Acidko Jogurt

je novým výrobkom firmy Rajo, a.s., ktorej stopercentným vlastníkom je od roku 2003 nemecká spoločnosť Meggle AG. Včera mi pri nákupe padol do oka a aj keď nie som fanúšikom ochutených jogurtov, kúpil som ho (a jeden tatovi). Mám totiž rád Acidko a považujem ho za jeden z najlepších kyslomliečnych výrobkov, aké uzreli svetlo sveta. Napriek svojim zvyklostiam a aj vďaka podvedomej obľube spomínaného nápoja (a jeho kvality) som si neprečítal zloženie. To som urobil až doma a, milý čitateľ, nestačil som sa diviť. Teda, aby som nebol príliš dramatický, nemám o potravinárskom priemysle nijaké ilúzie a je v prvom rade na mne aby som sa nenechal oblbnúť a staral sa o to, čo jem ja a moji blízki, ktorí sa mnou nechajú terorizovať. Moje sklamanie vyplynulo z už spomínanej súvislosti a podvedomej asociácie s niečím zdraviu prospešným. Dosť však bolo kvílenia, prejdeme k faktom. 

Z mojej veľmi zle zaostrenej fotky sa dá s námahou vyčítať, že 100 g tohto lahodného pokrmu obsahuje 14.7 g cukrov, z čoho vyplýva že 135g balenie ich obsahuje 19.85 gramu. Inými slovami, v maličkom kelímku sa ukrývajú 4 poctivé lyžičky cukrov, nehovoriac o tom, že v ochucujúcej zložke je obsiahnutý glukózo-fruktózový sirup, o ktorého blahodarných účinkoch na ľudské telo existuje nejedna štúdia. V Štátoch je diskusia o tomto sladidle najmä zásluhou Michaela Pollana veľmi živá a je hrôzostrašne fascinujúce sledovať, čo všetko sa dá implantovať do priemyselne spracovaných potravín. Viem, že môj rozbor je silno laický a preto, ak viete tento článoček korigovať, či doplniť, len to uvítam. Čo sa týka chuti, žiadna sláva. Môžem vám smelo odporučiť nákup (alebo výrobu) nesladeného bieleho jogurtu a dochutiť si ho podľa seba ako to obvykle robím sám. 

A prečo to sem vlastne píšem? Pretože si viem živo predstaviť reklamnú kampaň, ktorá bude Acidko Jogurt sprevádzať (možno už sprevádza, nemám magickú skrinku, tak neviem): Usmiata mamička dáva detvákom zdravú desiatu a pritom so žmurknutím dodáva, že AJ upraví mikroflóru v ich tráviacich traktoch (veď viete aké deti sú, pojedia kdejaké chujoviny) a dá ich do pohody. Prípadne nejaký žoviálny madafaka so skejtom (ospravedlňujem sa komunite) prehlási, že aj keď burger je klasika, jeho girl mu minule priniesla AJ a musí uznať, že sa silno dá. 

Chlapci a dievčatá z marketingu jednoducho vedia ako na nás a ak im máme byť dôstojnými súpermi, informácie by mali byť naším svätým grálom. Často je však našim grálom cena a lákavý obal, preto ak bude Rajo a.s. sláviť s novým produktom úspech, je to len a len naša zásluha. Mimochodom, viete, z čoho je odvodený názov firmy Rajo? Racionálny jogurt = zdravá potravina. Vesmír je plný irónie :)

Vajcia

mám naozaj rád. Mnoho, naozaj mnoho bolo a bude o tejto potravine napísané. Poznáme nespočetné množstvo rôznych úprav, varíme, smažíme, strácame, zapekáme i nakladáme. Rozlišujeme kvalitu podľa spôsobu chovu, ktorý výrazne ovplyvňuje ich cenu, vyvoláva neopodstatnenú paniku a otvára dávno zabudnuté (nie všetkými) morálne otázky týkajúce sa priemyselnej produkcie potravín.  Nebudem preto  nosiť drevo do informačného lesa, len námatkovo spomeniem, že i taký kulinársky a vedecký guru, akým je Harold McGee, vo svojej kuchárskej biblii venuje vajciam celú jednu kapitolu. Môj vzťah k vajciam naproti tomu krásne vystihuje táto pesnička:

