Monsanto Protection Act

V marci 2013 prezident Spojených štátov amerických podpísal  návrh zákona „Consolidated and Further Continuing Appropriations Act, 2013”, ktorého kontroverznou súčasťou v článku 735 je zákon pejoratívne nazývaný ako Monstanto Protection Act (Zákon na ochranu Monsanta). Podľa mnohých názorov zavádza precedens, na základe ktorého môžu výrobcovia i pestovatelia či predajcovia rastlín, ktorých používanie bolo pozastavené z dôvodu skúmania možného ohrozenia životného prostredia na základe Zákona o ochrane rastlín (Plant Protection Act), požiadať o udelenie dočasného povolenia, ktoré zruší alebo obmedzí prípadný súdny zákaz. Uvádzam  pôvodné znenie, ako aj svoj skromný pokus o preklad, v ktorom sa vzhľadom na komplikovanosť a absolútnu nezrozumiteľnosť právnickej hantýrky zrejme vyskytnú chyby. Ak ich nájdete, potešíte ma upozornením na ne. 

Pôvodný text
 
In the event that a determination of non-regulated status made pursuant to section 411 of the Plant Protection Act is or has been invalidated or vacated, the Secretary of Agriculture shall, notwithstanding any other provision of law, upon request by a farmer, grower, farm operator, or producer, immediately grant temporary permit(s) or temporary deregulation in part, subject to necessary and appropriate conditions consistent with section 411(a) or 412(c) of the Plant Protection Act, which interim conditions shall authorize the movement, introduction, continued cultivation, commercialization and other specifically enumerated activities and requirements, including measures designed to mitigate or minimize potential adverse environmental effects, if any, relevant to the Secretary’s evaluation of the petition for non-regulated status, while ensuring that growers or other users are able to move, plant, cultivate, introduce into commerce and carry out other authorized activities in a timely manner: Provided, That all such conditions shall be applicable only for the interim period necessary for the Secretary to com plete any required analyses or consultations related to the petition for non-regulated status: Provided further, That nothing in this section shall be construed as limiting the Secretary’s authority under section 411, 412 and 414 of the Plant Protection Act. 

Preklad

V prípade vzniknutia neregulovaného stavu, ktorý je svojou podstatou v rozpore s článkom 411 Zákona o ochrane rastlín, prípadne zrušenia alebo zneplatnenia tohto stavu, minister poľnohospodárstva, bez ohľadu na akékoľvek ďalšie ustanovenia zákona, na základe žiadosti farmára, pestovateľa, prevádzkovateľa farmy alebo výrobcu, okamžite udelí dočasné povolenie alebo čiastočné povolenie, ktoré uvedie daný neregulovaný stav do súladu s článkom 411(a) a 412(c) Zákona o ochrane rastlín a dočasne umožní presúvanie, zavádzanie (v zmysle výsadby, pozn. prekl.), pokračovanie pestovania, predaja a ďalšie konkrétne vymenované činnosti a požiadavky, vrátane opatrení , zameraných na zmiernenie alebo minimalizovanie potenciálne škodlivých dopadov na životné prostredie, ak existujú, na základe ministrovho vyhodnotenia daného stavu, za predpokladu, že zaistí pestovateľom a ostatným používateľom schopnosť presúvať, vysádzať, pestovať, predávať a vykonávať ďalšie povolené aktivity v potrebnom čase: Za predpokladu, že nič v tomto článku nebude vykladané ako obmedzenie právomoci ministra v článkoch 411,412 a 414 Zákona o ochrane rastlín.

Tento článoček nie je vyjadrením antipatií voči krajine, je o nekontrolovanej moci mocných, bezohľadnosti a smutných vyhliadkach do budúcnosti.

Blogtrip

Nedávno sa v príjemnom prostredí Školy varenia vo Svätom Jure pri Bratislave uskutočnila zaujímavá akcia pivovaru Pilsner Urquell nazvaná Blogtrip. Stretli sa na nej známe i menej známe tváre z lokálnej foodbloggerskej scény. O čo išlo?

Nejaké to varenie s Ondřejem Slaninou v úlohe šéfkuchára, dievčatami a chlapcami spoza monitorov a klávesníc v úlohe pomocných kuchárov. Ondřej, ktorého snáď poznáte z úspešného programu ČT, Kluci v akci, sa ukázal byť príjemným, otvoreným a komunikatívnym chlapíkom, ktorý vysvetľoval, ako si nepokrájať prsty a popri tom komentoval a varil.

Celkovo sme pripravili tri jedlá a dezert, všetky zamerané na kombináciu s plzenským pivom a netradičné spojenia chutí. Čapovanie a predstavovanie piva spolu so sprievodným komentárom mal na starosti Peter Škripko, ktorý sa v roku 2011 umiestnil v súťaži Pilsner Urquell International Master Bartender na treťom mieste a o pive a jeho správnom čapovaní vie snáď všetko, čo sa dá.

