Pálenica Jelšovce

V práci sa darí, politická situácia dobrá, občania na pokraji blahobytu. Čo viac si priať? Pečené kačky do huby. Teda do úst samozrejme. Keďže je obdobie kačacích hodov a nitrianske stravovacie zariadenia nás z rôznych dôvodov nebavia (česť asi dvom výnimkám), rozhodli sme sa s mojou duck woman*, že cez víkend niekam vyrazíme. Tak sme sa minulú sobotu vybrali na vlakovú stanicu a po dvadsiatich minútach cestovania v čistom, nerozmlátenom vozni (to nie je fikcia!)  vystúpili tu:

  

Jelšovce sú malou obcou s cca tisíckou obyvateľov, patriacou do nitrianskeho okresu a sú súčasťou  mikroregiónu Radošinka. Majú i ochotných obyvateľov, nakoľko nás, neznalých mapy, miestna milá pani odprevadila od železničnej zastávky takmer až pred dvere našej cieľovej destinácie, reštaurácie Pálenica. 

Čo-to som už o tomto podniku počul a údajne dobrá kuchyňa bola vlastne dôvodom našej návštevy. Po príchode sme sa usadili na presklenej terase, z ktorej je pekný výhľad na mŕtve rameno rieky Nitry a koi kapre v oddelenom rybníčku plávajú ihneď za oknom. V interiéri prevládajú prírodné materiály, prestieranie je jednoduché a vkusné. 

Obsluha prišla ihneď, koniec koncov reštaurácia bola až na pár obsadených stolov prázdna. Dostali sme jedálne lístky a objednali si obaja veľkú Plzeň (2,40 €). Po krátkom rozhodovaní sa u nás pristavil čašník a my sme naňho vysypali svoje priania. Krajšia polovička si zaželala Krémovú polievku z kačacej pečene (5,20 €) a Konfitovanú kačaciu štvrť (6,90 €) s Dusenou červenou kapustou (1,90 €), Domácimi lokšami (2,50 €) a Kačacou omáčkou (2,50 €). 

Ja som zvolil Krémovú polievku s kuriatok (4,20 €) a Argentínsky rump steak na pretláčaných zemiakoch s cesnakovým dressingom a malým miešaným šalátom (12,25 € ako ponuka dňa).

Polievka z kačacej pečene bola vraj výborná, sýta a doplnená nadrobno pokrájanou zeleninou. Veľmi dobrá voľba a s prehľadom porazila rajčinové či brokolicové krémy, ktoré dnes ponúka 90% podnikov. Konfitovaná kačica chutná, mäso krehké a kapusta dobre ochutená. Omáčku priniesol čašník až po upozornení i napriek tomu, že bola objednaná. Lokše boli síce domáce a chuťovo dobré, no mierne suché, akoby pobudli v kuchyni neprikryté. Celkový dojem z jedla však bol veľmi dobrý a Ivona sa usmievala od ucha k uchu. 

Môj krém z kuriatok mi veľmi chutil, nachádzali sa v ňom i kúsky grilovaných húb, nadrobno nasekané bylinky a kvapka olivového oleja. Príjemná sezónna záležitosť. Steak prišiel prepečený podľa priania, medium-rare, zemiaky zabalené v alobale trošku komplikovali konzumáciu, no chutili dobre. Dressing bol svieži, neprerážal chuť mäsa, miešaný šalát bol ochutený jednoduchou zmesou  olivového oleja a balzamového octu. Najedol som sa do sýtosti a celkový dojem z jedla nič nenarušilo.

Návštevu sme zavŕšili spoločným dezertom, ktorým bol Nugátový mousse s hruškou pošírovanou v pomarančovej emulzii (5,00 €). Drahej najviac chutila kombinácia peny s hruškou, z pomarančovej emulzie moc odviazaná nebola. Pre mňa, naopak, bola kyselkavá emulzia príjemným vyvážením chuti nugátu. Koľko ľudí, toľko chutí. 

Celkovo sme boli s návštevou spokojní a určite sa zopakuje. Prostredie je príjemné, obsluha pozorná, ceny primerané a jedlo chutné. Až na pár drobností sa jedná o podnik s veľkým potenciálom a rozhodne tu vidieť snahu ponúkať služby na úrovni, čo sa dnes často nestáva. Možno by bolo vhodné ešte viac klásť do popredia lokálne suroviny (napr. ryby), no to sa dá vyladiť. Okrem reštaurácie je tu samozrejme i pálenica, ponúkajúca pravé ovocné destiláty. Tie hodnotiť nemôžem, no utkveli mi v pamäti kvôli cenám. Viem, že je to kvalita, no od nápoja takej cenovej hladiny by som očakával, že mi po ňom narastú tretie zuby alebo ožije drevená noha. Ktovie, možno raz vyskúšam. Alebo vyskúšajte vy, rozhodne sa sem oplatí ísť.

