Nože, mixér, škrabka a iná kuchynská výzbroj

Tento skromný príspevok je venovaný všetkým, ktorí statočne bojujú za kuchynskými linkami a dennodenne berú do ruky zbrane kvalitného varenia.  Tieto predmety môžu kulinársky proces značne uľahčiť a spríjemniť alebo vás môžu vytočiť do nepríčetna, prípadne vám spôsobiť psychickú alebo nedajbože fyzickú ujmu. I keď v kuchyni nepotrebujem mnoho vecí, tie základné by mali byť spĺňať určitý kvalitatívny štandard. V opačnom prípade kľajem ako Kolumbus, keď mu na spiatočnej ceste došiel rum a musel načať zásoby vody. Pre inšpiráciu uvádzam zopár kúskov, ktoré sa mi osvedčili a používam ich veľmi rád.

Nože

Sú základom každej kuchyne a pokiaľ sa neživíte výhradne bobuľami a korienkami, určite sa vám zídu. Keď na nič iné, aspoň si odrežete palicu cestou na huby. Ja osobne si na bežné úkony bohato vystačím s troma až štyrmi kúskami (nôž na maslo nepočítam, maslo si môžete natierať aj špachtľou, majetnejšie vrstvy kreditkou). Mám klasický kuchársky nôž s veľkou čepeľou, vhodný na krájanie zeleniny a mäsa, filetovací a vykosťovací nôž s úzkou a veľmi ohybnou čepeľou a menší nôž na krájanie, lúpanie a vykrajovanie. Všetky tri sú Fiskarsy (rady Functional Form PRO a Fusion) s dobrým pomerom kvalita/cena. Oceľ nie je príliš tvrdá (HRC 55, resp. 56), takže sa dá celkom slušne nabrúsiť doma na brúsnom kameni a zároveň pomerne dlho drží ostrie.

Štvrtým je malý žabikuch Fackelmann, ktorý vyzerá trocha ako štepársky nôž a je výborný na vykrajovanie jadrincov a plátkovanie cesnaku a zázvoru.

Škrabka

Nevýrazný pomocník, no skúste bez neho čistiť zemiaky. Viem, dá sa to aj nožom ale zvyk je železná košeľa a okrem čistenia zemiakov sa s ňou dajú robiť elegantné hobliny parmezánu či iných tvrdých syrov. Roky rokov máme škrabku Victorinox, a stále nejaví známky otupenia ostria.

Tyčový mixér

Využívam najmä pri výrobe polievok a omáčok, pretože len veľmi nerád niečo zahusťujem múkou. Hodí sa samozrejme aj na ovocné koktejly (z kefíru :)), miešanie riedkeho cesta či výrobu šľahačky. Keďže náš model od Kenwoodu má príslušenstvo na strúhanie a sekanie, používam ho aj pri strúhaní väčšieho množstva surovín, alebo sekaní mandlí. Disponuje plynulou reguláciou otáčok, takže vám pri mixovaní hummusu nezhorí motor ani s rajčinovou polievkou nevyrobíte na okolitých stenách dekadentné vzory. Pamätám sa, že som pri jeho kúpe dosť ohŕňal nos nad cenou (pritom som zaň neplatil), no musím uznať, že je hodný každého eura. Použité materiály už na pohľad pôsobia solídnym dojmom a niekoľkoročné používanie tento dojem potvrdilo. Takpovediac nezničiteľné náradie s pekným dizajnom.

Mažiar

Niet nad čerstvo nadrvené korenie. Či už sa jedná o rímsku rascu, koriander alebo semiačka badyánu, mažiar je neoceniteľným pomocníkom. Videl som mažiare z chirurgickej ocele, porcelánu a dokonca i zo skla. Pekné ale často veľmi nepraktické. Je dôležité, aby boli kontaktné časti dostatočne zdrsnené, inak budú semienka lietať po celej kuchyni a narobíte sa ako galejníci. V tomto prípade sa oplatí kúpiť noname výrobok v metre za 5 €. Jeden taký exemplár mi slúži už veľmi dlho.

Vareška

Tá moja pochádza z Nového Zélandu, je vyrobená z dreva stromu kauri a je ozdobená perleťovou šupinkou pāua. Napriek týmto skutočnostiam nemá nijaké kúzelné vlastnosti, zato však je veľmi dobre tvarovaná a má akurátnu veľkosť. Nevymením za inú. V zásade to však môže byť akýkoľvek papek, s ktorým sa vám dobre pracuje.

