády, pražiari kávy i zeleninári. Skutočne sa jednalo o miestne zastúpenie z Nitry a okolia. Čo ma oslovilo najviac, bola celková atmosféra. Žiadny jarmok s kofolou, europivom a klobásami. Nič proti klobásam ale tu sa jednalo o kvalitnejšiu gastronómiu.

A teraz priznanie. Keďže sme boli v piatok na kamarátovej svadbe do neskorých nočných hodín, na festivale som bol značne pokrčený a nevyspatý. A ochutnávanie rôznych jedál nebolo zrovna to pravé. Moja drahá však väčšinu jedál pochválila a kolegyne blogerky, ktoré sme stretli, boli tiež vysmiate od ucha k uchu. Ja som si vychutnával pobyt na čerstvom vzduchu a pozoroval ľudí. Podľa môjho názoru to bola veľmi vydarená lokálna akcia.

Dúfam, že sa organizátori odhodlajú zorganizovať i nasledujúci ročník a zachovajú takpovediac nejarmočný charakter podujatia. V tom prípade by som v budúcnosti privítal slnečníky alebo väčší šiator, kde by sa ľudia mohli ukryť pred slnkom a v pokoji vychutnať dobré jedlo a nápoje. Okrem toho som nikde nepostrehol stánok alebo miesto s chladenou pitnou vodou, ktorá by na akcii podobného charakteru nemala chýbať. Celkovo však dúfam, že sa festival zopakuje a ja budem v lepšej kondícii :)

P.S. Zvlášť sa mi páči, že sa na organizácii akcie bez veľkých sponzorov podieľalo mesto. Pome Nitra :)

Pivo (NR)

Patrí medzi najstaršie nápoje ľudstva, spomína sa napríklad i v Epose o Gilgamešovi. V Európe ho rozšírili najmä keltské a germánske kmene už približne 3500 rokov pred naším letopočtom. Pivo vtedy okrem základnej zložky (jačmeň, pšenica) zvyklo obsahovať ovocie, med, rôzne koreniny či byliny a rozhodne nepripomínalo pivo, ktoré poznáme v súčasnosti. Používanie chmeľu sa spomína až okolo roku 800 nášho letopočtu. Slúži ako chuťová protiváha sladu a môže dodávať pivu citrusovú či bylinkovú arómu. Chmeľ má okrem toho i antibiotické účinky a potláča množenie nežiaducich mikroorganizmov, nie však pivovarských kvasníc. Vďaka acidite slúži aj ako konzervant. Pivo konzumované v malom množstve (cca 2 kúsky denne) priaznivo ovplyvňuje zdravotný stav. Jasné, že ak ich denne stiahnete 10, na kondícii vám to nepridá. Okrem všetkých týchto nepodstatných informácií je pivo vynikajúci sociálny lubrikant, ktorého podstatu najlepšie vystihuje nasledujúci obrázok.

Keďže kultúra menších pivovarov a rozmanitých druhov piva sa pomaličky dostáva aj ku nám, vznikajú postupne i podniky, kde takéto lahôdky môžete ochutnať. Rozšírite si svoje obzory, stretnete sa s ďalšími pivnými nadšencami a  môžete degustovať vždy nové kúsky. Lokál Pub v Nitre funguje už cca jeden rok a za ten čas sa na ich piatich pípach vystriedalo veľa dobrôt. Prostredie je príjemné, nefajčiarske, chalani za barom pivu rozumejú a radi poradia alebo len tak pokecajú, žiadna snobáreň. Ďalší z podnikov v najkrajšom meste ve vesmíre, do ktorého sa nebojím poslať ani cezpoľného návštevníka. Ak vás nudia europivá , ktoré chutia čím ďalej tým viac rovnako, určite sa v Lokál Pube zastavte, sídli na Farskej 28.

