Vlastne nie je tak úplne cviklová, pretože som
do nej pridal aj mrkvu a dokonca aj kus zeleru. Dôvodom je moja silná
averzia k tejto výživnej zelenine, ktorá ma sprevádza odmalička. Ako dieťa
som sa stretával s cviklou najmä zaváranou a jej zvláštna zemitá vôňa
mi z nejakého dôvodu pripomínala niečo stuchnuté, mŕtve. Dodnes z jej vône
nie som úplne odviazaný, no keďže chute sa menia a cvikla je všeobecne dostupná a nezvyčajne zdravá plodina,
rozhodol som sa postupne ju zaradiť do svojho jedálnička. Mrkva so zelerom teda
mali pôsobiť ako zásterka pre chuťové bunky, aby si nevšímali cviklovú realitu
(niečo ako večerné správy). Výsledná chuť polievky však
nakoniec výrazne prekonala moje očakávania a tak vám ju ponúkam.
8 cvikiel
6 mrkiev
½ menšieho zeleru
2-3 lyžice citrónovej šťavy
2 lyžice olivového oleja
1 lyžicu masla
Zeleninu očistite a nastrúhajte
nahrubo, pokvapkajte citrónovou šťavou. Na veľkej panvici, woku alebo v hrnci
zohrejte olivový olej s maslom. Vhoďte zeleninu a pár minút opekajte. Potom
prilejte 2 dcl vody, prikryte pokrievkou a nechajte dusiť. Keď je zelenina
po cca 20 minútach mäkká, časť z nej odoberte, bude slúžiť ako vložka do
polievky. Ku zvyšku zeleniny prilejte cca liter vody, priveďte k varu a rozmixujte
dohladka. Ja som polievku nesolil,
pridal som lyžičku miso pasty. Ak miso nemáte, pokojne ju osoľte alebo pridajte
napríklad kvalitnú sójovú omáčku. Na záver vráťte odobratú zeleninu späť do hrnca.
Podávajte s bielym jogurtom,
troškou čierneho korenia a bylinkami, napríklad žeruchou. Ak náhodou aj vy máte s cviklou naštrbené vzťahy, toto môže byť cesta, ako ich urovnať.
P.S. Niečo viac o účinkoch.