Na prezentáciu jedál a ich fotografovanie bol zameraný profesionálny workshop, ktorý snáď popíšu moji kolegovia, pretože som sa k nemu nedostal, čo ma trošku mrzí a pri najbližšej príležitosti v budúcnosti si niečo také nenechám ujsť.

Pohodový podvečer s milými ľuďmi, dobrým až vynikajúcim jedlom a pivom, ktorý ubehol neuveriteľne rýchlo. Čo viac si priať, snáď ešte jeden :) Tu je zopár fotiek od Jozefa Jakubča, ktorý celý trip zdokumentoval.

Na záver uvádzam zoznam zúčastnených fanúšikov jedla i varenia a prajem príjemné čítanie :)

Simi a Pepso z Bratilicious 

Martina z Dulce de Leche 

Andrea z Hami-mnami 

Tomáš z Tip na jedlo 

Zuzana z Natanieri 

Monika z LaPetit 

Janica z Jemine 

Roman z Bratislavského regálu 

Danka z Dora`s art 

Zuzana z Foodependence 

Aneta z Travel Eatwell Smile 

Martin zo Smoliaka 

P.S. Martinka, ešte raz ti ďakujem za odvoz a tebe, Adam Cagáň, za pozvanie.

Nezvyčajná veda o nezdravom jedle vyvolávajúcom závislosť

Prednedávnom som čítal zaujímavý článok investigatívneho reportéra New York Times a držiteľa Pulitzerovej ceny, MichaelaMossa. Píše v ňom o nevyberaných spôsoboch potravinárskeho priemyslu vyrábajúceho tzv. junk food, t.j. výrobky (zdráham sa napísať potraviny) s vysokou kalorickou a nízkou výživovou hodnotou. Na základe rozhovorov s bývalými i súčasnými zamestnancami jednotlivých spoločností poukazuje na to, ako snaha dosiahnuť zisk s prehľadom prevalcuje akékoľvek morálne zábrany. Odhaľuje temnú stránku reklamného priemyslu a agresívne správanie korporácií, ktoré kŕmia milióny ľudí.

Mnohých tieto informácie nezaskočia ani neprekvapia, no i tak sú ukážkou slušnej novinárskej práce. V našich končinách priam nevídanej. Aj napriek tomu, že mnohé kultúrne a spoločenské súvislosti v článku nám môžu byť cudzie, správanie týchto spoločností nepozná hranice štátov a zasahuje do nášho stravovania viac, ako sme ochotní si pripustiť. Alibizmus typu, to je zlá Amerika, nás sa to netýka, my jeme halušky je zbytočné zatváranie očí pred niečím, z čoho sa môžeme poučiť a o čom môžeme otvoriť verejnú debatu skôr, ako bude situácia taká akútna, ako je v súčasnosti v USA.

Pre tých, ktorých táto téma zaujíma a nečítajú po anglicky, som text preložil do slovenčiny. Vopred sa ospravedlňujem za prípadné chybičky v preklade (snáď len minimálne), keď budem mať viac času, doladím ho a doplním vysvetlivky k niektorým kultúrno-spoločenským súvislostiam. Žiadal som Michaela Mossa i redakciu NYT o povolenie zavesiť preklad sem na blog, no zatiaľ nemám nijakú odpoveď a vzhľadom na pomerne veľký rozsah to nakoniec bude lepšie, ak si môj preklad stiahnete a prelúskate sami. Text má cca 14 strán, takže ak sa odhodláte, vyhraďte si dostatok času. Všetkým angličtinárom, ktorí narazia na prípadné chyby, vopred ďakujem za feedback.

Gurmán Fest Bratislava a Gastrofestival komunít migrantov

Víkend sme s frajerkou a priateľmi strávili v hlavnom meste, kde sa okrem iných podujatí konali aj dva foodfesty. Prvý z nich je komerčného charakteru a pravdepodobne ste o ňom vďaka mediálnej kampani prinajmenšom počuli. Keďže išlo už o piaty ročník, organizátorom sa podarilo vychytať väčšinu chýb a chybičiek, ktoré začiatky takýchto podujatí spravidla sprevádzajú. Napriek desivým predpovediam a predošlej povodňovej pohotovosti bolo počasie celkom pekné a myslím, že v sobotné poobedie si organizátori mohli gratulovať k rekordnej návštevnosti. Práve v tom čase sme sa na festivale ocitli aj my a Medická záhrada takpovediac praskala vo švíkoch. Čakanie pri jednotlivých stánkoch sa kvôli tomu predĺžilo, pričom absolútny rekord dosiahli borci z El Gaucha, ktorých stanovište bolo obliehané ako Stalingrad (ne)blahej pamäti a aj napriek tomu, že grilovali ako satanáši, rad sa nezmenšoval. Tak mi síce unikli ich klobásky, no bohato som/sme si to vynahradili pri iných reprezentantoch zastúpených reštaurácií. Tu je krátky flight.

