1. 6. 2010

One man trip


Minulý rok som sa na Prague Food Festival nedostal a atmosféru som nasával z priebežných Cuketkovych reportáží. Boli veľmi dobré a takpovediac vťahovali do víru diania. Dosť som ľutoval, že som sa nezúčastnil tohoto sviatku jedla a kulinárskeho umenia naživo a sľúbil som si, že podľa možností rok 2010 nevynechám.
Podarilo sa, a keďže som nezlanáril nikoho ďalšieho (nie každý je ochotný cestovať do Prahy a platiť za to, že uvidí húf fanatikov s príbormi v rukách a foťákmi na krku), vzal som si v piatok dovolenku a o piatej ráno vyrazil na vlakovú stanicu v NR.

Stanica tichá, stanica pustá ale lístok už som mal vo vrecku, takže žiadny stres, počasie vzhľadom na posledný mesiac až podozrivo pekné. Takže 5:32 odjazd, malá medzizastávka v NZ


a off we go, teda off I go na Prague Food Festival 2010.

Ak tento blog náhodou niekto číta, nebudem ho/ju otravovať podrobnosťami o vstupnom, usporiadateľoch atď., ste gramotní a podrobnosti si vyhľadáte sami. 

V Prahe žiadne dlhé zdržovačky, z Hlaváku metrom na Malostranskou, pár uličiek a o chvíľu som bol na mieste činu, t.j. v záhradách Pražského hradu, čo sa ukázalo byť veľmi vhodným miestom na takéto podujatie. Jeden z prvých pohľadov, ktorý sa mi naskytol:

A prvé jedlo, ktoré som ochutnal:


Bol to tatar z nórskeho lososa s marinovaným fenyklom, bylinková bageta od pánov reštaurácie Rybí trh. Na úvod veľmi dobrá voľba, jednoduché, ľahké a mňam. Cca polhodiku na to, keď som sa ako-tak zorientoval v priestore, oslovila ma chalúpka Ambiente svojou ponukou 60 dní vyzretého českého hovädzieho, ktoré sa podávalo grilované alebo pečené s chrenovou omáčkou a čipsami ochutenými lanýžovým olejom:




Dal som si pečené a bol to skutočný zážitok, mäso krehké, jemné, bez akejkoľvek rušivej pachuti, zniesol by som aj viac rare, no predsa len bol to festival pre širokú verejnosť a nie stretnutie lykanov. Omáčka bola jemná a neprehlušila chuť mäsa. Lanýžové čipsy som nedokázal dostatočne oceniť, nepoznám chuť lanýžového oleja a neviem preto ani posúdiť, na akej boli úrovni. Osobne by som si vedel predstaviť lepšiu prílohu, snáď i obyčajný čerstvý chlieb. Inak skvelý zážitok. Ambiente i počas svojej cooking show uskutočnilo slepý test priamo s účastníkmi festivalu, ktorého cieľom bolo ukázať, že české hovädzie sa vyrovná juhoamerickému, či írskemu. Len mu treba venovať patričnú pozornosť.

Dal som si malú prechádzku po nádherných záhradách s malebnými zákutiami a nádhernými výhľadmi na Prahu:




Ďalším chodom, či skôr degustačnou porciou bolo Khao soi s omáčkou z červenej kari pasty a kokosového mlieka:


Boli výborné, pálivé akurát, no ničím neoslnili, zodpovedne môžem povedať, že doma zmáknem také isté, ak nie lepšie. Z môjho pohľadu pomerne obyčajné. Myslím, že thajská kuchyňa patrí medzi špičku a  Yasmin-Noodles mohli na tom ešte troška popracovať.

Niekoľko cooking shows mi vyplnilo nasledujúce tri hodiny, a bola radosť pozerať sa na mediálne známeho Zdeňka Pohlreicha, šéfa Café Imperial a Divinis, či usmievavého Riccarda Lucci z reštaurácie Aromi. Celkový zážitok kazil sommeliér Ivo Dvořák, ktorého usporiadatelia zvolili z mne neznámych dôvodov za moderátora.  Okrem vyslovene netaktného vystupovania vrátane rasistických narážok či nevkusných vtipov mi utkvel v pamäti i jeho svojský tlmočnícky výkon pri vystúpení Riccarda Lucci. Mám dojem, že nielen ja ale i ostatní diváci a často i šéfkuchári by jeho prítomnosť pokojne a s prehľadom postrádali. Učiteľ, či sommeliér môže byť skvelý, no jeho absolútny nedostatok spoločenského vystupovania nenahradí nič.