Keďže je jar a väčšina z nás má podvedomú potrebu požuť všetko zelené, prispejem svojou troškou do mlyna a predstavujem vám vajíčkový šalát. Je pomerne ľahký, prudko variabilný a zelený. Chvalabohu, nie od vajec. Ak máte chuť vyskúšať ho, kúpte, vypýtajte alebo ukradnite toto:

3 vajcia

2 hrste poľníčku

8cm kus póru

5 cherry rajčín

3 lyžice bieleho jogurtu

1-2 lyžičky dijonskej horčice

1 lyžica citrónovej šťavy

3-4 ančovičky

mleté čierne korenie

Na úvod dajte variť vajcia. Zvládne to samozrejme i cvičený makak ale videl som mnoho tragických výsledkov na to, aby som sem nedal postup. Do malého kastróla, do ktorého vám pohodlne vojdú tri vajcia strednej veľkosti, napustite vodu tak, aby ich zakrývala. Vajcia vyberte a dajte kastról na sporák. Medzitým ich vložte do misky z horúcou vodou z vodovodu (minimalizujete tak riziko prasknutia). Keď voda v kastróle zovrie, preložte ich lyžicou do vriacej vody a odstopujte 9 minút. Počas varenia si nachystajte ostatné suroviny a dressing. 

Do misy alebo na tanier uložte poľníček, pór nakrájaný na tenké prúžky a rozpolené cherry rajčinky. Dressing vyrobíte zmiešaním jogurtu, horčice, citrónovej šťavy, nadrobno pokrájaných ančovičiek a mletého čierneho korenia. Počkajte, kým uplynie spomínaných 9 minút, odstavte plyn a vajcia okamžite preložte do studenej vody a ošúpte. Nechajte vychladnúť natoľko, aby sa s nimi dalo pohodlne manipulovať. Rozštvrťte a pridajte do šalátu. Polejte dressingom a máte hotovo. Šalát je najlepší vlažný a s pečivom táto porcia nasýti dvoch priemerných jedákov.

 

P.S. Ak nepapáte mäso, nahraďte ančovičky nakladanými sušenými rajčinami a namiesto cherry rajčiniek použite reďkovky. Je to rovnocenná alternatíva a kým cherry rajčinky leteli z Maroka, reďkovky kúpite na trhu od babičky z Veľkého Kýru a budete lokálni :)

Leda tak houby

Si dáte v prípade, že ste prejedený mäsa (alebo ho z rôznych dôvodov nekonzumujete) a zelenina sa zatiaľ vyskytuje iba sporadicky. Bystré oko čitateľovo iste spozorovalo, že sa k hubám vraciam čoraz častejšie a mám na to dôvody. Dajú sa zohnať v dobrej kvalite, od slovenských pestovateľov a za priaznivé ceny. Môžete si ich nazbierať sami, nasušiť, zavariť, zamraziť a ťažiť zo zásob po celý rok. Aspoň zatiaľ. Vôbec by ma neprekvapilo, keby sme vďaka Monsantu o pár rokov mohli za zber húb vyfasovať zopár rokov natvrdo. To nás odnaučí bezodplatne využívať prírodu, ktorá ani zaboha správať sa trhovo a drzo ponúka kdejaké produkty zadarmo. Babky bylinkárky to už majú nahnuté a keď nasledovníci IG Farben z Bayeru pritlačia na pílu, pôjdu starenky pekne bručať, aspoň štát ušetrí na dôchodkoch. Ešte to by tak chýbalo, aby sa tu kdekto liečil po vlastnej osi a bez odborného dohľadu lekárov a farmaceutických firiem. Vrátim sa však k príjemným veciam a poviem vám, ako si urobiť jednoduché jedlo a čo naň budete potrebovať. Suroviny vydajú na dve menšie alebo jednu veľkú porciu.

