Košice

Narodil som sa v Košiciach, presnejšie v Košiciach-Šaci. Síce vás sporadicky ohurujem svojou nitránčinou, predsa len mám rodný list vystavený v inom nárečí. Takže keď bola nedávno moja drahá pracovne vyslaná do východnej metropole, nezaváhal som, v práci ohlásil dovolenku a išiel navštíviť svojich predkov, ktorí tu odpočívajú. Počas dvojdňového výletu som  nechcel zahynúť hladom a smädom, tak som zavítal do niekoľkých lokálnych podnikov.  V šťasnejších chvíľach ma v rámci svojho voľna doprevádzala aj moja krajšia polovička. Rád dodávam, že všetky lokále nás príjemne prekvapili, každý iným spôsobom.

Prvým bol košický pivný dom nazvaný Dobré časy. Nachádza sa kúsok od Hlavnej ulice a má pomerne rozsiahlu nefajčiarsku časť. V čase našej návštevy mali v ponuke 28 čapovaných pív, čo už je poriadny výber. Niektoré kúsky by som síce oželel ale aj tak ostávalo dosť materiálu na koštovanie. Okrem toho majú v ponuke aj nejakú tú pivársku kuchyňu,tak sme vyskúšali aj túto časť Dobrých časov. 

Čo sa týka pív, ani jedno z ochutnantých nesklamalo, vyslovene ma potešil Sumeček (Catfish) z Varnsdorfského pivovaru Kocour. Výborné APA s pomerne nízkym obsahom alkoholu (4.2 %), mierne zakalené, príjemnej medenej farby. Vôňa ovocná, najmä grepová. Chuť príjemná, plná s pomerne výraznou horkosťou, ktorá však milovníkovi podobných druhov piva nebude na prekážku.  Ivona uprednostňuje skôr klasiku, no tu jej najviac zachutil Medový Špeciál  14° z Rakovníckeho pivovaru Bakalář. Plná chuť chmeľu, príjemná horkosť, medová farba. Keď sme pri mede, cítiť ho len trošku, čo nie je vôbec na škodu. Vynikajúce pivko na prípravu Kormy, o čom sme sa presvedčili aj na vlastný jazyk.

Na jedenie sme si objednali Pečené rebierka na čiernom pive (400 g/5,90 €) a Marinovaný bôčik v chili a pive (200 g/3,90 €). Obe jedlá boli na slušnej úrovni. Rebierka dostatočne prepečené s peknými kusmi mäsa. Chýbala však kukurica, ktorá bola medzi prílohami uvedená. Môj bôčik bol v chili marinovaný veľmi slabo (asi veľká rotácia), no napriek tomu bol chutný a porcia primeraná. Obsluha vzhľadom na veľké množstvo hostí (v nedeľu večer) bola dostatočne rýchla a ústretová. Ideálne miesto na hlučný večer s partiou, koštovaním pív, hulákaním a utopencami. Pre komornejšie posedenie nie príliš vhodné.

Druhý deň som venoval návšteve cintorína a keďže moja polovička poctivo zarezávala v práci, zašiel som na obed do bistra na Hlavnej ulici nazvaného Republika východu. Keďže nemajú nijakú tabuľu, prešiel som okolo asi trikrát, kým som s mapou v ruke vošiel do správnych dverí. 

Republiku mi odporučila kolegyňa blogerka, takže som mal možnosť vopred mrknúť do jedálneho lístka a išiel som na isto. Usadil som sa a keďže bol čas obeda, čašníčka sa ku mne dostala o 10 minút. Vybral som si Pohankóve pirogy pelňene brindzou (350 g /6,20 €). Na stôl mi prišli o ďalších 10 minút. Bryndzové pirohy ľúbim a bol som zvedavý na prevedenie v pohánkovom ceste. Môžem len odporúčať. Cesto chutné, pevné, nerozvarené, plnka výrazne bryndzová plnohodnotná. Bohato doplnené kyslou smotanou, slaninou a jarnou cibuľkou. Ešte teraz sa mi zbiehajú sliny.

Prostredie je tu príjemné, obsluha pozorná, v čase obeda by som však rozhodne pribral posilu, jeden človek to v nijakom prípade nemôže stíhať tak, ako by si predstavoval. Ceny primerané, ak sa vám Republiku východu podarí nájsť, určite sa zastavte. Po obede som sa viac-menej ostal poflakovať po meste, pozrel si Dóm Sv. Alžbety, vydriapal sa na severnú vežu, urobil pár fotiek a chvíľu si oddýchol na izbe. 

