Rovno Vám píšem, že to bola jedna z najlepších dovoleniek aké som zažil a to i napriek tomu, že mám radšej hory a chlad ako more a teplo. Zásadnou mierou sa o to pričinila Ivona, ktorá toto mestečko navštívila pred rokom v rámci pracovnej cesty a vyhlásila, že tam treba ísť. Keď treba, tak davaj. Druhým faktorom úspešnosti bol pomerne skorý termín, keďže sme vyrazili už ôsmeho júna. Jednak nebolo príliš teplo a počet turistov na meter štvorcový neprekročil únosnú mieru (ktorá je v mojom ponímaní dosť nízka). Skúsim Vám teda priblížiť Pargu samotnú a potom spomenúť čo-to o výletoch, ktoré sme podnikli.
Cesta
Trvá autobusom cca jeden celý deň, no napriek tomu sa to dá.
Vďaka 10 mg melatonínu som v noci hajal ako
Šípkový Ruženko, až kým nás okolo druhej ráno z busu nevyduril urodzený macedónsky
colník na pasovú rozcvičku. Žmúrili sme jak žaby z muliny a po
kontrole opäť nekompromisne zalomili. Záverečný
úsek cesty od Solúnu po Pargu som už bol
chvalabohu čulý. Je to totiž pastva pre
oči, keďže všade navôkol sa rozprestierajú hory pripomínajúce Nízke Tatry a takmer
neustále je na čo sa pozerať a nad čím žasnúť.
Najviac som však užasol po príchode a uznanlivo plesol Ivu po pleci, akože dobre si vybrala.
Najviac som však užasol po príchode a uznanlivo plesol Ivu po pleci, akože dobre si vybrala.
Mesto
Parga je malé mestečko nachádzajúce sa na západnom pobreží
Grécka, ktorého pláže omýva Iónske more. Postavené je v hornatom
teréne, plnom úzkych strmých uličiek a malebných domčekov. Nad mestom sú
pozostatky hradu, ktorý bol trikrát
prestavaný (naposledy Benátčanmi) a napriek početným útokom sa zachoval
v solídnom stave a rozhodne stojí za návštevu.
Bezprostredne dostupné sú tri pláže, z ktorých
najdlhšia je Valtos, nasleduje mestská pláž Kryoneri a kamenistá Piso
Kryoneri. Kúsok od Pargy sa nachádza pláž Lichnos.
Z mestskej pláže je
možné preplávať (vyšší prekráčajú) na ostrov Panny Márie, na ktorom sa
nachádza kaplnka, prameň a jeden
bezprizorný zajac, o ktorom sme sa nič bližšie nedozvedeli.
Kolorit
mestečka dotvára nespočetné množstvo reštaurácií, taverien a kaviarní. Všadeprítomné
citrónovníky zvláštne kontrastujú s horami, týčiacimi sa nad mestom. Okrem
citrónovníkov sú všadeprítomné aj mačky všetkých možných farieb
a veľkostí. Domáci kŕmia nie jednu „svoju“ ale hneď niekoľko mňaukáčov vo
svojej spádovej oblasti.
Ľudia
Sú vo všeobecnosti príjemní a ústretoví, nestretli sme
sa s neochotou alebo zamračenými tvárami, tak často vídanými v našich
končinách. Prekvapením pre mňa bola všeobecná znalosť angličtiny, resp.
minimálne jej základov. Skutočne sme počas dvoch týždňov nemali problém sa
kdekoľvek dohodnúť, čo výrazne spríjemnilo celý pobyt. Domáci s úsmevom
kvitujú každý Váš pokus o komunikáciu v ich materčine. Ak vedia, radi
Vám s čímkoľvek poradia, prípadne sa len tak porozprávajú.
Doprava
Ako vyplýva z popisu, doprava je tu pomerne náročná na
zručnosť a pozornosť. Nemyslím autobusy, tie chodia dva za deň, smerom do
Igoumentisy a Prevezy a príliš by som na ne nespoliehal. Mal som na
mysli šialene úzke uličky so stúpaním snáď dvadsať percent. Okrem toho status
chodníka má asi iba tridsaťmetrový kus plochy pri škole inak sa jazdí všade. Aj
v tých najužších miestach. Skúter podľa mňa vlastnia všetci, aj mačky, len
sme ich nevideli jazdiť. Všetkých ostatných sme videli a počuli.
