Zobrazujú sa príspevky s označením Nápoje. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Nápoje. Zobraziť všetky príspevky

3. 6. 2015

Pivo (NR)

Patrí medzi najstaršie nápoje ľudstva, spomína sa napríklad i v Epose o Gilgamešovi. V Európe ho rozšírili najmä keltské a germánske kmene už približne 3500 rokov pred naším letopočtom. Pivo vtedy okrem základnej zložky (jačmeň, pšenica) zvyklo obsahovať ovocie, med, rôzne koreniny či byliny a rozhodne nepripomínalo pivo, ktoré poznáme v súčasnosti. Používanie chmeľu sa spomína až okolo roku 800 nášho letopočtu. Slúži ako chuťová protiváha sladu a môže dodávať pivu citrusovú či bylinkovú arómu. Chmeľ má okrem toho i antibiotické účinky a potláča množenie nežiaducich mikroorganizmov, nie však pivovarských kvasníc. Vďaka acidite slúži aj ako konzervant. Pivo konzumované v malom množstve (cca 2 kúsky denne) priaznivo ovplyvňuje zdravotný stav. Jasné, že ak ich denne stiahnete 10, na kondícii vám to nepridá. Okrem všetkých týchto nepodstatných informácií je pivo vynikajúci sociálny lubrikant, ktorého podstatu najlepšie vystihuje nasledujúci obrázok.


Keďže kultúra menších pivovarov a rozmanitých druhov piva sa pomaličky dostáva aj ku nám, vznikajú postupne i podniky, kde takéto lahôdky môžete ochutnať. Rozšírite si svoje obzory, stretnete sa s ďalšími pivnými nadšencami a  môžete degustovať vždy nové kúsky. Lokál Pub v Nitre funguje už cca jeden rok a za ten čas sa na ich piatich pípach vystriedalo veľa dobrôt. Prostredie je príjemné, nefajčiarske, chalani za barom pivu rozumejú a radi poradia alebo len tak pokecajú, žiadna snobáreň. Ďalší z podnikov v najkrajšom meste ve vesmíre, do ktorého sa nebojím poslať ani cezpoľného návštevníka. Ak vás nudia europivá , ktoré chutia čím ďalej tým viac rovnako, určite sa v Lokál Pube zastavte, sídli na Farskej 28.






V rámci pivného vzdelávania vám môžem odporučiť ešte jeden podnik avšak iného charakteru. Nedávno som sa dozvedel, že v Nitre už nejaký čas funguje pivotéka. Síce je poriadne ukrytá a takmer nepropagovaná, výber však má veľmi slušný a ceny mierne. I tu vám radi podajú informácie a pomôžu s výberom. Obchodík sa nachádza na Cabajskej ulici, v areáli bývalého mäsokombinátu. Aby ste neblúdili tak, ako my poprvýkrát, vojdite hlavnou bránou a choďte stále rovno na úplný koniec areálu, tam odbočte doľava a po ľavej strane uvidíte cieľ cesty. Fanúšikom piva odporúčam priniesť si mocný batoh alebo prísť rovno na aute, nebudete musieť vláčiť zásoby v rukách. Odniesť si môžete napríklad toto.




A na záver moja obľúbená, mierne psychotická reklama na dánsky kočovný Mikkeller, ktorou terorizujem 
všetkých bratov a sestry od piva :) Skål.

 

P.S. V areáli Agrokomplexu páni z Hop Grup stavajú vlastný pivovar, takže je sa na čo tešiť.

4. 1. 2015

Košice


Narodil som sa v Košiciach, presnejšie v Košiciach-Šaci. Síce vás sporadicky ohurujem svojou nitránčinou, predsa len mám rodný list vystavený v inom nárečí. Takže keď bola nedávno moja drahá pracovne vyslaná do východnej metropole, nezaváhal som, v práci ohlásil dovolenku a išiel navštíviť svojich predkov, ktorí tu odpočívajú. Počas dvojdňového výletu som  nechcel zahynúť hladom a smädom, tak som zavítal do niekoľkých lokálnych podnikov.  V šťasnejších chvíľach ma v rámci svojho voľna doprevádzala aj moja krajšia polovička. Rád dodávam, že všetky lokále nás príjemne prekvapili, každý iným spôsobom.

Prvým bol košický pivný dom nazvaný Dobré časy. Nachádza sa kúsok od Hlavnej ulice a má pomerne rozsiahlu nefajčiarsku časť. V čase našej návštevy mali v ponuke 28 čapovaných pív, čo už je poriadny výber. Niektoré kúsky by som síce oželel ale aj tak ostávalo dosť materiálu na koštovanie. Okrem toho majú v ponuke aj nejakú tú pivársku kuchyňu,tak sme vyskúšali aj túto časť Dobrých časov. 