V rámci pivného vzdelávania vám môžem odporučiť ešte jeden podnik avšak iného charakteru. Nedávno som sa dozvedel, že v Nitre už nejaký čas funguje pivotéka. Síce je poriadne ukrytá a takmer nepropagovaná, výber však má veľmi slušný a ceny mierne. I tu vám radi podajú informácie a pomôžu s výberom. Obchodík sa nachádza na Cabajskej ulici, v areáli bývalého mäsokombinátu. Aby ste neblúdili tak, ako my poprvýkrát, vojdite hlavnou bránou a choďte stále rovno na úplný koniec areálu, tam odbočte doľava a po ľavej strane uvidíte cieľ cesty. Fanúšikom piva odporúčam priniesť si mocný batoh alebo prísť rovno na aute, nebudete musieť vláčiť zásoby v rukách. Odniesť si môžete napríklad toto.

A na záver moja obľúbená, mierne psychotická reklama na dánsky kočovný Mikkeller, ktorou terorizujem 

všetkých bratov a sestry od piva :) Skål.

P.S. V areáli Agrokomplexu páni z Hop Grup stavajú vlastný pivovar, takže je sa na čo tešiť.

Brno

Semilasso, škopek, Monte Bú, šalina, Prigl. Presne tak , boli sme v Brne. Mesto je to pekné, ľudia príjemní, ceny mierne. Možno sa tam raz presťahujeme. Miestopis nahradia fotky a môžeme sa venovať jedlu.

Annapurna

Je reštaurácia v centre mesta, ktorá je zameraná na indickú a nepálsku kuchyňu. Nájdete ju v podzemných priestoroch na Josefskej ulici. Interiér pôsobí tak trochu ako školská jedáleň, bez akýchkoľvek negatívnych konotácií. 

Obsluha sa objavila asi päť minút po našom príchode, dostali sme jedálne lístky. Po krátkej úvahe som si vybral  stredne pálivý Jahňací madras s ryžou basmati (205 CZK + 45 CZK) a moja drahá Krevetovú kormu s ryžou ochutenou rímskou rascou (205 CZK + 45 CZK), na pitie sme obaja zvolili Mango lassi (42 CZK/0.25 L). Čašníčke sme oznámili našu voľbu a tešili sa na dobroty z ďalekých zemí. Ad čašníčka. Pôsobila, že má za sebou drsnú šichtu a nejakí dvaja vandráci navyše už ju nemôžu rozhádzať. Nápoje však priniesla obratom a jedlo o ďalších dvadsať minút, takže žiadny problém, akurát úsmev chýbal. 

Lassi bolo výborné a približne trikrát (!) lacnejšie ako v bratislavskej Ashoke. Neviem, možno sa v Denisovych sadoch darí mangovníkom, musím sa popýtať. Počas čakania na jedlo som po očku sledoval ostatných hostí a bola to pestrá zmes. Natrafíte tu na oblekáčov, turistov i bežnú rodinu s deťmi. Reštaurácia je evidentne dobre zabehnutá, napriek tomu, že ju zvonka takmer nevidno. Jedlo prišlo nasevírované v kovových miskách nad kahančekmi. 

Madras bol výborný, poriadne pikantný s veľkými kusmi chudého, krehkého jahňacieho mäsa.V omáčke dominovala rímska rasca s koriandrom a to ja veľmi rád, ešte teraz si spomínam na tú kombináciu chutí. Ryža basmati mäsu sekundovala so cťou. Ivonina krevetová korma bola podľa jej slov chutná, jemná, no predsa len mohla byť trochu výraznejšia. Keď sa povie indická kuchyňa, človek akosi podvedome očakáva oohňostroj chutí. Ryža s rímskou rascou krevety dopĺňala a pridávala im trošku výraznosti. Obe porcie boli viac ako postačujúce a napriek tomu, že som bol poriadne hladný, nedokázal som zjesť všetko. Celkovo to bol pozitívny zážitok a v Annapurne sme určite neboli posledný krát.

Bistro Franz

Natrafil som naň v Kašpárkovom průvodci Brnem, prečítal nejaké recenzie a tak sme sa vybrali na sobotné raňajky. Prišli sme tesne po desiatej a usadili sa k voľnému stolu. Okrem nášho bol obsadený už iba jeden, uvádzam túto skutočnosť pre lepšie dokreslenie vecí nasledujúcich.