Pauzy medzi jednotlivými cooking shows vyplnili prechádzky po rozsiahlych záhradách a pojedanie brutálnej zmrzliny Häagen-Dasz, ktorá neostáva nič dlžná svojej reklame ani svojej nemalej cene. Dojal v dobrom slova zmysle ma i mladý barman z Cloud 9 Sky Bar & Lounge, ktorý mi navrhol nealko koktejl zo zázvorovej marmelády, zázvorového sirupu, hnedého cukru a limety, doliaty matonkou. Skutočne ma posadil na ass a budúci víkend budem variť zázvorovú marmeládu :-) 

Keď som sa dostatočne pokochal,


v jednom zo zákutí ma zaujala ponuka reštaurácie Como, konkrétne ich smažený kozí syr s agátovým medom. Mal som isté pochybnosti o tejto zvláštnej kombinácii, no bolo to výborné, rozhodne sa o niečo podobné pokúsim i doma, hneď ako natrafím na zdroj kvalitného domáceho kozieho syra. Na pohľad nič špeciálne, no kombinácia dobrá, nezvyčajná a zaujímavá:

Reštaurácia Como mi ešte raz spestrila deň, a to plnenou teľacou hruďou podávanou so zemiakovým pyré, glazírovanými mrkvičkami a šalviovou šťavou:


Vcelku chutné jedlo, no na môj vkus príliš nevýrazné, akoby tomu chýbal určitý šmrnc. 

Pred záverom, keď sa už začínalo stmievať, rozhodol som sa posledné grandy investovať v stánku, pri ktorom som sa pôvodne vôbec nechcel zastaviť. Jednalo sa o zastúpenie reštaurácie Aquarius z hotela Alchymist, kde ma zničohonič zlákal ich morský vlk marinovaný v citrusoch s fenyklom a kúskom pomaranča. Mohol som radšj aj s grandmi skočiť do Vltavy. Vlk bol marinovaný zrejme málo, mäso bolo síce dobré, no bez akejkoľvek výraznejšej chuti, fenykel až príliš chrumkavý, takisto nevýrazný a celé dielo postrádalo nejakú omáčku, či dressing, ktorá by oba komponenty spojila a ochutila. Nemám žiaľ fotografiu, pretože už bola pomerne tma a celý výlet bol fotený na HTC Hero, u ktorého nepochopiteľne absentuje prisvetľovacia dióda.

Večer som sa odobral do bytu priateľky môjho brata, ktorá mi poskytla ubytovanie, a ktorej aj touto cestou ešte raz ďakujem. Na ďalších dvoch dňoch festivalu som sa nezúčastnil, takže doobeda opäť na stanicu a smer NR:


Bol to skvelý výlet, dobre investované peniaze a príjemné zážitky. Môžem len odporučiť.

25. 1. 2010

Nitra

Niečo nejedlé, zopár fotiek z letnej prechádzky na Nitriansky hrad.
Pohľad z hradu na Zobor

Veža a slnko

Hradná studňa

Čelný pohľad

Zboku





Morový stĺp

Pribinovo námestie

Pohľad z parkoviska pred zimným štadiónom





Banánový chlebík

Vlastne nie je chlebom, v pravom slova zmysle. Jedná sa o jednoduchý no chutný koláč. Recept mám odtiaľto a odporúčam vyskúšať. Nenáročná príprava, no znamenitý efekt. Mňam.

22. 1. 2010

Mäsová zmes na hrianky

Opäť zima, takže si dáme jedno nenáročné výdatné jedlo, vhodné napr. na večeru, keď sa všetci uzimení vrátime do tepla a po náročnom dni hľadáme niečo silné na papanie. Takýchto receptov je mnoho a každý si myslí, že ten jeho je absolútny skvost a mal by mať čestné miesto v gastronomickej histórii a všetci by ho/ju mali zaň velebiť. Ja nie som iný, takže sa tešte a odporúčam tak ako pri každom jedle, variť nielen pre seba ale najmä pre blízkych. Dáva to príjemný pocit zadosťučinenia a núti nás to vydať zo seba to najlepšie.

Tu je zoznam surovín, ktoré som použil (cca pre 4 ľudí)

- 3 ks kuracích pŕs
- 3 menšie cibuľky
- 2 strúčiky cesnaku
- 1 chilli paprička
- rajčinové pyré
- slnečnicový olej, asi 1 dcl
- rasca drvená 1 čl
- rasca rímska drvená 1/2 - 1 čl
- koriandrové semiačka 1/2 čl
- sladká červená mletá paprika alebo údená mletá paprika 2 čl
- mleté chilli 1/2 čl
- hnedý cukor 1 pl
- soľ podľa chuti
- šťava a kôra z malej limetky

Na servírovanie:

- 8 krajcov opečeného chleba, potretého cesnakom
- strúhaný údený syr
- kyslá smotana
- niečo zelené, mne sa osvedčil nadrobno nakrájaný ľadový šalát

Najprv treba pomlieť mäso pomerne najemno. Použil som kuracinu, no už som to skúšal i s hovädzinou, ide o to, kto čo preferuje. Pomleté mäso osolíme trošku pokvapkáme limetovou šťavou a dáme zatiaľ bokom. Nakrájame nadrobno cibuľku, chilli papričku zbavenú jadier a nadrobno nasekáme alebo pretlačíme cesnak. Na rozpálený olej dáme cibuľku, o minútu neskôr mäso a miešame a rozdeľujeme mäso na čo najmenšie kúsky. Keď sa úplne zatiahne a rozdelí, pridáme cesnak, chilli a všetky korenia. Rýchlo osmažíme a pridáme rajčinové pyré, a limetovú kôru. Krátko povaríme na požadovanú hustotu. Naložíme na chlebíky, podávame so syrom, kyslou smotanou a šalátom.