Čo sa týka pív, ani jedno z ochutnantých nesklamalo, vyslovene ma potešil Sumeček (Catfish) z Varnsdorfského pivovaru Kocour. Výborné APA s pomerne nízkym obsahom alkoholu (4.2 %), mierne zakalené, príjemnej medenej farby. Vôňa ovocná, najmä grepová. Chuť príjemná, plná s pomerne výraznou horkosťou, ktorá však milovníkovi podobných druhov piva nebude na prekážku.  Ivona uprednostňuje skôr klasiku, no tu jej najviac zachutil Medový Špeciál  14° z Rakovníckeho pivovaru Bakalář. Plná chuť chmeľu, príjemná horkosť, medová farba. Keď sme pri mede, cítiť ho len trošku, čo nie je vôbec na škodu. Vynikajúce pivko na prípravu Kormy, o čom sme sa presvedčili aj na vlastný jazyk.



Na jedenie sme si objednali Pečené rebierka na čiernom pive (400 g/5,90 €) a Marinovaný bôčik v chili a pive (200 g/3,90 €). Obe jedlá boli na slušnej úrovni. Rebierka dostatočne prepečené s peknými kusmi mäsa. Chýbala však kukurica, ktorá bola medzi prílohami uvedená. Môj bôčik bol v chili marinovaný veľmi slabo (asi veľká rotácia), no napriek tomu bol chutný a porcia primeraná. Obsluha vzhľadom na veľké množstvo hostí (v nedeľu večer) bola dostatočne rýchla a ústretová. Ideálne miesto na hlučný večer s partiou, koštovaním pív, hulákaním a utopencami. Pre komornejšie posedenie nie príliš vhodné.

Druhý deň som venoval návšteve cintorína a keďže moja polovička poctivo zarezávala v práci, zašiel som na obed do bistra na Hlavnej ulici nazvaného Republika východu. Keďže nemajú nijakú tabuľu, prešiel som okolo asi trikrát, kým som s mapou v ruke vošiel do správnych dverí. 



Republiku mi odporučila kolegyňa blogerka, takže som mal možnosť vopred mrknúť do jedálneho lístka a išiel som na isto. Usadil som sa a keďže bol čas obeda, čašníčka sa ku mne dostala o 10 minút. Vybral som si Pohankóve pirogy pelňene brindzou (350 g /6,20 €). Na stôl mi prišli o ďalších 10 minút. Bryndzové pirohy ľúbim a bol som zvedavý na prevedenie v pohánkovom ceste. Môžem len odporúčať. Cesto chutné, pevné, nerozvarené, plnka výrazne bryndzová plnohodnotná. Bohato doplnené kyslou smotanou, slaninou a jarnou cibuľkou. Ešte teraz sa mi zbiehajú sliny.


Prostredie je tu príjemné, obsluha pozorná, v čase obeda by som však rozhodne pribral posilu, jeden človek to v nijakom prípade nemôže stíhať tak, ako by si predstavoval. Ceny primerané, ak sa vám Republiku východu podarí nájsť, určite sa zastavte. Po obede som sa viac-menej ostal poflakovať po meste, pozrel si Dóm Sv. Alžbety, vydriapal sa na severnú vežu, urobil pár fotiek a chvíľu si oddýchol na izbe. 





Večeru sme sa rozhodli absolvovať v pomerne nenápadnej ukrajinskej reštaurácii Barvinok, o ktorú som okom zavadil v podstate náhodou. Prišli sme okolo siedmej hodiny, v podniku bolo relatívne prázdno. Prívítalo nás však domácke prostredie, ktoré nám nemálo pripomínalo krakovskú  reštauráciu Smak UkraińskiChvíľku na to, ako sme sa usadili, prišiel za nami majiteľ v kroji, slamenom klobúku a s fúzmi, takže vyzeral tak trochu ako vodník. Dal nám jedálne lístky a keď zbadal, že fotíme, dal sa s nami do reči a ponúkol sa, že nám urobí spoločnú fotku. 



Po preštudovaní jedálneho lístka sme sa rozhodli, že ochutnáme z viacerých jedál a keďže porcie boli nacenené za gramáž, nebol problém poskladať si takpovediac degustačné menu. Ako prvé sme ochutnali domácu  Klobasku od babki  (100 g/2,70 €) podávanú s pohánkovou kašou a Klamstvo na dedine (100 g/2,30 €), čo bol hovädzí jazyk so šampiňónmi, cibuľou a smotanou. 