Mohol by som vo výpočte kuchynského hardvéru pokračovať ešte pomerne dlho ale obmedzím sa na  5 základných vecí, ktorými som sa chcel pochváliť. Ak máte nejaké otázky, prípadne sa chcete pochváliť svojim náradím, do toho :)

Kefír

Legenda

Kefír podľa niektorých svojich propagátorov (a najmä predajcov) lieči alergie, psoriázu, akné, nespavosť, žltačku, paradentózu, žlčníkové kamene, drevené nohy a iné. Vždy, keď naďabím na mystické potraviny takého liečivého kalibru, že by sa zaň nemuseli hanbiť ani Gandalf s Elrondom, zbystrím pozornosť. Vďaka skepticizmu vypestovanému bájkami marketingových oddelení ich vždy podvedome zaradím niekam k Aštarovi Šeranovi, Silvii Šuvadovej a príšere z Loch Ness. Aj  z tohto dôvodu som sa k pitiu kefíru dopracoval až prednedávnom.

Realita

V skutočnosti je trúnok pripravený z mlieka (kravského, kozieho, ovčieho) a takzvaných kefírových zŕn. Podľa informácií bohapusto vykradnutých z wikipédie sú kefírové zrná symbiotickou kombináciou baktérií (najmä kyseliny mliečnej) a kvasiniek v štruktúre zloženej z proteínov, lipidov a cukrov. Vzhľadom pripomínajú malé ružičky karfiolu a obsahujú nasledujúce zložky:

Mikroorganizmy: baktérie kyseliny mliečnej, kvasinky 
Produkty fermentácie: CO₂ a etanol (v malom množstve, cca 1-2 %)
Živiny: mliečne proteíny, polysacharidy

Vitamíny a provitamíny: vitamín A, vitamín B1, vitamín B2, vitamín B6, vitamín D, kyselina listová, niacín
Minerály: vápnik, železo, jód
Voda

Jednotlivé komponenty, ako aj ich vzájomný podiel závisia na druhu použitého mlieka. Obsiahnuté mikroorganizmy uľahčujú trávenie laktózy, zlepšujú žalúdočnú mikroflóru a tým významnou mierou prispievajú k posilňovaniu imunitného systému. Pravidelní konzumenti uvádzajú i mnohé iné zdraviu prospešné účinky, málo z nich je však podložených výskumom. V porovnaní s priemyselne vyrábanými kyslomliečnymi výrobkami obsahuje kefír omnoho pestrejšiu paletu prospešných mikroorganizmov.

Nápoj

Samotná príprava je jednoduchá, cca 100 g (nie viac) zŕn zalejte litrom mlieka, nádobu prikryte pokrievkou alebo nejakou priedušnou textíliou a nechajte zrná cca 24 hodín pracovať. Následne zlejte vodu, ktorá sa oddelila od pevnejších zložiek a kefír sceďte za pomoci riedkeho umelohmotného sitka a drevenej varešky (zrná by sa nemali dostať do kontaktu s kovmi) do pripravenej nádoby. Zrná prepláchnite čistou vodou a zalejte novou dávkou mlieka. Veľmi dobre sa mi osvedčilo mlieko z automatu, ktoré som si zvykol kupovať z viacerých dôvodov (kvalita, skrátenie obchodného reťazca, cena). Kefír je kyslý a v prípade, že vám jeho chuť úplne nevyhovuje skúste si z neho vyrobiť napríklad ovocný šejk z akéhokoľvek ovocia, ktoré vám ešte od leta ostalo v mrazničke. Skúsil som jahodový aj čučoriedkový, môžem len odporúčať. Ak potrebujete upraviť trávenie, neváhajte. Funguje výborne.

Zrná

Zrná sa živia laktózou obsiahnutou v mlieku, takže ak ich necháte dlhšiu dobu o hlade, zahynú. Naopak pri pravidelnom prikrmovaní a výrobe kefíru bude objem zŕn narastať, takže sa s nimi môžete podeliť s príbuznými alebo cudzincami (to by sa však nemuselo stretnúť s pochopením). Ak sa chcete o kefíre dozvedieť viac (prípadne si kúpiť kefírové zrná), tu je stránka s kvalitnými informáciami v slovenčine. Ja som svoje dostal od Viktora a v prípade záujmu ich zopár rád posuniem ďalej tomu, kto si ich môže vyzdvihnúť osobne. 