*Duck woman –  (moja) superhrdinka, ktorej zvláštnou schopnosťou je ochota konzumovať kačky v akejkoľvek dennej i nočnej hodine. Jej cieľom je bývať v První kachní restauraci Perpetuum. 

P.S. Všimli ste si ako €urá ovplyvňujú ceny? Je omnoho ľahšie pýtať za pol litra piva 2,40 € ako 72 SKK.

Krémová polievka z pečených paprík

Nedávno sa mi zásluhou jedného dobrodinca (nech dosiahne nirvánu) dostalo do rúk väčšie množstvo červenej hrubostennej papriky (takej malej jabĺčkovej). Okrem klasického zavárania, ktoré prebehlo v réžii ženských rodinných príslušníkov, som sa znenazdajky rozhodol uvariť paprikovú polievku. V živote som nič podobné neskúšal a ani nejedol, no v poslednom čase mám nutkanie variť polievky takmer zo všetkého, čo aspoň vzdialene pripomína zeleninu. Keďže paprikovica mala masívny úspech a chutí dobre teplá i studená, podelím sa s vami o svoju skúsenosť. Pripravte sa, už to ide.

6 jabĺčkových červených paprík

1 konzerva rajčín

1 zemiak

1 cibuľa

1 cesnak

1 zeleninový bujón

1 lyžička červenej papriky

2 lyžice worchestrovej omáčky

šťava z polovice citróna

2 lyžičky cukru

Papriky rozložte na plech vyložený papierom na pečenie a vložte pod rozpálený gril. Keď začnú černieť, obráťte ich a nechajte sčernieť i z druhej strany. Po opečení ich pod tečúcou vodou zbavte šúp i jadrovníkov a nakrájajte na kúsky. V hrnci na troške olivového oleja opražte nadrobno nakrájanú cibuľku cca 3 minúty a potom prihoďte cesnak a červenú papriku. Premiešajte a po minúte pridajte papriku, rajčiny z konzervy a nadrobno nakrájaný zemiak. Prilejte cca 8 dcl vody a zeleninový bujón. Keď sú zemiaky mäkké, rozmixujte polievku tyčovým mixérom dohladka. Dochuťte worchestrovou omáčkou, citrónovou šťavou a cukrom, prípadne pridajte čerstvé bylinky (po odstavení z plameňa). Odporúčam podávať s údeným syrom a mletým čiernym korením. Mňam mňam.

P.S. Pravdupovediac, nie som veľkým priaznivcom varenej papriky, napríklad, keď počujem slovo lečo, hneď si dám mocné antacidum a idem si poplakať do vankúša. Naproti tomu, táto polievka nijaké nežiaduce účinky nevyvoláva, snáď je to spôsobené opečením a odstránením šupy.

Karfiolové kolieska

Ako som avizoval minule, nasledujúci recept je vhodný pre vegetariánov a hlavnú úlohu v ňom hrá karfiol. V slovenskej Wikipédii sa o ňom mnoho nedozviete, treba nazrieť do inojazyčných verzií alebo počkať do leta a  na trhu  sa porozprávať s babičkami. 

Karfiol ako potravinu poprvýkrát zmieňuje už François Pierre La Varenne vo svojom diele Le Cuisinier françois (1651), jednom zo základných textov modernej francúzskej kuchyne a s veľkou pravdepodobnosťou si na ňom (na karfiole) pochutnával už Kráľ Slnko. Najrozšírenejším farebným variantom  je biely, no pestuje sa i oranžový, zelený i fialový. Má nízku kalorickú hodnotu a súčasne obsahuje pomerne široké spektrum vitamínov, stopových prvkov, minerálnych látok a aminokyselín. Práve preto je priam predurčený pre rôzne dietetické účely. Obvykle sa konzumujú iba  jednotlivé ružičky, i keď môj  malý škrečík tvrdí, že aj listy sú úplne v pohode a rozhodne ich odporúča.