Jazyk bol výborný, krehký, šampiňóny v smotane ho príjemne dopĺňali, no neprebíjali jeho chuť. Klobása podľa vlastného receptu majiteľa bola tiež chutná, jemne okorenená a pohánková kaša chutila aj Ivone, ktorá mala pôvodne zálusk na úplne inú prílohu. Majiteľ je ale veľmi šikovný rečník a k ochutnaniu kaše ju presvedčil. Bohatá porcia poslúžila ako príloha aj k ostatným ojednaným jedlám. Príjemná zmena po „tradičných“ prílohách, skúste, neoľutujete. Po krátkej prestávke s domácou chrenovicou (vodka, chren, citrónová šťava) sme si objednali druhý chod. Ja som si vybral Mäso v cestíčku (100 g/2,50 €) a Iva Fašírku od kumy (100 g/2,90 €) a Rybársku radosť (100 g/2.40 €). 






Moje mäso bolo krehké, chutné, obalené v jemne korenenom cestíčku (koreniny by som však nedokázal určiť). Fašírka od kumy bola zmesou bravčového, hovädzieho a cesnaku, Rybárska radosť pozostávala z rybieho mäsa, slaniny a petržlenovej vňate. Ivone obe chutili a taktiež boli veľmi dobre ochutené. Ako dezert sme si vybrali Tvarožniky (250 g/3,10 €), čo boli šišky z domáceho tvarohu podávané s džemom. 


Tvaroh bol v ceste značne rozpoznateľný a rozhodne na nás nešetrili. Porciu sme si rozdelili napoli a úspešne tak zavŕšili veľmi príjemný večer občasne doprevádzaný debatou s majiteľom.

Ako vidno, nejednalo sa o nijaké výnimočné, či exotické jedlá. Napriek tomu bolo úplne zrejmé, že boli pripravené v čistej kuchyni z dobrých surovín a zručným kuchárom. Takpovediac obyčajné jedlá, ktoré však nepáchli od prepáleného oleja, neboli presolené, či prekorenené. Majiteľ, ktorý prejavuje o hostí záujem a rád porozpráva nielen o jedlách, no i o sebe,  či reštaurácii. Za celkovú útratu cca 33 € (v čom sú zarhnuté aj svojrázne miešané drinky) to bol pekný zážitok.




V posledný deň som pred odchodom ešte stihol navštíviť podnik Pokhoi, ktorý som v nedeľný večer nevedel za nič na svete nájsť (dodatočne som zistil, že mali zatvorené). Dočítal som sa totiž, že by mali mať čapovanú Ipanu, čo je IPA od Padre Craft Brews, známeho kočovného pivovaru , ktorý už stihol rozvíriť slovenské pivné dianie svojím zvrchne kvaseným Mustážom. Pokhoi som teda nakoniec našiel, Ipanu ochutnal (výstižná recenzia je tu), pokecal s barmanom a obral ho o posledné dve fľaše tejto dobroty. Pokhoi na mňa aj vďaka príjemnej obsluhe a prostrediu zapôsobil dobrým  dojmom. Keď budem najbližšie v KE, určite na pár kúskov skočím.

Nakoniec som sa pobral smerom na stanicu s dojmom, že Košice stoja za návštevu, ľudia sú príjemní a podniky majú čo ponúknuť. 

7. 5. 2013

Zázvorová limonáda


Pijem vodu dennodenne a pijem jej pomerne veľa (prosím priateľov z pohostinstiev aby sa prestali smiať) . Pre človeka je to jednoznačne najprirodzenejší nápoj a pre správne fungovanie organizmu je to nevyhnutná tekutina. Zdá sa to byť banálne konštatovanie ale často stretávam ľudí, ktorí považujú čistú vodu z vodovodu (alebo prameňa) za niečo podradné a denne vylôchajú litre sladených nápojov. Jasné, každý má právo dokaličiť sa podľa chuti a taktiež neslobodno nikomu upierať nárok zasviniť planétu polyetylénom. Bez nátlaku si sypem na hlavu PET vločky a priznávam, že občas aj ja kúpim farebné cukrové roztoky, niekedy sa tomu človek holt nevyhne.      

Chcem iba povedať, že ak máte chuť na niečo lahodné na pitie, skúste si to radšej namiešať sami a budete aspoň vedieť, do čoho idete. Ideálnym príkladom je zázvorová limonáda, ktorá výborne uhasí smäd a svojou netradičnou chuťou zaujme aj eventuálnych hostí (nie všetkých, na to pozor). Môžete si ju doladiť podľa svojich predstáv, upraviť podiel jednotlivých zložiek, pridať ľad, bublinky, bylinky a drogy. Tu je teda základný recept.

