Varič Daniel: Na sever: Tallinn

Vlastne by som mal napísať na východ, pretože zo Štokholmu sme leteli priamo po rovnobežke. Bol to najpríjemnejší let aký som kedy zažil (a zažil som ich veru už osem :D). Malé vrtuľové lietadlo veľkosti autobusu, príjemný personál, jasné počasie a pekný výhľad cez okienko. Po pristátí sme sa mestskou dopravou presunuli z letiska do centra mesta a dokráčali do historického centra, kde sa nachádzal náš hotel. Napriek tomu, že sme prišli pekných hodín pred check-inom s úmyslom odložiť si batožinu, majiteľ (alebo prevádzkar), nezaváhal a ihneď nás ubytoval. Izby pekné, čisté, vybavené všetkým potrebným, no samotný hotel pôsobí tak trochu akoby bol v perestrojke (Neomietnutý kus plafónu, špinavý koberec na chodbe a podobné drobnosti). Kvalita personálu na recepcii tiež povážlivo kolísala a keď si spomeniem na veľmi skromný raňajkový bufet, cítim sa hladný. Stručne povedané, s odporúčaním tohto ubytovania niekomu známemu by som váhal.

Potom, čo brat vybavil na hoteli Tallinn cards (použiteľné na turistické atrakcie a mestskú dopravu), vybrali sme sa hľadať reštiku a našli Hell Hunt, čo síce nie je reštika ale pub, no stojí za to. Vzhľadom na pomerne vysoké ceny, ktoré v meste kraľujú, je Hell Hunt príjemnou oázou (ak neberiete do úvahy cenu piva). A nielen kvôli cenám. Osobitý interiér, pohotová obsluha a hlavne chutné jedlo. Jedli sme tu dvakrát a zakaždým boli všetci stolovníci spokojní. Za seba môžem povedať, že majú výbornú okróšku (studená polievka z kefíru) (2,90 € za malý tanier) a nemenej dobrý baraní guláš (7,80 €), ktorého pekelná porcia vás spoľahlivo zasýti na po dňa. Lokálne pivo Hell Hunt (3 €) tiež stojí za skúšku, po švédskych odľahčených verziách poteší.

Po obede to začalo. Keďže sme si na Tallinn vyhradili jeden deň, plán bol nabitý. Po rekordne rýchlom výstupe na radničnú zvonicu prišla rad televízna veža Teletorn, ku ktorej sa dá dostať mestskou dopravou za slabú polhodinku, a ktorú si netreba nechať ujsť. Pekná, moderná stavba s nádherným výhľadom s kaviarňou a reštauráciou je prototypom dobre využitej turistickej atrakcie. Tak, ako celé historické centrum Tallinnu. Krásne historické budovy a uličky pripomínajúce Banskú Štiavnicu vo väčšom vydaní a s prístupom k moru. Húfy turistov sú dôkazom, že domáci vedia, ako mesto spropagovať. Prehliadku centra sme absolvovali z autobusu s otvorenou strechou a po nej nasledovala výdatná prechádzka na mestské hradby, z ktorých je výhľad na celé mesto. Deň sme zakončili vyhliadkovou plavbou na historickej plachetnici s večerou a námorníckymi historkami kombinovanými s historickým výkladom v estónčine aj angličtine.

Nasledujúci deň sa niesol v znamení zháňania suvenírov počas prechádzky centrom. Pre veľký úspech sme obedovali opäť v Hell Hunte. Potom nasledovalo už iba vyzdvihnutie požičaného auta a presun do Rigy, počas ktorého sme sa zastavili v rekreačnej destinácii pri Baltiku a opláchli si nohy v nečakane teplej vode.

Keď sme sa z Rigy vracali na letisko v Tallinne, využili sme ostávajúci čas na krátky výlet po náučnom chodníku estónskych mokradí. Na to, že sa nachádzal pri diaľnici v podstate uprostred ničoho, bol skvele udržiavaný, zahŕňal drevenú rozhľadňu a deväť ďalších zastávok s tabuľami (aj) v angličtine a predčil naše očakávania.