Dostali sme raňajkové menu, vybrali si nápoje a rozhliadali po interiéri, ktorý dostal ocenenie za dizajn. Priestor je to jednoduchý, funkčný, na mňa však trocha príliš strohý. Nápoje prišli v priebehu pár minút. Ivona pila Bio nápoj ZEN z rodinné firmy Koldokol konopí a zelený čaj 0,3 l (44 CZK) a ja som si dal Domácí limonádu s příchutí roiboos 0,28 litra (36 CZK). 

Objednali sme si raňajky a čakali. A čakali. A čakali. Po 37-tich minútach (viem to presne, podľa fotiek), keď už dostal jedlo i pár, ktorý prišiel 20 minút po nás, som sa začal zdvíhať zo stoličky s odhodlaním rozhodiť niekomu sandál. Aspoň verbálne. V tom sa zjavila čašníčka, tak som sa cez zaťaté zuby opýtal, where the fuck sú naše raňajky, menovite Míchaná bio vejce s anglickou slaninou a bylinkami, domácí pečivo (70 CZK) a Bio vejce na hniličku (2 ks), Liptovské máslo, domácí pečivo (55 CZK). Odpoveď znela, že už sú na rade. S padnutou sánkou som si sadol späť na stoličku a snažil sa vstrebať význam počutého. O minútu nám ich priniesla. Aspoň som nemusel dvíhať sánku. 

Mikroporcia praženice, ktorá bola chuťovo v poriadku, by v kombinácii s maličkými krajcami chleba nezasýtila ani mŕtveho. Nuž čo, mal som sa opýtať na gramáž a dať si aspoň dvojitú. Na druhej strane stola sa mi naskytol pohľad na frajerku, ktorá na pokraji plaču od zúrivosti a hladu snažila lyžičkou vyjesť nedovarené vajce s tekutým bielkom. Zjedla ich, taká bola hladná ale ja ten výjav len tak z pamäti nevymažem. Najprv som si myslel, že na hniličku znamená v českom jazyku niečo iné ako v slovenčine ale nie, bolo iba nedovarené. Dodnes nechápem, čo sa prihodilo. Vzhľadom na to, že bistro otváralo o 10:00, by človek čakal, že bude kuchyňa pripravená a šlapať na plné obrátky. Namiesto toho mi počas čakania poza chrbát nosil zásobovač do skladu minerálky a kuchár asi hľadal recept na praženicu. Nenašiel, tak skypoval mame ale tá bola akurát v Globuse a tak vybehol do kníhkupectva a tam si to naštudoval.

Aby ste mi rozumeli, mňa nehnevá samotný fakt, že sme čakali. Môže sa stať čokoľvek, môžete prevariť vajíčka, môže začať horieť kuchyňa, môže sa otvoriť časopriestorový tunel vo vašej špajzi a ľudia z budúcnosti vám ukradnú slaninu a liptovské maslo. Nikdy neviete. Treba však prísť, objasniť tieto skutočnosti hladnému zákazníkovi, požiadať ho o strpenie. Ak sa ani to z nejakého záhadného dôvodu nepodarí, treba sa ospravedlniť na záver a napríklad sa pokúsiť zmierniť katastrofu tým, že raňajky budú na účet podniku. Nič z toho sa nestalo. Slečna prišla, vyúčtovala 205 CZK a s kamennou tvárou čakala. Na to treba guráž, to uznávam. Vyplatil som, zodvihli sme sa a vyšli von, porozhliadnuť sa po nejakej reštike. Konieckoncov, blížil sa čas obeda. Najprv sme si však pozreli vilovú Masarykovu štvrť.

U toulavého kocoura

Keď sme dostatočne rozchodili zážitky z rána, pokochali sa výhľadmi a užili si pekné počasie, zašli sme do tohoto podniku na pivo a niečo pod zub. Kocoura sme našli úplne náhodou, bez recenzií a odporúčaní. Ja vám ho však odporúčam. Čistý nefajčiarsky podnik v podzemí, bez akýchkoľvek pachov, ktoré často bývajú neduchom práve podzemných prevádzok. Príjemná a pohotová obsluha a výborné pivo. Ivona si dala dvanástupňový ležiak (39 CZK) a ja Sumeček (55 CZK), čo je výborná voňavá APA. 

Oboje treba skúsiť, nebudete ľutovať. Na jedenie sme si vybrali nasledovné. Ivona mala Hovězí svíčkovou na smetaně s karlovarským knedlíkem (139 CZK) a ja som si vybral Hovězí burger s hranolkami, omáčkami a salátem coleslaw (159 CZK). Jedlo prišlo cca o 20 minút a bola to pohádka. Ivonina sviečková bola skutočne sviečková (myslím tým mäso) alebo nejaký veľmi podobný jemný kus mäsa. Omáčka dobre ochutená poriadne zeleninová, delikátne zjemnená smotanou. Knedlíky nadýchané ako z katalógu. Burger predčil všetky moje očakávania. Od prvého zahryznutia som sa nevedel odtrhnúť. Maso bolo stredne prepečené, kvalitné, bez výhrad. Doprevádzal ho plátok syra, šalát, uhorka, rajčina a barbecue omáčka, to všetko v mierne opečenej žemli, ktorá počas jedenia držala pokope a nasávala šťavu. 

Doslova som ho zožral. K hranolkám bola pikantná rajčinovo-papriková omáčka a majonéza. Šalát bol v miniporcii, dobre ochutený. Najedli sme sa dosýta a ešte aj trošku navyše. Minimálne ja. Ak budeme mať v budúcnosti možnosť, určite sa ku Kocourovi vrátime. Varí totiž skutočne dobré pivo a kuchyňa ani trochu nezaostáva. Tie ľudové ceny sú už len brnenský bonus.

Cattani

Je jedna z dvoch sesterských reštaurácií, ktorá sa nachádza v centre Brna na Josefské ulici a špecializuje sa na domáce cestoviny. Rozhodli sme sa v nej navečerať a bola to dobrá voľba, čím ďakujeme Lujze za radu. Pomerne malý čistý a tichý podnik. Vkusný a striedmy interiér je ladený do štýlu seriálu Chobotnica.

Každý deň tu evidentne pripravujú niekoľko druhov vlastných cestovín, z ktorých si môžete vybrať na ponukovej tabuli. A tak sme si vybrali. Slečna si dala Pappardelle s uzeným lososem, smetanou a koňakem (115 CZK) a moja voľba padla na Špenátové fettucine s hříbky a pancettou (115 CZK). 

Oboje boli veľmi chutné a nebolo im čo vytknúť. Lososa bol dostatok a bol zjemnený smotanou. Koňak dodával skôr iba vônu a dopĺňal celkový dojem. Ja som mal pancetty i hríbikov požehnane, snáď by bolo stačilo i menej ale radšej ako keby boli cestoviny iba postrašené.  Je zrejmé, že reštaurácia má vo svojom odbore bohatú prax. Chutné jedlo za pár korún.

Tieto štyri reštaurácie na mňa počas výletu najviac zapôsobili a aby som nezabudol, navštívili sme i povestnú vietnamskú tržnicu na Olomoucké ulici, kde sme nakúpili zopár exotických surovín. Za všetky spomeniem, citrónovú trávu, ktorá tu stojí 25 CZK/100 g, čo je v porovnaní s 5 €/100 g v bratislavskom Seoul Foode priam pohladenie na duši. Zašli sme i do maličkého bistra, kde som si dal gigantickú porciu vietnamskej polievky pho s ryžovými rezancami, plátkami hovädzieho mäsa, čerstvým koriandrom, mätou a všeličím iným. Ivona vyskúšala dva jarné závitky. Obom nám chutilo, no nedokážem pochopiť, ako niekto dokáže zjesť celú porciu pho, ktorá má snáď trištvrte litra. Ak budete mať možnosť, tržnicu určite nevynechajte. V nedeľu tam bolo pomerne mŕtvo, podľa všetkých indícií by bol najvhodnejším dňom piatok, vtedy vraj mávajú čerstvú koriandrovú vňať.

Bol to veľmi pekný výlet, ďakujeme Lujze a Zbyňkovi za príjemné ubytovanie, trpezlivosť a dobrú náladu.