Perník

Veď aký by som to bol varič bez perníku. Recept pochádza z rodinných archívov a aj keď som skúšal rôzne úpravy, boli zbytočné, je to špičkový materiál. Už niekoľkokrát som spomenul, že sladká kuchyňa nie je mojou šálkou kávy. Úprimne obdivujem výtvory cukrárov, ktorí sa tejto oblasti venujú, pretože keď som sa naposledy pokúsil upiecť makarónky, vyzerali ako sušený jačí trus.  Nenáročnosť je teda pochopiteľne  jedným z dôvodov, prečo som si perník obľúbil. Tu sú suroviny na jeden klasický hlboký plech na pečenie.

40 dkg hladkej múky

20 dkg cukru

10 dkg medu

2 vajíčka

2 lyžice slivkového lekváru

4 dcl mlieka

2 dcl oleja

2 hrste mletých vlašských orechov

1 kypriaci prášok do perníka

1 lyžička sódy bicarbóny

1 lyžička škorice

2lyžice kakaa

Lekvár na potretie

150 - 200 g čokolády na poliatie

Zapnite sporák na 160 °C, plech  vymažte maslom a vysypte strúhankou alebo krupicou. Všetky suroviny okrem lekváru na potretie a čokolády vsypte a vlejte do hlbokej misy a dôkladne vymiešajte mixérom. Keď je sporák vyhriaty, vylejte cesto na plech, utraste ho do roviny (minule som plech rozkrútil ako hrnčiarsky kruh, odstredivá sila pekne vytiahne cesto k okrajom a do rohov) a dajte piecť.

 Po 25 minútach skúste perník špáradlom ale podľa mojich skúseností bude určite hotový. Dajte ho vychladnúť a vo vodnom kúpeli si rozpustite dobrú čokoládu. Perník potrite lekvárom, najlepšie nejakým kyselkavým, napríklad ríbezľovým alebo malinovým. Na lekvárovú vrstvu vylejte čokoládu a zľahka rozotrite po celej ploche.  Podávajte s mliečkom, kávou a podobne.

P.S. Odporúčam skladovať perník v chladničke, pomalšie vysychá.

Ryžový nákyp

V prehistorických dobách rokov osemdesiatych som ho kvôli bezlepkovej diéte jedával pomerne často. Dodnes pre mňa ostal jedným z mála sladkých jedál, ktoré zvyknem z času na čas uvariť, resp. upiecť. Keďže dosť často používam jazmínovú ryžu, rozhodol som sa ju zakomponovať do nákypu s prekvapivo chutným výsledkom. Ak práve nemáte jazmínovú doma, jasné, že to ide aj s guľatou ale nabudúce odporúčam vyskúšať túto netradičnú variantu známeho jedla. Budete potrebovať tieto suroviny.

350 ml jazmínovej ryže

1 liter mlieka

6 lyžíc trstinového cukru

80 g masla

1 vanilkový struk

1 lyžička škorice

3 - 4  vajcia (podľa veľkosti)ď

7 dcl pohár vykôstkovaných višní

Pripravte si ryžu, čím myslím, skontrolujte, či v nej nie sú nezdravé zrnká, kamene alebo imigranti. Zvyknem kupovať thajskú ryžu a v tej som zatiaľ nikdy nenašiel nič z uvedeného. Spomínam to len preto, lebo to svinstvo, čo sa u nás často predáva ako ryža 1. triedy, by thajci nesypali ani svojmu vodnému byvolovi.

Do nepriľnavého hrnca dajte na miernom plameni zovrieť mlieko. Odporúčam ho občas premiešať a určite neodchádzať od hrnca. Keď je mlieko horúce, vsypte doň ryžu a varte na miernom plameni za stáleho miešania až kým je ryža mäkká. Bude to trvať asi pol hodinu, no čas je orientačný, závisí od ryže. Okrem toho sa môže stať, že budete potrebovať viac mlieka, prípadne, ak nemáte mlieko, doriedite kašu pri konci vodou (Žiadny problém, presne to isté sa mi prihodilo naposledy). Do uvarenej kaše vmiešajte maslo pokrájané na kúsky a dajte ju vychladnúť.

Kým kaša chladne, rozdeľte vajcia na žĺtka a bielka. Žĺtka vymiešajte s cukrom, škoricou a zrniečkami z vanilkového struku dohladka. Višne sceďte a šťavu si odložte bokom. Zapnite sporák na 160 °C a vymastite si veľký pekáč maslom a vysypte strúhankou alebo krupicou (ja som ho minule iba vymastil a nič sa nestalo). Ak je už kaša vlažná, vyšľahajte z bielkov sneh. Do kaše vmiešajte žĺtka s cukrom a koreninami a potom zľahka i sneh. Vmiešavajte opatrne, snažíte sa o čo najnadýchanejší výsledok.

Vlejte zmes do pekáča na tri krát a na prvú a druhú vrstvu nasypte višne. Vložte do vyhriateho sporáka a pečte 45 minút. U mňa bol po pol hodine nákyp zlatej farby, tak som pekáč na štvrťhodinu prikryl alobalom aby povrch nezhorel. Sledujte a nespáľte. Šťavu z kompóta povarte, kým zhustne a polievajte ňou jednotlivé porcie nákypu. 

P.S. Aj keď to podľa frekvncie príspevkov na blogu občas vyzerá, že som odišiel na ISS, je to len kvôli tomu, že mám veľa práce, zábavy alebo sa mi len obyčajne nechce. To ale neznamená, že Vás nemám rád a nemyslím na Vás ;-)

P.P.S. Zmienka o imigrantoch bola ironickým vtipom na množstvo správ o tomto fenoméne, hrnúcich sa na nás odvšadiaľ, a nemá nič spoločné s mojím názorom. To len pre objasnenie.