1,2 litra vody
200 g čerstvého zázvoru
3 citróny (šťava)
3 lyžice cukru

Zázvor očistite nožom a nastrúhajte do väčšej misy nahrubo, pridajte cukor, citrónovú šťavu (prípadne i trocha kôry). Zalejte vodou, dôkladne premiešajte a nechajte chvíľu postáť. Sceďte do džbánu a dajte vychladiť. Nebojte sa experimentovať, pokojne môžete použiť namiesto citrónov limety, sladiť sa dá trstinovým cukrom, sirupom z agáve, stéviou, medom a podobne. Vodu môžete nahradiť sódou a pridať do drinku napr. mätu alebo medovku (môj favorit). Skúste a uvidíte.

13. 3. 2013

Kefír


Legenda


Kefír podľa niektorých svojich propagátorov (a najmä predajcov) lieči alergie, psoriázu, akné, nespavosť, žltačku, paradentózu, žlčníkové kamene, drevené nohy a iné. Vždy, keď naďabím na mystické potraviny takého liečivého kalibru, že by sa zaň nemuseli hanbiť ani Gandalf s Elrondom, zbystrím pozornosť. Vďaka skepticizmu vypestovanému bájkami marketingových oddelení ich vždy podvedome zaradím niekam k Aštarovi ŠeranoviSilvii Šuvadovejpríšere z Loch Ness. Aj  z tohto dôvodu som sa k pitiu kefíru dopracoval až prednedávnom.


Realita


V skutočnosti je trúnok pripravený z mlieka (kravského, kozieho, ovčieho) a takzvaných kefírových zŕn. Podľa informácií bohapusto vykradnutých z wikipédie sú kefírové zrná symbiotickou kombináciou baktérií (najmä kyseliny mliečnej) a kvasiniek v štruktúre zloženej z proteínov, lipidov a cukrov. Vzhľadom pripomínajú malé ružičky karfiolu a obsahujú nasledujúce zložky:

Mikroorganizmy: baktérie kyseliny mliečnej, kvasinky 
Produkty fermentácie: CO2 a etanol (v malom množstve, cca 1-2 %)
Živiny: mliečne proteíny, polysacharidy
Vitamíny a provitamíny: vitamín A, vitamín B1, vitamín B2, vitamín B6, vitamín D, kyselina listová, niacín
Minerály: vápnik, železo, jód
Voda

Jednotlivé komponenty, ako aj ich vzájomný podiel závisia na druhu použitého mlieka. Obsiahnuté mikroorganizmy uľahčujú trávenie laktózy, zlepšujú žalúdočnú mikroflóru a tým významnou mierou prispievajú k posilňovaniu imunitného systému. Pravidelní konzumenti uvádzajú i mnohé iné zdraviu prospešné účinky, málo z nich je však podložených výskumom. V porovnaní s priemyselne vyrábanými kyslomliečnymi výrobkami obsahuje kefír omnoho pestrejšiu paletu prospešných mikroorganizmov.


Nápoj


Samotná príprava je jednoduchá, cca 100 g (nie viac) zŕn zalejte litrom mlieka, nádobu prikryte pokrievkou alebo nejakou priedušnou textíliou a nechajte zrná cca 24 hodín pracovať. Následne zlejte vodu, ktorá sa oddelila od pevnejších zložiek a kefír sceďte za pomoci riedkeho umelohmotného sitka a drevenej varešky (zrná by sa nemali dostať do kontaktu s kovmi) do pripravenej nádoby. Zrná prepláchnite čistou vodou a zalejte novou dávkou mlieka. Veľmi dobre sa mi osvedčilo mlieko z automatu, ktoré som si zvykol kupovať z viacerých dôvodov (kvalita, skrátenie obchodného reťazca, cena). Kefír je kyslý a v prípade, že vám jeho chuť úplne nevyhovuje skúste si z neho vyrobiť napríklad ovocný šejk z akéhokoľvek ovocia, ktoré vám ešte od leta ostalo v mrazničke. Skúsil som jahodový aj čučoriedkový, môžem len odporúčať. Ak potrebujete upraviť trávenie, neváhajte. Funguje výborne.


Zrná


Zrná sa živia laktózou obsiahnutou v mlieku, takže ak ich necháte dlhšiu dobu o hlade, zahynú. Naopak pri pravidelnom prikrmovaní a výrobe kefíru bude objem zŕn narastať, takže sa s nimi môžete podeliť s príbuznými alebo cudzincami (to by sa však nemuselo stretnúť s pochopením). Ak sa chcete o kefíre dozvedieť viac (prípadne si kúpiť kefírové zrná), tu je stránka s kvalitnými informáciami v slovenčine. Ja som svoje dostal od Viktora a v prípade záujmu ich zopár rád posuniem ďalej tomu, kto si ich môže vyzdvihnúť osobne. 


P.S. Ak sa náhodou zobudíte v štýle Bernarda Blacka, kefír je určite správna voľba ;)