Domáca kačacia paštéta podávaná s tymiánom a zemiakovým chlebíkom (2 G) a Rizoto Verde so zelenými fazuľkami, baby špenátom, grilovanými kuracími nugetkami, čerstvými bylinkami, posypané strúhaným syrom (3 G)z podniku Pulitzer restaurant café bar. Paštéta bola troška nezvyčajne ochutená a rizoto by sa pokojne zaobišlo bez syra, no inak bez výhrad.

Druhou zastávkou bol Osaka Sushibar, kde si moja drahá polovička dala Grilované kačacie prsia so špeciálnou omáčkou a ryžou, zatiaľ čo ja som sa pustil do Sushi setu. Obe jedlá boli chutné (po minuloročnej ochutnávke to bola stávka na istotu) a nesklamali.

Vo Wellness Hotel Grand Jasná si Ivona vybrala Jelení guláš dusený na červenom víne so slivkovým lekvárom so žemľovou plnkou s pečenými jadrami slnečnice (3 G). Guláš bol síce dobrý, no dosť nevýrazný, zato plnka bola famózna a pozdvihla chuťový zážitok z jedla o úroveň vyššie. Ja som tu ochutnal Rebarborový puding s jahodovým pyré (2 G), ktorému nemám čo vytknúť, snáď mohol byť ešte o niečo rebarborovejší ale to je otázka chuti.

Bravčové líčka po burgundsky s gratinovanými zemiakmi (3 G) a Jahodovo-medovkové smoothie (1 G) zo Sheratonu. Líčka  na môj vkus opäť dosť nevýrazné a nebyť skvelých gratinovaných zemiakov, bol by to šedý priemer. Smoothie určite potešil všetkých detských návštevníkov festivalu, pretože jeho výrazná sladkosť potláčala chuť jahôd, o medovke nehovoriac.

Po krátkej prestávke a výlete do centra Bratislavy sme sa ešte na chvíľu vrátili a mne sa podarilo ochutnať Pečené prasiatko podávané s kváskovým chlebom a horčicou (3 G) z Penziónu u Juhása, ktoré bolo výborné a slečna si dala Tapiokové perly s mangom, ananásom, bielou čokoládou a kokosovou ľadovou omáčkou z FOU ZOO a nebola ani trošku sklamaná.

Celkový dojem z festivalu bol dobrý, ubudla výkrmňa Coca-Coly (aj keď menší stánok sa našiel) a v Medickej záhrade sa dalo prežiť príjemné poobedie. Zastúpenie reštaurácií bolo takmer zhodné s minulým ročníkom, takže tu sa nijaké prekvapenie nekonalo. Tak, ako minulý rok, chýbali kvalitné pivá a kvalitné nealko nápoje vrátane nebalenej čistej vody. Ja viem, že je to biznis ale zopár fontánok s pitnou vodou, by nebolo na škodu. Vegetariáni a vegáni si už tradične na podobných podujatiach môžu trhnúť nohou alebo si privodiť hyperglykémiu konzumáciou dezertov.

Napriek všetkým nedostatkom a komunikačným prešľapom si myslím, že sa na toto podujatie oplatí prísť a urobiť si obraz o tom, čo sa v slovenských reštauráciách varí a ponúka, pričom treba podotknúť, že nemalú zásluhu na celkovom dojme má príjemný priestor parku.

Druhým podujatím bol Gastrofestival komunít migrantov, ktorého tretí ročník sa uskutočnil počas nedeľného popoludnia v rámci Víkendu otvorených parkov a záhrad v záhrade Grassalkovichovho paláca. Tento festival mal komorný charakter a jeho cieľom bolo predstaviť jednotlivé komunity prostredníctvom ponúkaných jedál, ktorých degustačné porcie ponúkali návštevníkom záhrady zdarma. Mohli ste tak ochutnať pestrú paletu jedál, od jarných závitkov cez pirohy plnené mäsom, až po tureckú kávu a rôzne zákusky. Celková atmosféra bola veľmi príjemná, návštevníci aj zastupitelia reprezentujúcich sa krajín boli dobre naladení, po sobotňajšej masovej akcii to bola vítaná zmena. Cieľom bolo najmä potlačiť u ľudí rôzne predsudky voči migračným skupinám, no myslím, že takýto ľudia tento festival ani nenavštívili. Keďže som následkom spánkového deficitu ledva zapletal nohami, počet ochutnaných jedál bol pomerne malý. Nebudem sa preto púšťať do hodnotenia a ponúkam vám namiesto toho zopár fotiek. U mojej priateľky ale rozhodne bodoval stánok Afriky, ktorého kuchyňa jej veľmi chutila.

Vskutku pekný a zaujímavý festival, na ktorý sa nabudúce prídeme pozrieť lepšie pripravený a oddýchnutý.