Brno

Semilasso, škopek, Monte Bú, šalina, Prigl. Presne tak , boli sme v Brne. Mesto je to pekné, ľudia príjemní, ceny mierne. Možno sa tam raz presťahujeme. Miestopis nahradia fotky a môžeme sa venovať jedlu.

Annapurna

Je reštaurácia v centre mesta, ktorá je zameraná na indickú a nepálsku kuchyňu. Nájdete ju v podzemných priestoroch na Josefskej ulici. Interiér pôsobí tak trochu ako školská jedáleň, bez akýchkoľvek negatívnych konotácií. 

Obsluha sa objavila asi päť minút po našom príchode, dostali sme jedálne lístky. Po krátkej úvahe som si vybral  stredne pálivý Jahňací madras s ryžou basmati (205 CZK + 45 CZK) a moja drahá Krevetovú kormu s ryžou ochutenou rímskou rascou (205 CZK + 45 CZK), na pitie sme obaja zvolili Mango lassi (42 CZK/0.25 L). Čašníčke sme oznámili našu voľbu a tešili sa na dobroty z ďalekých zemí. Ad čašníčka. Pôsobila, že má za sebou drsnú šichtu a nejakí dvaja vandráci navyše už ju nemôžu rozhádzať. Nápoje však priniesla obratom a jedlo o ďalších dvadsať minút, takže žiadny problém, akurát úsmev chýbal. 

Lassi bolo výborné a približne trikrát (!) lacnejšie ako v bratislavskej Ashoke. Neviem, možno sa v Denisovych sadoch darí mangovníkom, musím sa popýtať. Počas čakania na jedlo som po očku sledoval ostatných hostí a bola to pestrá zmes. Natrafíte tu na oblekáčov, turistov i bežnú rodinu s deťmi. Reštaurácia je evidentne dobre zabehnutá, napriek tomu, že ju zvonka takmer nevidno. Jedlo prišlo nasevírované v kovových miskách nad kahančekmi. 

Madras bol výborný, poriadne pikantný s veľkými kusmi chudého, krehkého jahňacieho mäsa.V omáčke dominovala rímska rasca s koriandrom a to ja veľmi rád, ešte teraz si spomínam na tú kombináciu chutí. Ryža basmati mäsu sekundovala so cťou. Ivonina krevetová korma bola podľa jej slov chutná, jemná, no predsa len mohla byť trochu výraznejšia. Keď sa povie indická kuchyňa, človek akosi podvedome očakáva oohňostroj chutí. Ryža s rímskou rascou krevety dopĺňala a pridávala im trošku výraznosti. Obe porcie boli viac ako postačujúce a napriek tomu, že som bol poriadne hladný, nedokázal som zjesť všetko. Celkovo to bol pozitívny zážitok a v Annapurne sme určite neboli posledný krát.

Bistro Franz

Natrafil som naň v Kašpárkovom průvodci Brnem, prečítal nejaké recenzie a tak sme sa vybrali na sobotné raňajky. Prišli sme tesne po desiatej a usadili sa k voľnému stolu. Okrem nášho bol obsadený už iba jeden, uvádzam túto skutočnosť pre lepšie dokreslenie vecí nasledujúcich.

Dostali sme raňajkové menu, vybrali si nápoje a rozhliadali po interiéri, ktorý dostal ocenenie za dizajn. Priestor je to jednoduchý, funkčný, na mňa však trocha príliš strohý. Nápoje prišli v priebehu pár minút. Ivona pila Bio nápoj ZEN z rodinné firmy Koldokol konopí a zelený čaj 0,3 l (44 CZK) a ja som si dal Domácí limonádu s příchutí roiboos 0,28 litra (36 CZK). 

Objednali sme si raňajky a čakali. A čakali. A čakali. Po 37-tich minútach (viem to presne, podľa fotiek), keď už dostal jedlo i pár, ktorý prišiel 20 minút po nás, som sa začal zdvíhať zo stoličky s odhodlaním rozhodiť niekomu sandál. Aspoň verbálne. V tom sa zjavila čašníčka, tak som sa cez zaťaté zuby opýtal, where the fuck sú naše raňajky, menovite Míchaná bio vejce s anglickou slaninou a bylinkami, domácí pečivo (70 CZK) a Bio vejce na hniličku (2 ks), Liptovské máslo, domácí pečivo (55 CZK). Odpoveď znela, že už sú na rade. S padnutou sánkou som si sadol späť na stoličku a snažil sa vstrebať význam počutého. O minútu nám ich priniesla. Aspoň som nemusel dvíhať sánku. 

Mikroporcia praženice, ktorá bola chuťovo v poriadku, by v kombinácii s maličkými krajcami chleba nezasýtila ani mŕtveho. Nuž čo, mal som sa opýtať na gramáž a dať si aspoň dvojitú. Na druhej strane stola sa mi naskytol pohľad na frajerku, ktorá na pokraji plaču od zúrivosti a hladu snažila lyžičkou vyjesť nedovarené vajce s tekutým bielkom. Zjedla ich, taká bola hladná ale ja ten výjav len tak z pamäti nevymažem. Najprv som si myslel, že na hniličku znamená v českom jazyku niečo iné ako v slovenčine ale nie, bolo iba nedovarené. Dodnes nechápem, čo sa prihodilo. Vzhľadom na to, že bistro otváralo o 10:00, by človek čakal, že bude kuchyňa pripravená a šlapať na plné obrátky. Namiesto toho mi počas čakania poza chrbát nosil zásobovač do skladu minerálky a kuchár asi hľadal recept na praženicu. Nenašiel, tak skypoval mame ale tá bola akurát v Globuse a tak vybehol do kníhkupectva a tam si to naštudoval.

