Že je na
Orave dobre,
na Orave zdravo, viem už dávno a v duchu druhej slohy pesničky
som sa cez víkend nekriticky rozhodol posilniť rady
švárnych chlapcov. A aby ma cestou po kopcoch neprepadávali
ženy, išla so mnou moja
švárna
frajerka. Pricestovali sme v piatok okolo obeda a ubytovali sa
v
Kolibe Holica, ktorá sa nachádza pri ceste číslo 584, nad obcou Huty
na pomedzí Roháčov, Chočských a Skorušinských vrchov. Ponúka
naozaj spektakulárne výhľady a v tesnej blízkosti je košiar
s ovečkami a kozami, celkový kolorit dotvárajú dva veselé králiky, mačka
a šteniatko.
Koliba je vzdialená cca 15 minút rezkej chôdze od
autobusovej zastávky . Uvádzam to sem nie preto, že by nás boleli nohy ale
preto, že je to jednoducho fakt. Frekvencia autobusových spojov je v
tejto oblasti tragická a ak prídete autom, je to jednoznačne plus. Ihneď po príchode sme sa ubytovali
v izbe, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani prestížnejší hotel. Priestranná,
čistá, vkusne zariadená. Za 12 € za osobu a noc, čo viac si priať. Vyhladnutí
po ceste sme zišli do tematicky zariadenej reštaurácie, ktorej dominuje
nádherný otvorený krb s grilom. Objednal som si Bryndzové halušky (3,80 €) a moja polovička si dala menu
pozostávajúce z Kapustnice a Rizota (3,90 €). Musím uznať, že také dobré
halušky som v reštike ešte nejedol. Výborné zemiakové cesto, bryndze neúrekom
a chutná slanina. Kapustnica bola silná, s kúskami mäsa, dvoma druhmi
klobásy, hubami i zemiakmi, chuťovo snáď až príliš výrazná. Rizoto veľmi
chutné, šťavnaté, bohato doplnené bravčovým mäskom a čerstvou zeleninkou,
žiadna zmes zo sáčku.
V poobedných hodinách sme sa jedným z dvoch
spojov, ktoré tu premávajú, vydali do Zuberca. Keďže bol piatok prvého týždňa
školského vyučovania, viete si aspoň matne predstaviť počet cestujúcich. Nebyť
ihličnatého lesa navôkol, dumal by som, či najbližšia zastávka nie je Kalkata. Trvalo to však len pár minút a od zubereckého kostola sme sa lesnou cestou pobrali
do
Múzea oravskej dediny, ktorého základný kameň bol položený už v roku
1967. Po hodinovej ceste sme dorazili do cieľa, ktorý stál za to. Vlastne, stál by
aj za poldňový pochod. Areál múzea sa rozkladá v podhorí Roháčov
a priamo cezeň preteká potok Studená. Je rozdelený do piatich častí, z ktorých
každá pozostáva z niekoľkých objektov z oravského regiónu. Máte tak
možnosť nahliadnuť do histórie, kúpiť si lokálne výrobky (napr. keramiku), či posedieť
v dobovej krčme. Snáď najkrajšia expozícia, akú som kedy videl. Rozhodne
stojí za návštevu.
Návrat do nášho prechodného domova sme uskutočnili
kombinovaným spôsobom autobus - autostop a najmä stop v Zuberci nás
s blížiacim sa večerom veľmi potešil. Večer sme zakončili Držkovou (1,90 €) a Grilovaným hermelínom s brusnicami
(4,00 €). Oboje chutné, snáď len hermelín mohol pobudnúť na grile o pol
minútky viac. Čo sa týka polievok, všetky nami ochutnané boli nadpriemerné,
chuťou i porciami. K niektorým dostanete dva
krajce chleba (sú uvedené aj v jedálnom lístku) a pokojne vydajú za
hlavné jedlo. Príjemne unavení sme sa pobrali na izbu. Napriek plánovanému
sledovaniu Masterchefa som nakoniec zalomil ako poslanec na rokovaní NRSR po
fľaši vína (tak som počul).
