Soba

Je japonským slovom pre pohánku a taktiež synonymom pre tenké rezance so štvorcovým profilom vyrobené z pohánkovej múky. V Japonsku sa s nimi stretnete na každom kroku a najmä v Tokiu tvoria nedeliteľnú súčasť stravovania a reklama na ne nie je ničím výnimočným.

U nás sú pomerne neznáme, čo je veľká škoda. Majú príjemnú orieškovú chuť, neobsahujú lepok a možno ich pripravovať ako teplú i studenú variantu. Sú bohatým zdrojom rutínu, ktorý priaznivo ovplyvňuje elasticitu ciev. Obsahujú i pomerne veľké množstvo  tiamínu, ktorého nedostatok spôsobuje ochorenie nervového systému známe ako beri-beri, preto si ich nezabudnite pribaliť na najbližšiu námornú plavbu. Tieto chutné rezance dostať najmä v obchodoch so zdravou výživou a sú výbornou alternatívou ku klasickým cestovinám. Ako som už spomenul v jednom z minulých príspevkov, soba si pokojne môžete vyrobiť doma a v tom prípade sa obráťte na sobieho pioniera našich zemepisných dĺžok, pána Cuketku, recept tu. Bez ohľadu na to, akým spôsobom si sobie rezance zaobstaráte, mám pre vás recept na jednoduché ale chutné jedlo, ktoré zmontujete s prehľadom za štvrťhodinku. Budete potrebovať:

1 zväzok soba

pár plátkov mäsitej slaniny

1 jarnú cibuľku alebo kúsok póru

1 žĺtok 

Dajte rezance variť do 2 l vody, budú v nej 5 až 6 minút. Kým sa varia, na panvici opečte nakrájanú slaninu a cibuľku alebo pór nasekajte nadrobno. Keď sú rezance uvarené, zlejte ich a krátko prepláchnite studenou vodou. Zmiešajte so slaninou, preložte na tanier a posypte cibuľkou alebo pórom. Navrch rezancov umiestnite žĺtok a môžete sa do nich pustiť. Dochuťte podľa uváženia kvalitnou  sójovou omáčkou a srirachou. (Výborná thajská omáčka, nemýliť si s americkou verziou.)

 Itada kymas, teda vlastne dobrú chuť :)

Správa zo zákulisia (hororová fikcia)

Televízia Markíza je opäť o krok pred svojimi konkurentmi. Po fenomenálnom úspechu, ktorým bolo zaradenie kontroverzného speváka Braňa Mojseja  a jeho priateľov do úspešného formátu „Bez servítky“, pripravuje TV Markíza v spolupráci s produkčnou spoločnosťou MediaPro Entertainment Slovakia skutočnú lahôdku pre kulinársku verejnosť. Podľa vyjadrenia tlačového oddelenia pôjde o reality show v ktorej bude práve Braňo hostiť vždy jednu z hviezd slovenského hudobného neba. 

„Ide o projekt vzdialene pripomínajúci úspešný program TV Nova – Babicovy dobroty, čo potvrdzuje i názov – Braňove lahôdky. My sme sa však zamerali na ešte profesionálnejšie spracovanie pripravovaných jedál a na vysokú hodnotu predkladaných informácií. Veríme, že práve tieto kvality oslovia náročného slovenského diváka a prinesú mu úroveň porovnateľnú so špičkovými shows zo svetovej gastronómie. To všetko veselou a zábavnou formou a v materinskom jazyku. Zatiaľ sú natočené tri diely a môžem vám prezradiť, že sa máte veru na čo tešiť“, prezradila zástupkyňa populárnej televízie.  

Podľa dostupných informácií bude v úvodnom dieli variť sám Braňo a v súvislosti s metanolovým škandálom v ČR predstaví svoj overený recept na samohonku bez škodlivých prímesí v úprave pre bezpečné využitie v paneláku. 

Prvým hosťom, ktorého Braňo privíta v druhom pokračovaní svojej show, bude spevák skupiny Elán a známy bijec Číňanov, Jožo Ráž. Ukáže fajnšmekrom ako správne uvariť a nastreliť pravý kolumbijský kokaín tak, aby v pohode zvládli bežné činnosti, napríklad plynulú jazdu na motorke. 

