Sa nachádza obec Harichovce, ktorá, ako som už spomínal, sa
nedávno stala na týždeň naším domovom. Niežeby sme ju obsadili celú, toľko nás
nebolo. Dvom nám úplne postačovala izba v miestnom penzióne. Zvonka to
nebol práve architektonický skvost, no ubytovanie bolo veľmi pekné a čisté,
raňajky chutné, majiteľka ochotná a príjemná. Naše predstavy spĺňal
lepšie ako hotel s celou mliečnou dráhou hviezd. Navyše sa Harichovce
nachádzajú na polceste medzi Spišskou Novou Vsou a Levočou (obe 10 minút
cesty busom) a ak neplánujete backpacking t.j. prešpavac po totych kopcoch, môže byť táto obec pomerne dobrým
východzím bodom na výlety do okolia.
Hneď v prvý deň sme vyrazili na túru Čingov-Tomášovský
výhľad-Letanovský mlyn-Košariská-Čingov. Pôvodne sme chceli absolvovať Prielom
Hornádu, no počas nášho pobytu tento úsek uzavrela lesná správa a dostať
pokutu, či nechať sa privaliť lesným porastom na dovolenke nás nelákalo. Aj bez
prielomu to bola príjemná túra s mnohými nádhernými výhľadmi, krásnou
prírodou a prajúcim počasím. Slovenský raj si svoj názov právom zaslúži.
Na záver dňa sme sa ešte stihli prejsť centrom Spišskej Novej Vsi
a doplniť energiu v podobe tataráku a ovocného piva
v podniku Grill Bar. Príjemná obsluha, tatarák výborný a pivo tiež.
Ceny za jedlo boli priemerné, pivá drahšie, no predsa len to boli špeciály
a nie europatoky, ktoré chutia všetky akoby ich jedna mater varila.
Nasledujúci deň sme podnikli výlet do Bardejova, ktorého
historické jadro s komplexom stavieb tvoriacim židovské predmestie je od
roku 2000 zapísané v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva
UNESCO. Najprv sme si boli pozrieť skanzen, nachádzajúci sa v areáli
Bardejovských kúpeľov, ktorý je zaujímavý nielen pre študentov manažmentu
kultúry a turizmu ale i pre bežných smrteľníkov a dejepisných
ignorantov, ku ktorým patrím aj ja.
Za prehliadku stojí samotný areál kúpeľov, v ktorom je
liečebných domov a hotelov viac jak slumov na predmestí Brazílie. Podivným
spôsobom sa tu mieša architektúra socialistického realizmu, nádherná secesná
Astória i pekná parková úprava v celom areáli. Po presune do centra
mesta sme sa pokochali nádherným námestím, ktorému dominuje Mestská radnica
a Bazilika sv. Egídia. Keďže nás začal tlačiť čas a hlad, usadili sme
sa U Kozla, čo je komplex obsahujúci piváreň, reštauráciu a cocktail bar. Varia
naozaj chutne, no dojem kazil mierne povýšenecký čašník, ktorému slovo „Gurmán“
v názve reštaurácie zrejme navodilo
dojem, že obsluhovať kdejakých vandrákov bez kravaty je pod jeho úroveň.
Napriek tomu, že susedí s pivárňou, v reštaurácii točia iba Krušovice, čo
ma dosť zarmútilo. Pred odchodom sme si ešte posedeli pri fontáne
a vyrazili smerom k nášmu prechodnému bydlisku.
Na tretí deň pobytu bola v pláne túra spojená
s návštevou Dobšinskej ľadovej jaskyne, tá sa však neuskutočnila. Ženskú
časť výpravy postihla masívna svalovica z predošlej výpravy a ja som
dostal alergiu neznámeho pôvodu, opuchla mi hlava, takže som vyzeral ako Kuly z
Desmodu a smutne som žmúril na svet skrz zúžené zorné pole. Nás však len
tak niečo nezlomí a tak sme sa vydali na výlet do blízkej Levoče. Navštívili sme dve veľmi
pekné expozície Spišského múzea v Levoči, budovu radnice, Chrám sv. Jakuba
s nádherným oltárom i dom Majstra Pavla. Obed v hoteli Arkáda,
ktorý sa tu teší veľkej obľube, ma moc nenadchol a ani pekný podzemný
priestor nevymaže spomienku na obschnutú knedľu, ktorá po poklopaní
o tanier vydávala krásny zvonivý zvuk a dal by sa na nej strúhať
cesnak. Možno to bola iba smola, pretože počas našej návštevy do podniku
zavítala armáda nemeckých turistov a službukonajúci čašníci mali naozaj čo
robiť. Napriek tomu boli úslužní a príjemní, čo je veľké plus. Po návšteve
lekárne a s antialergikami v batohu, sme sa pobrali na stanicu
a stihli ešte navštíviť múzeum v Spišskej Novej Vsi
a reštauráciu Zbrojnoš, ktorá nám bola doporučená a za čo sme
Bercovi vďační. Príjemné prostredie, všímavá obsluha, chutné jedlo a čapované
Svijany. Jednoznačne odporúčame aj my. Príjemné zakončenie dňa.
Piatkové prebudenie do pochmúrneho a daždivého dňa nám
zmenilo plány, takže naša turistika sa obmedzila na autobusový výlet do
Dobšinskej ľadovej jaskyne. Boli sme v nej obaja poprvýkrát
a rozhodne stojí za návštevu. Akurát poplatok za fotenie vo výške 10 € nám
prišiel trocha premrštený a neefektívny. Večer po návrate som sa
v dobrom rozmare vybral do miestneho pohostinstva, kde sme s prívetivým
pivonošom (rozumej barmanom) nadviazali
družnú debatu. Neuvedomiac si, že mám v sebe mocné liečivá, ktoré
znásobujú účinok alkoholu, pobudol som v karčme
hodinku a pol. Cesta do penziónu vzdialeného 100 metrov mi trvala nečakane
dlho. Ráno s pocitom „kde to som a čo sa vlastne stalo?“ neprajem
nikomu. Hodnú chvíľu som vysvetľoval, že za môj stav nemôže liter borovičky ale
moja nepozornosť. Celý nasledujúci deň sa potom niesol v uvoľnenej
atmosfére bez akýchkoľvek turistických ambícií.
Napriek neistému záveru to bola veľmi vydarená dovolenka. Východ
je krásny, ľudia prívetiví a určite sa v budúcnosti vrátime. Nik nás
neokradol ani neprepadol i keď je pravda, že osada pri Letanovciach
z diaľky pripomína zašlú slávu Bronxu 60-tych rokov (tak som čítal),
akurát sa tam vraj menej rapuje.
Peace
P.S. Bochníček, nehnevaj sa na mňa za to prirovnanie. Odkedy
som videl toto video, často na teba myslím.