250 g šampiňónov

5-6 kúskov sušených húb (dubáky, kozáky)

1 lyžica masla

Šampiňóny nakrájajte na hrubšie plátky a dajte dusiť na rozpustené maslo na cca 15 minút. Sušené huby zalejte troškou vriacej vody a po 10 minútach ich nakrájajte nadrobno a spolu s vodou pridajte k šampiňónom. Ochutenie nechám na vás. Ja som použil nastrúhanú kôrku parmezánu ale hodí sa i kvalitná sójová omáčka. Huby samotné sú výborné ale keďže je jar, rozhodol som sa ich osviežiť akýmsi dipom z kyslej smotany, ktorý si stihnete pripraviť počas dusenia.

½ kelímku kyslej smotany

1 lyžica citrónovej šťavy

1 mladá cibuľka, nasekaná nadrobno

koriandrová vňať, nasekaná nadrobno

mleté čierne korenie

Uvedené zmiešajte v miske a dip je hotový. Koriander kľudne nahraďte petržlenovou vňatou, ja mám na okne čerstvý, tak ho od radosti pridávam do všetkého okrem koláčov. Pre kompletné jedlo odporúčam opečený chlieb potretý cesnakom, ktorý si budete namáčať do hubovej šťavy. Nie je to coq au vin, no nie všetka sláva sa ukrýva v prácnosti.

Minimalistická treska s baklažánovým pyré

Opäť jedno ľahšie jedlo, na ktoré nebudete musieť urobiť nákup do dvoch tašiek. Stačí do jednej. Na dve menšie, respektíve jednu veľkú porciu budete potrebovať nasledovné:

200 g tresky
1 menší baklažán
1 biely jogurt
1 strúčik cesnaku
1/2 citróna - šťava
2 lyžice olivového oleja
1 menšia hrsť koriandrovej alebo petržlenovej vňate
2 lyžice sójovej omáčky

Rozohrejte sporák na 200 stupňov. Baklažán pozdĺžne rozštvrťte a uložte na plech vyložený papierom na pečenie. Vložte do sporáka na cca tridsať minút. Cieľom je, aby zhnedol a zmäkol. Pred dopečením baklažánu tresku potrite sójovou omáčkou. Hotový baklažán vyberte a tresku vložte na jeho miesto. Bude sa piecť cca 10 minút a za ten čas by ste mali pripraviť pyré. Je to hračka. Z baklažánu lyžicou stiahnite všetku dužinu, mala by ostať iba koža. Vložte ju (dužinu) do hlbšej misy, pridajte 2 lyžice jogurtu, lyžicu olivového oleja, cesnak, 2 lyžice citrónovej šťavy a vňať. Tyčovým mixérom umixujte na hrubšie pyré a rozprestrite ho lyžicou na tanier. Dopečte rybu, uložte ju na pyré, pokvapkajte citrónom, dotvorte jogurtom a kúskom vňate. Môžete servírovať. Upozorňujem, že jedlo je to naozaj ľahké a ak ho ponúknete baníkovi, ktorý práve prišiel zo šichty, môže byť, že na jedno oko budete pár dní horšie vidieť.

Čo sa týka ryby, odporúčam kúpiť ju vo väčšom množstve čerstvú v Metre, časť spotrebovať ihneď a zvyšok naporcovať a uložiť do mrazničky. Ja viem, že to tak mnohí robíte, no občas vidím ľudí kupovať  šialene predražené polotovary (často určené deťom) vyrobené z odpadových častí rýb a to už nabíjam harpúnu.

Baklažánu som prišiel na chuť iba nedávno, no má obrovský potenciál a pyré si viem predstaviť len tak, s balkánskym syrom a dobrým pečivom či plackou. Ak ste neskúšali, dajte mu šancu, môže vás príjemne prekvapiť.

P.S. Dochutenie pyré je iba orientačné, záleží na vašom baklažáne, chuti a talente :)