Do tretice sa môžeme tešiť na frontmana úspešnej nitrianskej kapely Mária Kollára alias Kulyho. Predvedie svoju špecialitu, pomaly kysnutý bochníček, ktorému vďačí sa svoju výnimočnú kondíciu. 

Uvedené informácie naznačujú, že sa skutočne máme na čo tešiť a popredná slovenská televízia opäť raz zvýši pomyselnú latku kvality vysielaných programov. Verím, že konkurenti nebudú zaháľať a pripravia nám všetkým príjemné divácke zážitky. 

P.S. Áno, uvedené fotografie som ukradol z portálu topky.sk bez výslovného súhlasu. Sľubujem, že akonáhle navštívim koncerty uvedených aktérov, urobím si vlastný obrazový materiál a nepoctivo nadobudnuté fotky pošlem e-mailom späť.

Orava (ale i Liptov)

Že je na Orave dobre, na Orave zdravo, viem už dávno a v duchu druhej slohy pesničky som sa cez víkend nekriticky rozhodol posilniť rady švárnych chlapcov. A aby ma cestou po kopcoch neprepadávali ženy, išla so mnou moja švárna frajerka. Pricestovali sme v piatok okolo obeda a ubytovali sa v Kolibe Holica, ktorá sa nachádza pri ceste číslo 584, nad obcou Huty na pomedzí Roháčov,  Chočských a Skorušinských vrchov. Ponúka naozaj spektakulárne výhľady a v tesnej blízkosti je košiar s ovečkami a kozami, celkový kolorit dotvárajú dva veselé králiky, mačka a šteniatko. 

Koliba je vzdialená cca 15 minút rezkej chôdze od autobusovej zastávky . Uvádzam to sem nie preto, že by nás boleli nohy ale preto, že je to jednoducho fakt. Frekvencia autobusových spojov je v  tejto oblasti  tragická a ak prídete autom, je to jednoznačne plus. Ihneď po príchode sme sa ubytovali v izbe, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani prestížnejší hotel. Priestranná, čistá, vkusne zariadená. Za 12 € za osobu a noc, čo viac si priať. Vyhladnutí po ceste sme zišli do tematicky zariadenej reštaurácie, ktorej dominuje nádherný otvorený krb s grilom. Objednal som si Bryndzové halušky (3,80 €) a moja polovička si dala menu pozostávajúce z Kapustnice a Rizota (3,90 €). Musím uznať, že také dobré halušky som v reštike ešte nejedol. Výborné zemiakové cesto, bryndze neúrekom a chutná slanina. Kapustnica bola silná, s kúskami mäsa, dvoma druhmi klobásy, hubami i zemiakmi, chuťovo snáď až príliš výrazná. Rizoto veľmi chutné, šťavnaté, bohato doplnené bravčovým mäskom a čerstvou zeleninkou, žiadna zmes zo sáčku.

V poobedných hodinách sme sa jedným z dvoch spojov, ktoré tu premávajú, vydali do Zuberca. Keďže bol piatok prvého týždňa školského vyučovania, viete si aspoň matne predstaviť počet cestujúcich. Nebyť ihličnatého lesa navôkol, dumal by som, či najbližšia zastávka nie je Kalkata. Trvalo to však len pár minút a od zubereckého kostola sme sa lesnou cestou pobrali do Múzea oravskej dediny, ktorého základný kameň bol položený už v roku 1967. Po hodinovej ceste sme dorazili do cieľa, ktorý stál za to. Vlastne, stál by aj za poldňový pochod. Areál múzea sa rozkladá v podhorí Roháčov a priamo cezeň preteká potok Studená. Je rozdelený do piatich častí, z ktorých každá pozostáva z niekoľkých objektov z oravského regiónu. Máte tak možnosť nahliadnuť do histórie, kúpiť si lokálne výrobky (napr. keramiku), či posedieť v dobovej krčme. Snáď najkrajšia expozícia, akú som kedy videl. Rozhodne stojí za návštevu. 

