Na sever: Riga

Do Rigy sme prišli podvečer a prvý dojem z mesta bol rozpačitý. Keď doň  vchádzate, pôsobí tak trochu ako Bratislava vo väčšom vydaní. Nemám proti nášmu hlavnému mestu nič, no ako sa svojho času opýtal kamarát z Nórska, cestujúci cez Bratislavu: „Tu bola vojna?“. Podobne sme sa cítili prichádzajúc cez predmestia Rigy. Ošarpané budovy, cesty v biednom stave, jednoducho nedostatok financií na správnych miestach. 

O to príjemnejšie bolo ubytovanie v apartmáne na okraji starého mesta. Nádherný priestranný byt vybavený všetkým potrebným aj nepotrebným s ochotnými mladými ľuďmi na recepcii. Cena primeraná, poloha strategická. Na druhý deň ráno sme sa vydali na výlet po starom meste, ktorý poopravil našu mienku o tomto pobaltskom prístave. Historické centrum je zaradené do svetového dedičstva UNESCO a svojou architektúrou sa môže pokojne porovnávať napríklad s Viedňou. V centre sa nachádza park s vodnými kanálmi, z ktorých je možné sledovať krásy mesta z loďky. Teda bolo by to možné, ak by sme dokázali zistiť, kedy a odkiaľ loďky vyrážajú. Celkovo je prístup mesta k turizmu veľmi vlažný a ak sa chystáte do Rigy, odporúčam naštudovať si vlastné informácie, čítať fóra a nespoliehať sa na lokálnu informačnú sieť. S miestnymi sa dohovoríte po rusky aj po anglicky a sú ochotní a prívetiví. 

 

 

 

 

 

Ukážkovým príkladom atrakcie s nevyužitým turistickým potenciálom je televízna veža, ktorá je so svojimi  368,5 metrami treťou najvyššou vežou v Európe (prvá je veža v Ostankine, 540 m a druhá veža v Kyjeve, 385 m). Nachádza sa na ostrovčeku Zaķusala v strede rieky Daugava a bol by z nej nádherný výhľad, keby ho nerušili neumyté okná na vyhliadkovej terase. Počas našej návštevy bolo na parkovisku jediné auto (mestská ani iná doprava sem nepremáva) a túlavý dunčo. V pokladni tabuľa, že sprievodkyňa je s turistami a vráti sa nevedno kedy. Počkali sme a oplatilo sa. Aj cez neumyté okná bol výhľad nádherný a samotná stavba je veľmi pôsobivá. Je mi záhadou, ako môže byť takáto dominanta mesta nevyužitá. 

 

Podobne v utajení sa nachádza pamätník vybudovaný na mieste niekdajšieho koncentračného tábora pri mestečku Salaspils, 18 km juhovýchodne od Rigy. Priznám sa, že podobné miesta spravidla nenavštevujem a toto bola moja premiéra. Pamätník sme po polhodinovom blúdení našli v lese a je vybudovaný z betónu. Jeho súčasťou je akýsi večný metronóm umiestnený pod zemou a imitujúci tlkot ľudského srdca. Sugestívny zvuk dotvára pietnu atmosféru tohto miesta, ktoré (ak sa vám ho podarí nájsť) stojí za návštevu. 

 

Na neskorý obed sme zamierili do reštaurácie Uzbekistana, ponúkajúcej tradičnú uzbeckú kuchyňu. Prostredie v podniku je pekné a príjemné, obsluha pozorná. Po asi štvrťhodinovom štúdiu rozsiahleho jedálneho lístka sme si objednali. Ja s mamou Kuk-Šurpu (2,80 €), čo je ľahká jarná polievka s varenou teľacinou, vajcom, zemiakmi a špenátom. Tato si rozkázal Ugra-Oš (2,80 €), teda klasický kurací vývar s domácimi rezancami, ktorý sme nakoniec dali zabaliť aj bratovi čakajúcemu so zapáleným hrdlom v apartmáne. Obe polievky boli výborné a najmä kombinácia teľaciny so špenátom v Kuk-Šurpe príjemne prekvapila. Ako druhý chod si naši dali Teľací šašlik (5 €) s pikantnou omáčkou (0,80 €) a ja som si vybral Kovruma-Čučvaru, čo sú akési vysmažené pirohy plnené jahňacím mäsom doplnené kyslou smotanou. Poctivá sýta kuchyňa za prijateľné ceny. Ak budete v Rige, rozhodne vyskúšajte. 