Akonáhle som začul nejaký motor, ihneď som so strachom
obzeral, či sa zasa rúti rybár s fúzami ako Gandalf alebo trojčlenná
rodinka na skútri (true story). Napodiv sme však nevideli nijakú haváriu,
domáci sú zjavne dobre trénovaní a nedajú sa turistami vyviesť z miery.
Je tu aj pomerne veľké množstvo taxíkov a aj keď sme nijakým nešli, ceny
budú zrejme priaznivé, pretože boli v neustálej prevádzke (na Nitru sa
však asi nechytajú). Okrem toho je možné prenajať si v podstate akýkoľvek
dopravný prostriedok a navštíviť neďaleké mestá, pláže i ostrovy pod
vlastným velením.
Okrem cestnej dopravy slušne fungujú lodné taxíky, ktoré Vás
za prijateľnú cenu 2 €, odvezú z Valtosu na Kryoneri (pri ceste medzi
týmito plážami musíte v podstate vyjsť takmer úplne na hrad), takže
nemusíte funieť ako na krížovej ceste. Inak je mestečko rozlohou pomerne malé
a i keď sme sa dvakrát viezli loďkou, vždy sme sa všade dostali bez ujmy pešo a to
sme obaja netrénovené kancelárske krysy.
Počasie
Prišli sme v druhý júnový týždeň, čo malo za následok
príjemné teploty cez deň do tridsať a v noci do dvadsať stupňov
Celzia. Teda väčšinu pobytu, ku koncu už začalo prituhovať a zažili sme aj
poobedie, keď sa teplota na pláži blížila štyridsiatke. To už sa zdalo byť
príliš aj Ivone (pre mňa je to level krematórium) a mne sa podchvíľou
zdalo, že sa zo mňa vytápa tuk (žiaľbohu, tuk to nebol). Mimochodom na pláži sa
dal na celý deň „prenajať“ slnečník s dvoma lehátkami za 8 €. Myslím, že
turnus po nás mal stopercentnú slnečníkovú účasť.
Voda, potraviny, alkohol
Voda je v Parge pitná a dosť pripomína chuťou
i tvrdosťou vodu v Nitre. Čo sa vody týka, mám pomerne citlivé
zažívacie ústrojenstvo a nemal som tu najmenší problém. Potraviny sa dajú
nakúpiť v priemere za mierne vyššie ceny ako u nás. Tu je zopár
príkladov: Chlieb – 0.90 €, mlieko – 1.2 €, maslo (250 g) 3 €, jogurt (250 ml)
1 €, rajčiny 0.90 €, feta (1 kg) 6 – 8 €, kuracie prsia (1 kg) 6 €. Najlepšie
(a asi aj najlacnejšie) sa dá nakúpiť v miestnom Careffoure expresse,
klasické supermarkety v našom ponímaní tu nanájdete. Všetko sú obchodíky
na spôsob Kwik-e-martu.
Alkohol je v porovnaní so Slovenskom drahší, liter
Bacardi alebo Beefeatru sa blíži tridsiatim eurám, podstatne lacnejšie sa dá
kúpiť Ouzo. Pollitrový ležiak v plechovke cca 1.2 € (V podniku však
čapovaný ležiak môže stáť pokojne 2.5 €). Sortiment potravín je dosť podobný
tomu „nášmu“ a nenatrafili sme na nič, čo by nám vyslovene chýbalo,
pravda, bryndzu nemajú.
Reštaurácie
Za Pargu spomeniem tri podniky. Prvým z nich je Sakis,
recenzie som našiel na Tripadvisore a veru neľutujem. Rodinný podnik
s domácou kuchyňou za príjemné ceny, kde si však na stôl budete musieť
počkať. Obsluha je pohotová, príjemná a komunikatívna, sortiment jedál
pomerne široký.
Prišli sme sem po celodennom výlete loďou a patrične hladní. Z predjedál sme si vybrali Saganaki (cca 4 €), čo je korenený opečený syr, Smažené zelené papriky plnené fetou, rajčinami a petržlenovou vňaťou (cca 4 €) a pre istotu ešte aj Tzatziki (cca 3 €), ktoré dorazilo aj s dvoma hriankami s olivovým olejom a korením. So všetkým sme sa spravodlivo podelili a so všetkým boli spokojní.
