Alebo ináč povedané o tom, jak sa do chová
a jaký robí na mňa, jako zákazníka, dojem. Pretože to je jenna
z vecí, kóli kerej z času na čas zájdem do ponniku gastronomického
charakteru. Nejdem tam preto, že by som doma nemav čo do huby alebo že mi
pivnici plesnivejú peňáze a stem ich prevetrať. Idem tam, lebo okrem
dobrého jella a piťá by som poprosev aj príjemné prostredí, čistý príbor
a profesionálnu obsluhu. Nestačí dať na bársjakú búdu tabulu že
„reštavrácia“ alebo „bar“ a čakať kým zákazníci zarobá majitelovi na
jachtu. To neni ponnikání, to je obyčajná zlodejina, za jakú by sa nemusev
hambiť ani člen vlády alebo podobný loptoš. Človek sa až nestačí čudúvať, že
jaká je tá neviditelná ruka trhu občas chromá a hosťá až nezdravo
tolerantní.
Neska ale nestem bedákať, že jak to tu nefunguje
a sypať si za šeckých Nitrančanov popol na hlavu. Od popola štípu oči a neni
potom videť, kerým smerom sa ísť kultúrne nacháluvať alebo vypiť lahonný nápoj.
Zopár takých placov tu precca máme, ja spomenem tri, keré ma za poslenný mesác oslovili
a zanechali ve mne velice dobrý pocit.
Je tam, de volakedy stáv hotel Tatra (domáci
veďá), teda na začátku pešej zóny. Párkrát som sa tam bov najesť aj
s drahú a ždycky šecko naporádku. Jello chutné, čašníci úslužní. Čo
ma ale dostalo najvác, bola bratova svadba. Nútrajšek hotela je na podobné
veselice jako vyšitý a personál po vedením velice šikovnej šéfky dokázav splniť
šecky práňá, popasuvať sa s problémami a domanažuvať šecko až do
šťasného konca a hlavne s úsmevom na tvári. Dovolím si sem napísať,
že to boli hlavne títo luďá, kerí zaistili pohodu a príjemný zážitek.
Má už medzi domácimi dobré meno hlavne kóli
šikovným šuhajom v kuchyni. Naposledy som sem zavítav pri organizovaní
karu pre takmer padesát ludí, čo je už celkom slušný ansábel. Šecko sme doholli,
nebov problém poradiť, pomócť, vybaviť. Nebov problém ani keď došlo trošku vác
trúchlácich jak bolo v pláne a už som dumav, že de ich jako dáme. Za pár
minút bolo vybavené, nido nemusev smútiť na rybárskej stoličke pri hotdogu
s kofolu. Jello jako ždycky na úrovni, je jasné že vará páni a né dáki
vandráci, čo videli varacu naposledy v stánku na klokočinskom jarmoku. Silno
profesionálny prístup.
Je troška z iného súdka a už som tu raz
o ňom písav. Záhir je místo jako z iného sveta. Káva, drinky, muzika
a hlavne vynikajúci barmani. Či si dáte gimlet, domácu limonádu alebo
sendvič, rozhonne si budete pamatať príjemnú atmosféru. Nido tu na vás
nezazerá, chalani s radosťú míšajú drinky, nenútene konverzujú
s hosťámi, šecko funguje na jennotku. Pohoda a dobrá nálada nútri, mrchavý
svet a starosti venku. Keď som minule hlásev, že taký bar neni široko
ďaleko, neklamav som a to ma teší najvác. Skúste a nebudete banuvať.
P.P.S. Znovu ďakujem bračekovi za jazykovú poranňu.
Polozucasnena nevesta potvdzuje spokojnost s Diturkou a este by som stela odkazat ponnikatelom v gastronomii ze prijemny pristup skombinovany so sellackym rozumom vas nestoji nist ale ziskate tym vela a este vac.
OdpovedaťOdstrániť