 

 

 

 

 

 

 

Po krátkom oddychu nasledovala podvečerná prechádzka, ktorá bola príjemným zakončením výletu do Rigy.  Nasledovala spiatočná cesta do Tallinnu a letecký presun cez Štokholmu do Viedne. Celkovo to bola jedna z najkrajších dovoleniek, aké som kedy zažil a dovolím si neskromne tvrdiť, že to bolo i vďaka tomu, že sme si ju zorganizovali sami. Môžem len odporúčať, s dostatočným časovým predstihom si dokážete vyskladať dovolenku podľa želania za prijateľnú sumu.

 

P.S. V prípade záujmu rád poskytnem bližšie info.

Baklažánová nátierka a baklažánová nátierka

Predtým, než dokončím cestovateľskú trilógiu, dávam k dobru dva recepty na nátierky zo zeleniny, ktorá je práve v sezóne a v hojnom počte sa kumuluje na záhrade i v špajzi, totiž z ľuľku baklažánového. Tento príbuzný zemiaku a napríklad i tabaku (jemne nahorklú chuť spôsobujú nikotínové alkaloidy) je vďačnou potravinou a po správnej úprave z neho možno vyrábať takmer čokoľvek, akurát fajočku by som ním nenapchával.  

Základom nátierky je v tomto prípade hmota, ktorú pripravíte jednoduchým postupom. Menšie baklažány (10-15 cm) poprepichujte na pár miestach vidličkou a uložte na plech vyložený papierom na pečenie (šťava z plodov sa vám tak nepripečie na plech). Vložte na 30 až 40 minút do sporáka vyhriateho na 200 °C. Baklažány mierne sčernejú a koža sa zošúverí. Po vybratí ich opatrne pozdĺžne rozrežte a nožom alebo vidličkou vyberte zmäknutú dužinu. Kožu zahoďte. Oba recepty počítajú s dužinou z troch menších baklažánov, takže si prípadne upravte množstvá ostatných surovín podľa počtu vašich ľuľkov :).

Baba ganoush

Prvým receptom je tzv. baba ganoush, čo je obľúbený pokrm, ktorý sa pripravuje v mnohých krajinách sveta, najmä však na blízkom východe a v afrických krajinách, pričom neslúži len ako nátierka ale napríklad aj ako príloha, či šalát. Verzií je neúrekom, tu je moja:

Baklažánová hmota

Šťava z 1 citrónu

3 strúčiky cesnaku

1 lyžica tahini (sezamová pasta)

1 lyžica olivového oleja

1 lyžica sezamových semienok

1 lyžica tekvicových semienok

1 čili paprička bez semienok

1 lyžička drvenej rímskej rasce

Hrsť petržlenovej vňate

Soľ

Všetky zložky jednoducho zmixujte dohromady tak, aby mala pasta požadovanú štruktúru. Malé kúsky jadierok nie sú na škodu, nátierka tak nie je fádna. Pri podávaní sa mi osvedčila kombinácia s bielym jogurtom.

Baklažánová nátierka s hubami

Keďže okrem baklažánu je momentálne i dostatok húb, nedalo mi to nevyskúšať a urobiť i takúto verziu. Recept je číra improvizácia, takže vás prosím o zhovievavosť a toleranciu pri uvedených množstvách. 

Baklažánová hmota

Huby (podľa chuti, hlavne nech sa dožijete rána), asi toľko, koľko je baklažánovej dužiny

30 g nadrobno nakrájanej slaniny

1 menšia červená cibuľa

1 lyžička tymiánu

1 lyžička drvenej rasce

1 hrsť petržlenovej vňate

Mleté čierne korenie

Soľ

Na panvici krátko osmažte slaninu, po chvíli pridajte nadrobno nakrájanú cibuľu a huby. Pridajte asi za lyžičku drvenej rasce, lyžičku sušeného tymiánu rozotretého v dlaniach a čierne korenie. Smažte 10 až 15 minúť, kým sú huby hotové. Nechajte chvíľu vychladnúť, primiešajte k baklažánovej dužine, pridajte petržlenovú vňať a soľ. Potrápte mixérom. Táto nátierka je oproti prvej menej výrazná, sýtejšia a má takpovediac slovenskejšiu chuť. Znesie pomerne mnoho korenín no napriek tomu ich pridávajte postupne. Podávajte na hrianke s plátkom rajčiny alebo napríklad kyslej uhorky. Vegetariáni môžu slaninu nahradiť maslom ale ak vám slanina nevadí, k hubám rozhodne pasuje. 