Aby ste mi rozumeli, mňa nehnevá samotný fakt, že sme čakali. Môže sa stať čokoľvek, môžete prevariť vajíčka, môže začať horieť kuchyňa, môže sa otvoriť časopriestorový tunel vo vašej špajzi a ľudia z budúcnosti vám ukradnú slaninu a liptovské maslo. Nikdy neviete. Treba však prísť, objasniť tieto skutočnosti hladnému zákazníkovi, požiadať ho o strpenie. Ak sa ani to z nejakého záhadného dôvodu nepodarí, treba sa ospravedlniť na záver a napríklad sa pokúsiť zmierniť katastrofu tým, že raňajky budú na účet podniku. Nič z toho sa nestalo. Slečna prišla, vyúčtovala 205 CZK a s kamennou tvárou čakala. Na to treba guráž, to uznávam. Vyplatil som, zodvihli sme sa a vyšli von, porozhliadnuť sa po nejakej reštike. Konieckoncov, blížil sa čas obeda. Najprv sme si však pozreli vilovú Masarykovu štvrť.

U toulavého kocoura

Keď sme dostatočne rozchodili zážitky z rána, pokochali sa výhľadmi a užili si pekné počasie, zašli sme do tohoto podniku na pivo a niečo pod zub. Kocoura sme našli úplne náhodou, bez recenzií a odporúčaní. Ja vám ho však odporúčam. Čistý nefajčiarsky podnik v podzemí, bez akýchkoľvek pachov, ktoré často bývajú neduchom práve podzemných prevádzok. Príjemná a pohotová obsluha a výborné pivo. Ivona si dala dvanástupňový ležiak (39 CZK) a ja Sumeček (55 CZK), čo je výborná voňavá APA. 

Oboje treba skúsiť, nebudete ľutovať. Na jedenie sme si vybrali nasledovné. Ivona mala Hovězí svíčkovou na smetaně s karlovarským knedlíkem (139 CZK) a ja som si vybral Hovězí burger s hranolkami, omáčkami a salátem coleslaw (159 CZK). Jedlo prišlo cca o 20 minút a bola to pohádka. Ivonina sviečková bola skutočne sviečková (myslím tým mäso) alebo nejaký veľmi podobný jemný kus mäsa. Omáčka dobre ochutená poriadne zeleninová, delikátne zjemnená smotanou. Knedlíky nadýchané ako z katalógu. Burger predčil všetky moje očakávania. Od prvého zahryznutia som sa nevedel odtrhnúť. Maso bolo stredne prepečené, kvalitné, bez výhrad. Doprevádzal ho plátok syra, šalát, uhorka, rajčina a barbecue omáčka, to všetko v mierne opečenej žemli, ktorá počas jedenia držala pokope a nasávala šťavu. 

Doslova som ho zožral. K hranolkám bola pikantná rajčinovo-papriková omáčka a majonéza. Šalát bol v miniporcii, dobre ochutený. Najedli sme sa dosýta a ešte aj trošku navyše. Minimálne ja. Ak budeme mať v budúcnosti možnosť, určite sa ku Kocourovi vrátime. Varí totiž skutočne dobré pivo a kuchyňa ani trochu nezaostáva. Tie ľudové ceny sú už len brnenský bonus.

Cattani

Je jedna z dvoch sesterských reštaurácií, ktorá sa nachádza v centre Brna na Josefské ulici a špecializuje sa na domáce cestoviny. Rozhodli sme sa v nej navečerať a bola to dobrá voľba, čím ďakujeme Lujze za radu. Pomerne malý čistý a tichý podnik. Vkusný a striedmy interiér je ladený do štýlu seriálu Chobotnica.

Každý deň tu evidentne pripravujú niekoľko druhov vlastných cestovín, z ktorých si môžete vybrať na ponukovej tabuli. A tak sme si vybrali. Slečna si dala Pappardelle s uzeným lososem, smetanou a koňakem (115 CZK) a moja voľba padla na Špenátové fettucine s hříbky a pancettou (115 CZK). 

Oboje boli veľmi chutné a nebolo im čo vytknúť. Lososa bol dostatok a bol zjemnený smotanou. Koňak dodával skôr iba vônu a dopĺňal celkový dojem. Ja som mal pancetty i hríbikov požehnane, snáď by bolo stačilo i menej ale radšej ako keby boli cestoviny iba postrašené.  Je zrejmé, že reštaurácia má vo svojom odbore bohatú prax. Chutné jedlo za pár korún.

Tieto štyri reštaurácie na mňa počas výletu najviac zapôsobili a aby som nezabudol, navštívili sme i povestnú vietnamskú tržnicu na Olomoucké ulici, kde sme nakúpili zopár exotických surovín. Za všetky spomeniem, citrónovú trávu, ktorá tu stojí 25 CZK/100 g, čo je v porovnaní s 5 €/100 g v bratislavskom Seoul Foode priam pohladenie na duši. Zašli sme i do maličkého bistra, kde som si dal gigantickú porciu vietnamskej polievky pho s ryžovými rezancami, plátkami hovädzieho mäsa, čerstvým koriandrom, mätou a všeličím iným. Ivona vyskúšala dva jarné závitky. Obom nám chutilo, no nedokážem pochopiť, ako niekto dokáže zjesť celú porciu pho, ktorá má snáď trištvrte litra. Ak budete mať možnosť, tržnicu určite nevynechajte. V nedeľu tam bolo pomerne mŕtvo, podľa všetkých indícií by bol najvhodnejším dňom piatok, vtedy vraj mávajú čerstvú koriandrovú vňať.

Bol to veľmi pekný výlet, ďakujeme Lujze a Zbyňkovi za príjemné ubytovanie, trpezlivosť a dobrú náladu.