Naposledy som sa odchýlil od vyprážanej klasiky a urobil jednoduché pečené placky. Ja som ich jedol s rajčinovo-hubovou omáčkou, no s odstupom času si myslím, že najlepšie by ich doplnila kyslá smotana s bylinkami alebo cibuľkou. Ak teda máte doma zvyšný karfiol, pustite sa do toho: 

1 veľký karfiol

4 vajcia (žĺtky i bielka zvlášť)

3-4 lyžice hladkej múky

2-3 lyžice strúhanky

1-2 lyžice sójovej omáčky

soľ

mleté čierne korenie

Karfiol rozdeľte na jednotlivé ružičky (stačí väčšie, budú sa strúhať) a vhoďte do vriacej vody na max. 5 minút. Zapnite sporák na 250 stupňov Celsia. Z bielkov vyšľahajte tuhý sneh a žĺtka zmiešajte so sójovou omáčkou, soľou a mletým čiernym korením. Karfiol sceďte a prepláchnite studenou vodou. Nastrúhajte ružičky na hrubom strúhadle a zmiešajte všetky suroviny. Plech vyložte papierom na pečenie a zľahka ho potrite olejom. Na papier naložte zmes a vytvarujte kolieska alebo iné geometrické útvary (max. 1 cm hrubé). Vložte do rozohriateho sporáka a pečte cca 20 minút, kým majú placky zlatú farbu. Doplňte už spomínanou kyslou smotanou s bylinkami, či jarnou cibuľkou a voilá. Myslím, že aj Kráľ Slnko by si hryzol.

P.S. Ak patríte medzi zarytých odporcov konzumácie karfiolu, dajú sa na ňom aspoň vysvetľovať fraktály ale to už je iný príbeh.

Zelerová polievka

Tým, ktorí v panike neutiekli vypláchnuť si ústa pri predstave zelerovej polievky kalvadosom, prezradím fajnový recepis na pokrm, ktorý prekonal moje najdivokejšie predstavy a chutil skvele. Chutil dokonca i mojej polovičke a tá pri slove zeler prská ako kocúr pred psím útulkom. Priznám sa, samého by ma zrejme idea zelerovej polievky nenapadla, no nedávno som zahliadol v telescreene akéhosi šuhaja pripravovať ju v  relácii, kde nepoužívajú servítky. Ďakujem za inšpiráciu, ostatná tvorba prebehla akosi spontánne a na realizáciu budete potrebovať tieto suroviny:

1 veľký zeler (aspoň 500 g)

1 jablko

3 zemiaky

1 mrkvu

½ citrónu – šťava

50g masla

½  lyžičky kurkumy

½  lyžičky červenej papriky

1 lyžicu worchestrovej omáčky

1 zeleninový bujón

1 dcl šľahačkovej smotany

1 lyžička kukuričného škrobu

soľ

mleté čierne korenie

1 červenú cibuľu

½ lyžice balzamového octu

Ako prvé si dajte variť liter vody s nadrobno nakrájanou mrkvou, zemiakmi a bujónom. Kým sa varia, nastrúhajte si zeler a jablko. Jablko výdatne pokvapkajte šťavou z citróna a premiešajte, aby nezhnedlo. Cibuľu nakrájajte nadrobno, pokvapkajte balzamovým octom a odložte bokom. Na veľkej panvici speňte maslo a osmažte na ňom zeler s jablkom po dobu 5 až 10 minút. Ak sú zemiaky s mrkvou uvarené, polovicu z nich odoberte dierovanou naberačkou a odložte k cibuli. Zvyšok zemiakov, mrkvy a bujón vlejte na panvicu k zeleru. Prikryte a poduste 10 minút, potom obsah panvice prelejte do vyššej nádoby, pridajte koreniny a rozmixujte dohladka tyčovým mixérom. Preložte do hrnca, prilejte smotanu s rozmiešaným škrobom a priveďte nakrátko k varu. Odstavte polievku zo sporáka a vmiešajte do nej zemiaky, mrkvu a naloženú cibuľu. Takto pripravené afrodiziakum podávajte posypané vyzretým čedarom a užívajte podľa chuti.

Mne už len ostáva poďakovať Basquiatovi za príjemnú spoločnosť počas sobotného doobedia.

P.S. Ak ste odporcami bujónov (aj tých kvalitných), myslím, že to pôjde i bez neho, snáď iba pridajte 100g zeleru. A možno by to išlo i bez smotany ale s niektorými silami si neradno zahrávať :)

P.P.S. V bezmäsitom menu budem pokračovať karfiolovými plackami, takže sa zarytým mäsožravcom ospravedlňujem za zníženú kvalitu príspevkov, závada nie je vo vašom prijímači.