Večeru sme sa rozhodli absolvovať v pomerne nenápadnej ukrajinskej reštaurácii Barvinok, o ktorú som okom zavadil v podstate náhodou. Prišli sme okolo siedmej hodiny, v podniku bolo relatívne prázdno. Prívítalo nás však domácke prostredie, ktoré nám nemálo pripomínalo krakovskú  reštauráciu Smak Ukraiński. Chvíľku na to, ako sme sa usadili, prišiel za nami majiteľ v kroji, slamenom klobúku a s fúzmi, takže vyzeral tak trochu ako vodník. Dal nám jedálne lístky a keď zbadal, že fotíme, dal sa s nami do reči a ponúkol sa, že nám urobí spoločnú fotku. 

Po preštudovaní jedálneho lístka sme sa rozhodli, že ochutnáme z viacerých jedál a keďže porcie boli nacenené za gramáž, nebol problém poskladať si takpovediac degustačné menu. Ako prvé sme ochutnali domácu  Klobasku od babki  (100 g/2,70 €) podávanú s pohánkovou kašou a Klamstvo na dedine (100 g/2,30 €), čo bol hovädzí jazyk so šampiňónmi, cibuľou a smotanou. 

Jazyk bol výborný, krehký, šampiňóny v smotane ho príjemne dopĺňali, no neprebíjali jeho chuť. Klobása podľa vlastného receptu majiteľa bola tiež chutná, jemne okorenená a pohánková kaša chutila aj Ivone, ktorá mala pôvodne zálusk na úplne inú prílohu. Majiteľ je ale veľmi šikovný rečník a k ochutnaniu kaše ju presvedčil. Bohatá porcia poslúžila ako príloha aj k ostatným ojednaným jedlám. Príjemná zmena po „tradičných“ prílohách, skúste, neoľutujete. Po krátkej prestávke s domácou chrenovicou (vodka, chren, citrónová šťava) sme si objednali druhý chod. Ja som si vybral Mäso v cestíčku (100 g/2,50 €) a Iva Fašírku od kumy (100 g/2,90 €) a Rybársku radosť (100 g/2.40 €). 

Moje mäso bolo krehké, chutné, obalené v jemne korenenom cestíčku (koreniny by som však nedokázal určiť). Fašírka od kumy bola zmesou bravčového, hovädzieho a cesnaku, Rybárska radosť pozostávala z rybieho mäsa, slaniny a petržlenovej vňate. Ivone obe chutili a taktiež boli veľmi dobre ochutené. Ako dezert sme si vybrali Tvarožniky (250 g/3,10 €), čo boli šišky z domáceho tvarohu podávané s džemom. 

Tvaroh bol v ceste značne rozpoznateľný a rozhodne na nás nešetrili. Porciu sme si rozdelili napoli a úspešne tak zavŕšili veľmi príjemný večer občasne doprevádzaný debatou s majiteľom.

Ako vidno, nejednalo sa o nijaké výnimočné, či exotické jedlá. Napriek tomu bolo úplne zrejmé, že boli pripravené v čistej kuchyni z dobrých surovín a zručným kuchárom. Takpovediac obyčajné jedlá, ktoré však nepáchli od prepáleného oleja, neboli presolené, či prekorenené. Majiteľ, ktorý prejavuje o hostí záujem a rád porozpráva nielen o jedlách, no i o sebe,  či reštaurácii. Za celkovú útratu cca 33 € (v čom sú zarhnuté aj svojrázne miešané drinky) to bol pekný zážitok.

V posledný deň som pred odchodom ešte stihol navštíviť podnik Pokhoi, ktorý som v nedeľný večer nevedel za nič na svete nájsť (dodatočne som zistil, že mali zatvorené). Dočítal som sa totiž, že by mali mať čapovanú Ipanu, čo je IPA od Padre Craft Brews, známeho kočovného pivovaru , ktorý už stihol rozvíriť slovenské pivné dianie svojím zvrchne kvaseným Mustážom. Pokhoi som teda nakoniec našiel, Ipanu ochutnal (výstižná recenzia je tu), pokecal s barmanom a obral ho o posledné dve fľaše tejto dobroty. Pokhoi na mňa aj vďaka príjemnej obsluhe a prostrediu zapôsobil dobrým  dojmom. Keď budem najbližšie v KE, určite na pár kúskov skočím.

Nakoniec som sa pobral smerom na stanicu s dojmom, že Košice stoja za návštevu, ľudia sú príjemní a podniky majú čo ponúknuť.