Prišli sme sem po celodennom výlete loďou a patrične hladní. Z predjedál sme si vybrali Saganaki (cca 4 €), čo je korenený opečený syr, Smažené zelené papriky plnené fetou, rajčinami a petržlenovou vňaťou (cca 4 €) a pre istotu ešte aj Tzatziki (cca 3 €), ktoré dorazilo aj s dvoma hriankami s olivovým olejom a korením. So všetkým sme sa spravodlivo podelili a so všetkým boli spokojní.
Ako hlavné jedlo si Ivona dala Gril mix pre jednu osobu(cca
9 €), ktorý pozostával zo souvlaki, gyrosu, kebabu a grilovanej jahňaciny.
Doplnený bol opečenými zemiakmi, ryžou a zeleninou. Ja som si dal Jahňacie
Kleftiko (cca 11 €), čo je mäso marinované v citrónovej šťave
a bylinkách, upečené spolu so zeleninou v alobale, plus opekané
zemiaky.
Dlho sme mlčali a jedli. Veľmi chutné jedlo a príjemná atmosféra je zjavne recept na úspech. Kým okolité podniky boli poloprázdne, tu bolo plno. Zákazníkov aj mačiek.
Dlho sme mlčali a jedli. Veľmi chutné jedlo a príjemná atmosféra je zjavne recept na úspech. Kým okolité podniky boli poloprázdne, tu bolo plno. Zákazníkov aj mačiek.
Druhým podnikom je Gemini, kam sme zablúdili v podstate
náhodou, pretože pršalo a vôbec sme
neľutovali. Ich pizza s čerstvými plodmi mora za 10 € a zároveň s výhľadom
na more stála za to. Cesto tenké, na pizzi boli kúsky chobotnice, krevety
i mušle a bola veľmi jeme ochutená cesnakom. Jednoduché, chutné, niet
čo vytknúť, kedykoľvek by sme dali znova.
Tretím podnikom je gril bar Ponte, ktorý ma zaujal vďaka
ponuke piva z remeselných pivovarov. Píjemná atmosféra a vynikajúca
IPA od pivovaru Septem (síce 5,50 € za 330 ml ale šak dovolenka). Rozhodne
patrí k najlepším pivám tohto štýlu a to som ich už zopár ochutnal.
Ak ste fanúšik mocne chmelených kúskov a niekde Septem uvidíte, určite si
vezmite aspoň dve fľaše. Po jednej by Vám bolo smutno.
Ivona si ako prvé dala ležiak Vergina (4 € za 500 ml), ktorý bol ok ale podstatne lepšia bola druhá voľba, a síce Real Ale Special od Corfu Beer (4 € za 330 ml). Do tohto podniku sme vrátili a druhýkrát sa aj najedli. Ivona si dala (podľa jej slov) vynikajúci šalát s grilovaným kozím syrom, tmavými figami a sušenou šunkou (8 €). Ja som si dal nehorázne veľkú porciu bravčoviny na grile s opekanými zemaiakmi a barbecue omáčkou (9€). Naládoval som sa do príjemne letargického stavu.
Ivona si ako prvé dala ležiak Vergina (4 € za 500 ml), ktorý bol ok ale podstatne lepšia bola druhá voľba, a síce Real Ale Special od Corfu Beer (4 € za 330 ml). Do tohto podniku sme vrátili a druhýkrát sa aj najedli. Ivona si dala (podľa jej slov) vynikajúci šalát s grilovaným kozím syrom, tmavými figami a sušenou šunkou (8 €). Ja som si dal nehorázne veľkú porciu bravčoviny na grile s opekanými zemaiakmi a barbecue omáčkou (9€). Naládoval som sa do príjemne letargického stavu.
Týmto uzatváram prvú časť južného rozprávania, ešte tu budem
písať o túre na Alipašov hrad, Anthouse, Iónskych ostrovoch, Korfu
a o tom, čo som si priniesol z duty free shopu cestou domov.
P.S. Prípadné otázky a pripomienky do komentov.