P.S. Ak nemáte tahini, mrdnite tam pridajte o lyžicu viac sezamových semienok. 

Na sever: Tallinn

Vlastne by som mal napísať na východ, pretože zo Štokholmu sme leteli priamo po rovnobežke. Bol to najpríjemnejší let aký som kedy zažil (a zažil som ich veru už osem :D). Malé vrtuľové lietadlo veľkosti autobusu, príjemný personál, jasné počasie a pekný výhľad cez okienko. Po pristátí  sme sa mestskou dopravou presunuli z letiska do centra mesta a dokráčali do historického centra, kde sa nachádzal náš hotel. Napriek tomu, že sme prišli pekných hodín pred check-inom s úmyslom odložiť si batožinu, majiteľ (alebo prevádzkar), nezaváhal a ihneď nás ubytoval. Izby pekné, čisté, vybavené všetkým potrebným, no samotný hotel pôsobí tak trochu akoby bol v perestrojke (Neomietnutý kus plafónu, špinavý koberec na chodbe a podobné drobnosti). Kvalita personálu na recepcii tiež povážlivo kolísala a keď si spomeniem na veľmi skromný raňajkový bufet, cítim sa hladný. Stručne povedané, s odporúčaním tohto ubytovania niekomu známemu by som váhal. 

 

Potom, čo brat vybavil na hoteli Tallinn cards (použiteľné na turistické atrakcie a mestskú dopravu), vybrali sme sa hľadať reštiku a našli Hell Hunt, čo síce nie je reštika ale pub, no stojí za to. Vzhľadom na pomerne vysoké ceny, ktoré v meste kraľujú, je Hell Hunt príjemnou oázou (ak neberiete do úvahy cenu piva). A nielen kvôli cenám. Osobitý interiér, pohotová obsluha a hlavne chutné jedlo. Jedli sme tu dvakrát a zakaždým boli všetci stolovníci spokojní. Za seba môžem povedať, že majú výbornú okróšku (studená polievka z kefíru) (2,90 €  za malý tanier) a nemenej dobrý baraní guláš (7,80 €), ktorého pekelná porcia vás spoľahlivo zasýti na po dňa. Lokálne pivo Hell Hunt (3 €) tiež stojí za skúšku, po švédskych odľahčených verziách poteší. 

 

 

 

Po obede to začalo. Keďže sme si na Tallinn vyhradili jeden deň, plán bol nabitý. Po rekordne rýchlom výstupe na radničnú zvonicu prišla rad televízna veža Teletorn, ku ktorej sa dá dostať mestskou dopravou za slabú polhodinku, a ktorú si netreba nechať ujsť. Pekná, moderná stavba s nádherným výhľadom s kaviarňou a reštauráciou je prototypom dobre využitej turistickej atrakcie. Tak, ako celé historické centrum Tallinnu. Krásne historické budovy a uličky pripomínajúce Banskú Štiavnicu vo väčšom vydaní a s prístupom k moru. Húfy turistov sú dôkazom, že domáci vedia, ako mesto spropagovať. Prehliadku centra sme absolvovali z autobusu s otvorenou strechou a po nej nasledovala výdatná prechádzka na mestské hradby, z ktorých je výhľad na celé mesto. Deň sme zakončili vyhliadkovou  plavbou na historickej plachetnici s večerou a námorníckymi historkami kombinovanými s historickým výkladom v estónčine aj angličtine. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Nasledujúci deň sa niesol v znamení zháňania suvenírov počas prechádzky centrom. Pre veľký úspech sme obedovali opäť v Hell Hunte. Potom nasledovalo už iba vyzdvihnutie požičaného auta a presun do Rigy, počas ktorého sme sa zastavili v rekreačnej destinácii pri Baltiku a opláchli si nohy v nečakane teplej vode. 

 

 

Keď sme sa z Rigy vracali na letisko v Tallinne, využili sme ostávajúci čas na krátky výlet po náučnom chodníku estónskych mokradí. Na to, že sa nachádzal pri diaľnici v podstate uprostred ničoho, bol skvele udržiavaný, zahŕňal drevenú rozhľadňu a deväť ďalších zastávok s tabuľami (aj) v angličtine  a predčil naše očakávania. 

 

 

 

 

 

Toľko o Tallinne a Estónsku, záver bude patriť Rige.