Návrat do nášho prechodného domova sme uskutočnili kombinovaným spôsobom autobus - autostop a najmä stop v Zuberci nás s blížiacim sa večerom veľmi potešil. Večer sme zakončili Držkovou (1,90 €) a Grilovaným hermelínom s brusnicami (4,00 €). Oboje chutné, snáď len hermelín mohol pobudnúť na grile o pol minútky viac. Čo sa týka polievok, všetky nami ochutnané boli nadpriemerné, chuťou i porciami. K niektorým dostanete dva krajce chleba (sú uvedené aj v jedálnom lístku) a pokojne vydajú za hlavné jedlo. Príjemne unavení sme sa pobrali na izbu. Napriek plánovanému sledovaniu Masterchefa som nakoniec zalomil ako poslanec na rokovaní NRSR po fľaši vína (tak som počul).

Keďže sobotné počasie nám prialo o niečo menej ako avizoval Aladin (asi pokazená lampa), vyrazili sme až pred obedom a s pocitom, že už každú chvíľu musí začať lejak sa vydali smerom na Oblazy, k vodným mlynom. Cesta cez obec Huty a dolinu popri potoku Kvačianka je krásna, príjemná a nenáročná. Voňavý horský vzduch Nitranom zvyknutým na lahodné mordorské ovzdušie pripadá ako z iného sveta. Za cca hodinku a pol sme dorazili k mlynom, ktoré sú čiastočne zrekonštruované, a o ktoré sa v mesačných intervaloch starajú dobrovoľníci z občianskeho združenia. Dolný mlyn (zrekonštruovanejší) ponúka nielen pohľad na samotnú stavbu ale i technické zázemie a keďže je v prevádzke, návštevník vidí i celú sústavu prevodov nachádzajúcu sa v mlynici. Okrem aktuálneho správcu mlyna a návštevníkov sme stretli i prívetivého kocúra, ktorého náklonnosť si definitívne získala moja polovička taveným syrom. Po krátkej dažďovej prehánke sme sa vydali späť. 

Cestou si Ivona u miestneho včelára kúpila medovicový med a sľúbil nám, že v nedeľu sa môžeme zastaviť po brusnice nakladané v mede. Dážď nás viac-menej minul, príjemná prechádzka skončila v našej reštike a opäť sme neboli sklamaní. Dal som si Holickú kapsu plnenú hubami, cibuľou a syrom s pečenými zemiakmi (5,70 € a 1,50 €) a na druhej strane stola pristála Krémová cesnačka s opečeným chlebom a syrom (1,40 €) a  Holické soté (4,90 €) v zemiakovej placke. Plnená kapsa bola veľmi chutná a pečené zemiaky skutočne pečené, nie fritované ani smažené a  ani krokety. Veľké plus. Cesnačka rozhodne z tých lepších, ktoré sme v reštauráciách ochutnali. Soté bolo veľmi dobre ochutené, mäso mäkké, len placka mohla byť chrumkavejšia a držať viac pokope. Na druhú stranu bolo zrejmé, že je vyrobená poctivo zo zemiakov a nebola vôbec mastná. Dezerty so cťou reprezentovala Jablkovo-orechová štrúdľa so šľahačkou (1,40 €) a Zmrzlinový pohár s ovocím a šľahačkou (2,50 €). Sprejová šľahačka (z rastlinného tuku) je zhovadilosť, ktorej predaj by mal byť zakázaný, no vedeli sme o nej vopred (po našej otázke), takže aspoň pol boda za fair play.

V nedeľné dopoludnie prebehla už len rozlúčka s prírodou, zvieratkami a príjemný obed, pri ktorom ma potešilo (okrem už spomínaných jedál) výborné Bravčové ražniči (4,90 €). Pred odchodom sme sa zastavili pre sľúbené brusnice s medom, prekonali osobné rekordy v rýchlochôdzi do vrchu s batohmi a odcestovali domov.

Orava (i Liptov) je nádherná, ľudia sú prívetiví a možnosti turistického i kultúrneho vyžitia rozmanité. Ak sa sem vydáte, ubytujte sa v Kolibe Holica, nebudete ľutovať. Čisté a priestranné izby, výborná kuchyňa, mierne ceny a príjemný personál. Spokojnosť a pohoda.

P.S. Čestne prehlasujem, že nie som vlastníkom ani spoluvlastníkom spomínaného zariadenia :)

P.P.S. Dnes som ochutnal brusnice v mede, ak na ne natrafíte, oplatí sa kúpiť si za pohár. 

Zuberecká keramika a nakladané brusnice v mede