Keďže sobotné počasie nám prialo o niečo menej ako avizoval
Aladin (asi pokazená lampa), vyrazili sme až pred obedom a s pocitom,
že už každú chvíľu musí začať lejak sa vydali smerom na
Oblazy, k vodným
mlynom. Cesta cez obec Huty a dolinu popri potoku Kvačianka je krásna,
príjemná a nenáročná. Voňavý horský vzduch Nitranom zvyknutým na lahodné
mordorské ovzdušie pripadá ako
z iného sveta. Za cca hodinku a pol sme dorazili k mlynom, ktoré
sú čiastočne zrekonštruované, a o ktoré sa v mesačných
intervaloch starajú dobrovoľníci z občianskeho združenia. Dolný mlyn (zrekonštruovanejší)
ponúka nielen pohľad na samotnú stavbu ale i technické zázemie
a keďže je v prevádzke, návštevník vidí i celú sústavu prevodov
nachádzajúcu sa v mlynici. Okrem aktuálneho správcu mlyna
a návštevníkov sme stretli i prívetivého kocúra, ktorého náklonnosť
si definitívne získala moja polovička taveným syrom. Po krátkej dažďovej prehánke
sme sa vydali späť.
Cestou si Ivona u miestneho včelára kúpila
medovicový med a sľúbil nám, že v nedeľu sa môžeme zastaviť po brusnice
nakladané v mede. Dážď nás viac-menej minul, príjemná prechádzka skončila
v
našej reštike a opäť sme neboli
sklamaní. Dal som si
Holickú kapsu plnenú
hubami, cibuľou a syrom s
pečenými
zemiakmi (5,70 € a 1,50 €) a na druhej strane stola pristála
Krémová cesnačka
s opečeným chlebom a syrom (1,40 €) a
Holické soté (4,90 €) v zemiakovej
placke. Plnená kapsa bola veľmi chutná a pečené zemiaky skutočne pečené,
nie fritované ani smažené a ani krokety.
Veľké plus. Cesnačka rozhodne z tých lepších, ktoré sme
v reštauráciách ochutnali. Soté bolo veľmi dobre ochutené, mäso mäkké, len
placka mohla byť chrumkavejšia a držať viac pokope. Na druhú stranu bolo
zrejmé, že je vyrobená poctivo zo zemiakov a nebola vôbec mastná.
Dezerty so cťou reprezentovala
Jablkovo-orechová štrúdľa so šľahačkou (1,40 €) a
Zmrzlinový pohár s ovocím a šľahačkou
(2,50 €). Sprejová šľahačka (z rastlinného tuku) je zhovadilosť, ktorej
predaj by mal byť zakázaný, no vedeli sme o nej vopred (po našej otázke),
takže aspoň pol boda za fair play.
V nedeľné dopoludnie prebehla už len rozlúčka
s prírodou, zvieratkami a príjemný obed, pri ktorom ma potešilo
(okrem už spomínaných jedál) výborné Bravčové
ražniči (4,90 €). Pred odchodom sme sa zastavili pre sľúbené brusnice
s medom, prekonali osobné rekordy v rýchlochôdzi do vrchu
s batohmi a odcestovali domov.
Orava (i Liptov) je nádherná, ľudia sú prívetiví
a možnosti turistického i kultúrneho vyžitia rozmanité. Ak sa sem
vydáte, ubytujte sa v Kolibe Holica, nebudete ľutovať. Čisté
a priestranné izby, výborná kuchyňa, mierne ceny a príjemný personál.
Spokojnosť a pohoda.
P.S. Čestne prehlasujem, že nie som vlastníkom ani spoluvlastníkom
spomínaného zariadenia :)
P.P.S. Dnes som ochutnal brusnice v mede, ak na ne
natrafíte, oplatí sa kúpiť si za pohár.
|
Zuberecká keramika a nakladané brusnice v mede |
|