O prístupe

Alebo ináč povedané o tom, jak sa do chová a jaký robí na mňa, jako zákazníka, dojem. Pretože to je jenna z vecí, kóli kerej z času na čas zájdem do ponniku gastronomického charakteru. Nejdem tam preto, že by som doma nemav čo do huby alebo že mi pivnici plesnivejú peňáze a stem ich prevetrať. Idem tam, lebo okrem dobrého jella a piťá by som poprosev aj príjemné prostredí, čistý príbor a profesionálnu obsluhu. Nestačí dať na bársjakú búdu tabulu že „reštavrácia“ alebo „bar“ a čakať kým zákazníci zarobá majitelovi na jachtu. To neni ponnikání, to je obyčajná zlodejina, za jakú by sa nemusev hambiť ani člen vlády alebo podobný loptoš. Človek sa až nestačí čudúvať, že jaká je tá neviditelná ruka trhu občas chromá a hosťá až nezdravo tolerantní. 

Neska ale nestem bedákať, že jak to tu nefunguje a sypať si za šeckých Nitrančanov popol na hlavu. Od popola štípu oči a neni potom videť, kerým smerom sa ísť kultúrne nacháluvať alebo vypiť lahonný nápoj. Zopár takých placov tu precca máme, ja spomenem tri, keré ma za poslenný mesác oslovili a zanechali ve mne velice dobrý pocit.

Hotel Dituria

Je tam, de volakedy stáv hotel Tatra (domáci veďá), teda na začátku pešej zóny. Párkrát som sa tam bov najesť aj s drahú a ždycky šecko naporádku. Jello chutné, čašníci úslužní. Čo ma ale dostalo najvác, bola bratova svadba. Nútrajšek hotela je na podobné veselice jako vyšitý a personál po vedením velice šikovnej šéfky dokázav splniť šecky práňá, popasuvať sa s problémami a domanažuvať šecko až do šťasného konca a hlavne s úsmevom na tvári. Dovolím si sem napísať, že to boli hlavne títo luďá, kerí zaistili pohodu a príjemný zážitek.

Unicafé

Má už medzi domácimi dobré meno hlavne kóli šikovným šuhajom v kuchyni. Naposledy som sem zavítav pri organizovaní karu pre takmer padesát ludí, čo je už celkom slušný ansábel. Šecko sme doholli, nebov problém poradiť, pomócť, vybaviť. Nebov problém ani keď došlo trošku vác trúchlácich jak bolo v pláne a už som dumav, že de ich jako dáme. Za pár minút bolo vybavené, nido nemusev smútiť na rybárskej stoličke pri hotdogu s kofolu. Jello jako ždycky na úrovni, je jasné že vará páni a né dáki vandráci, čo videli varacu naposledy v stánku na klokočinskom jarmoku. Silno profesionálny prístup.

Záhir

Je troška z iného súdka a už som tu raz o ňom písav. Záhir je místo jako z iného sveta. Káva, drinky, muzika a hlavne vynikajúci barmani. Či si dáte gimlet, domácu limonádu alebo sendvič, rozhonne si budete pamatať príjemnú atmosféru. Nido tu na vás nezazerá, chalani s radosťú míšajú drinky, nenútene konverzujú s hosťámi, šecko funguje na jennotku. Pohoda a dobrá nálada nútri, mrchavý svet a starosti venku. Keď som minule hlásev, že taký bar neni široko ďaleko, neklamav som a to ma teší najvác. Skúste a nebudete banuvať.

P.S. Toto neni recenzia, toto je moje súkromné vyjadrení radosti nad šikovnými luďmi a ich snažením, kerým nám šeckým ukazujú, že neni šecko stratené a keď sa ste, tak to ide. Vím, že nebudete šecci se mnú súhlasiť ale to nevadí. Jak sa hovorí steš-nesteš, nehaj tak. 

P.P.S. Znovu ďakujem bračekovi za jazykovú poranňu.