P.S. Ak sa náhodou zobudíte v štýle Bernarda Blacka, kefír je určite správna voľba ;)

Rezance Udon s pikantnou hubovou omáčkou

Rezance Udon sú pôvodom z Japonska a vyrábajú sa z pšeničnej múky. Konzumujú sa studené i teplé, s rôznymi prílohami a u nás ich môžete kúpiť najmä v obchodoch so zdravou výživou.  Ja vám ponúkam jednoduchý recept, na ktorý budete potrebovať len zopár surovín, nijaké mäso a jeho príprava netrvá viac ako 30 minút. 

2 huby portobello

2 lyžice sójovej omáčky

1 lyžica tahini

1 lyžička miso pasty 

1 strúčik cesnaku

1/2 chili papričky

2 lyžičky ryžového octu

2 lyžičky cukru

3 lyžice rajčinovej pasty

2 lyžice slnečnicového oleja

Huby nakrájajte na malé kúsky a vložte na panvicu s troškou oleja. Kým sa huby dusia pripravte si omáčku zmiešaním a rozmixovaním všetkých ostatných surovín. Dajte uvariť vodu a akonáhle začne vrieť, vsypte do nej rezance. Kým sa varia, omáčku prilejte k hubám a poduste spolu. Uvarené rezance zlejte a prepláchnite studenou vodou. Pridajte na panvicu k omáčke s hubami. Premiešajte a môžete podávať doplnené koriandrovou vňaťou a jarnou cibuľkou.

Liptov a Orava, winter edition (časť druhá)

Druhý deň sme sa po výdatných raňajkách vybrali na Oravský hrad a cestou tam sa letmo zastavili v Podbieli, kde majú krásny rímsko-katolícky kostol a Bobrovu raľu – pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.  Tradičný slovenský kolorit pôsobivo dotvárajú reklamné pútače propagujúce zdraviu prospešné potraviny a nápoje a írečitá vyrezávaná pizzéria sídliaca v jednej z dreveníc.

Z Podbielu do Oravského podzámku nás odviezol vlak a zo stanice sme zamierili rovno na hrad. Kúpili si lístky a keďže nám do začiatku prehliadky chýbala slabá polhodina, usadili sme sa v Hostinci Zámocká 4, kde vďaka mŕtvej sezóne, okrem nás nebolo nikoho. Objednal som si obligátnu kapustnicu, bola lepšia ako v Julianinom dvore, no i tak pomerne nevýrazná. 

Posilnení (iba ja) sme absolvovali prehliadku v počte siedmich návštevníkov. Skvelá skúsenosť, ak chcete zažiť prehliadku hradu v pohodovom rytme bez stresu, naháňania a ratolestí, ktoré nejavia očakávaný záujem o historický výklad, choďte v zime. Nikde ani nohy, hrad rozprávkovo zasnežený, piánko. Cestou späť som na Ivonin popud zakúpil útlu knižočku o stredovekej kuchyni, takže v blízkej budúcnosti hodlám pripravovať lahodnú polievku z vratiča a smažené bôby. Pred odchodom sme sa ešte raz zastavili v spomínanom hostinci a dali si chutné bryndzové halušky, ktoré som si pamätal  z letnej sezóny, a ktoré by sme si dali pokojne znova. Mali akurátne množstvo bryndze, dobrú slaninku a boli ozdobené jarnou cibuľkou. Spiatočná cesta prebehla bez komplikácii a v kľude.

V sobotu sme zamierili do skanzenu v Brestovej, resp. Zuberci, kde sa konali preteky psích záprahov s medzinárodnou účasťou. Skanzen samotný má svoje čaro v lete i v zime, no taký masívny počet návštevníkov podľa mňa nepamätá ani zo všetkých školských výletov dokopy. Videli a počuli sme havkáčov všetkých možných veľkostí a farieb, ochutnali medovinu (Iva), klobásky (ja), kúpili si výborné vložky do topánok z lisovanej ovčej vlny a doplnili zásoby trstenskej keramiky. Pred odchodom ešte jedna epická zemiaková špirála a po nej prechádzka zasneženým lesom.

Čo viac si priať. Ako som už spomínal, Orava je nádherná, ľudia prívetiví a myslím, že sa vždy radi budeme vracať.