Do Rigy sme prišli podvečer a prvý dojem
z mesta bol rozpačitý. Keď doň vchádzate, pôsobí tak trochu ako Bratislava vo
väčšom vydaní. Nemám proti nášmu hlavnému mestu nič, no ako sa svojho času
opýtal kamarát z Nórska, cestujúci cez Bratislavu: „Tu bola vojna?“.
Podobne sme sa cítili prichádzajúc cez predmestia Rigy. Ošarpané budovy, cesty
v biednom stave, jednoducho nedostatok financií na správnych miestach.
O to príjemnejšie bolo ubytovanie v apartmáne
na okraji starého mesta. Nádherný priestranný byt vybavený všetkým potrebným aj
nepotrebným s ochotnými mladými ľuďmi na recepcii. Cena primeraná, poloha
strategická. Na druhý deň ráno sme sa vydali na výlet po starom meste, ktorý
poopravil našu mienku o tomto pobaltskom prístave. Historické centrum je
zaradené do svetového dedičstva UNESCO a svojou architektúrou sa môže pokojne
porovnávať napríklad s Viedňou. V centre sa nachádza park s vodnými
kanálmi, z ktorých je možné sledovať krásy mesta z loďky. Teda bolo by to
možné, ak by sme dokázali zistiť, kedy a odkiaľ loďky vyrážajú. Celkovo je
prístup mesta k turizmu veľmi vlažný a ak sa chystáte do Rigy,
odporúčam naštudovať si vlastné informácie, čítať fóra a nespoliehať sa na
lokálnu informačnú sieť. S miestnymi sa dohovoríte po rusky aj po anglicky
a sú ochotní a prívetiví.
Ukážkovým príkladom atrakcie s nevyužitým
turistickým potenciálom je televízna veža, ktorá je so svojimi 368,5 metrami treťou najvyššou vežou v Európe
(prvá je veža v Ostankine, 540 m a druhá veža v Kyjeve, 385 m).
Nachádza sa na ostrovčeku Zaķusala v strede rieky Daugava a bol by z nej
nádherný výhľad, keby ho nerušili neumyté okná na vyhliadkovej terase. Počas
našej návštevy bolo na parkovisku jediné auto (mestská ani iná doprava sem
nepremáva) a túlavý dunčo. V pokladni tabuľa, že sprievodkyňa je s turistami
a vráti sa nevedno kedy. Počkali sme a oplatilo sa. Aj cez neumyté
okná bol výhľad nádherný a samotná stavba je veľmi pôsobivá. Je mi záhadou,
ako môže byť takáto dominanta mesta nevyužitá.
Podobne v utajení sa nachádza pamätník
vybudovaný na mieste niekdajšieho koncentračného tábora pri mestečku Salaspils,
18 km juhovýchodne od Rigy. Priznám sa, že podobné miesta spravidla nenavštevujem
a toto bola moja premiéra. Pamätník sme po polhodinovom blúdení našli v lese
a je vybudovaný z betónu. Jeho súčasťou je akýsi večný metronóm
umiestnený pod zemou a imitujúci tlkot ľudského srdca. Sugestívny zvuk
dotvára pietnu atmosféru tohto miesta, ktoré (ak sa vám ho podarí nájsť) stojí
za návštevu.
Na neskorý obed sme zamierili do reštaurácie
Uzbekistana, ponúkajúcej tradičnú uzbeckú kuchyňu. Prostredie v podniku je
pekné a príjemné, obsluha pozorná. Po asi štvrťhodinovom štúdiu rozsiahleho
jedálneho lístka sme si objednali. Ja s mamou Kuk-Šurpu (2,80 €), čo je
ľahká jarná polievka s varenou teľacinou, vajcom, zemiakmi a špenátom.
Tato si rozkázal Ugra-Oš (2,80 €), teda klasický kurací vývar s domácimi rezancami,
ktorý sme nakoniec dali zabaliť aj bratovi čakajúcemu so zapáleným hrdlom v apartmáne.
Obe polievky boli výborné a najmä kombinácia teľaciny so špenátom v Kuk-Šurpe
príjemne prekvapila. Ako druhý chod si naši dali Teľací šašlik (5 €) s pikantnou
omáčkou (0,80 €) a ja som si vybral Kovruma-Čučvaru, čo sú akési vysmažené
pirohy plnené jahňacím mäsom doplnené kyslou smotanou. Poctivá sýta kuchyňa za
prijateľné ceny. Ak budete v Rige, rozhodne vyskúšajte.
P.S. V prípade záujmu rád poskytnem bližšie info.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára