14. 7. 2016

Na juh: Anthousa


Keď sa to tak vezme, tak sme na pláž ožarovanú plnotučným  gréckym slnkom obaja prišli priamo z firemného ekosystému, kde klimatizácia a neónky nikdy nezapadajú. Ak ste bielokožec, v takom prípade Vám nemusí pomôcť ani opaľovací krém, ochranný faktor box na topánky. Táto situácia nastala u Ivony, ktorej sa podarilo ugrilovať do svietivo ružovej farby, ktorú pokožka aj patrične cítila. Jasné, že na druhý deň sa jej príliš slniť nechcelo, a tak prišiel na rad alternatívny program, výlet na neďaleký hrad. Konkrétne Ali Pashov hrad, z ktorého svojho času turecký správca masívne ostreľoval Pargu, keďže domáci neboli uzrozumení s osmanskou nadvládou.


Cieľ cesty je na vysokom kopci a z Pargy je dobre viditeľný, takže som určil pochodový azimut a vyrazili sme. Na hrad sa dá dostať dvoma cestami, pri každej z nich nevyhnutne budete prechádzať cez malú dedinku Anthousa. Viac-menej náhodou sa nám podarilo na cestu nahor zvoliť síce dlhšiu, no pozvoľna stúpajúcu trasu. Vedie zväčša po asfaltke, no z času na čas sa Vám naskytne výhľad na more a okolité kopce. Značenie je, veľmi eufemisticky povedané, biedne. 

 
 

Na cestu sme sa opýtali ochotného majiteľa taverny, kde sme sa zastavili na pohár čerstvého džúsu. Po pol kilometri som mal vážne pochybnosti o správnosti smerovania našich krokov, no nakoniec sa objavila tabuľa, ktorú tam podľa môjho skromného odhadu osadil ešte Ali blahej pamäti. Odtiaľ sa už zablúdiť nedalo a tak sme po cca dva a pol hodinovom pochode dorazili na hrad. 

 

Stavba je dosť slušne zachovaná, je z nej nádherný výhľad na okolie, Pargu, ostrovy Paxos aj Antipaxos a za výnimočne jasného počasia je možné vidieť juh Korfu. Oplatí sa dať si pozor na hady a nezrútiť sa z hradieb, ktoré sú podobne ako v Parge neohradené a potulky po nich sú plne na Vaše riziko. Rozhodne táto lokalita stojí za návštevu, túra to nie je náročná a získate nový pohľad na okolitú krajinu.  Keď sme sa dostatočne pokochali a oddýchli si, vydali sme sa na cestu späť.

 
 
 
 
 

Ešte pred dovolenkou som kdesi vyčítal, že v Anthouse je vyhlásená taverna Vasilis, ktorú majú v obľube aj domáci. Cestou dolu sme sa dvojhlasne zhodli, že by bolo načim ju navštíviť a poriadne sa najesť. Zložili sme na záhradke plnej nádherných stromov a rastlín a počkali na obsluhu. Prišla takmer okamžite, keďže v podniku bolo iba zopár ľudí. Nechali sme si poradiť a začali objednávať. Slečna mierne dvihla obočie a poznamenala, že porcie sú dosť veľké, načo sme sa pousmiali a uistili ju, že to nebude problém. 

 

Objednali sme si Grilované souvlaki (cca 9 €), Sofrito (teľacie s cesnakom a petržlenovou vňaťou) (cca 10 €) a k tomu Tzatziky (cca 4€) a Rukolový šalát (6 €). Porcie to boli naozaj poriadne. Ivonine souvlaki z bravčového mäsa bolo výrazne ochutené no nepresolené, mäso prepečené akurát, príloha bola v oboch prípadoch rovnaká, kopček ryže a opečené zemiaky. Moja teľacina bola mäkučká a akurát cesnaková. Jednoducho sme sa veľmi dobre najedli v krásnom prostredí s príjemnou a ochotnou obsluhou. Na záver sme dostali dezerto-digestívum v podobe horkého pomaranča nakladaného v cukrovom sirupe. Na účet podniku, spolu s radou, ako sa dostať späť do Pargy cez les, popri starom mlyne. 

 
 
 

Je to trasa o poznanie strmšia a najmä Ivu dosť potešilo, že sme ňou nešli nahor, asi by sa to stretlo s hlasným nesúhlasom. Zastavili sme sa aj v spomínanom mlyne, kde malo byť aj múzeum. Ako sme zistili, spočívalo v jednej miestnosti so zvyškami vybavenia mlynu a pokojne by mohlo slúžiť ako útulňa pre tulákov. Slovom žiadna sláva, v blízkom potoku bordel ako na Slovensku. 

 
 
 
 
 


Po ceste lemovanej citrónovníkmi a olivovníkmi sme sa dostali až na pláž Valtos, odkiaľ sme sa radi odviezli do mesta taxi loďkou. Príjemný výlet, pekná krajina a dobré jedlo. Čo viac si priať.

P.S. Nabudúce Iónske ostrovy a Korfu