Nezvyčajná veda o nezdravom jedle vyvolávajúcom závislosť

Prednedávnom som čítal zaujímavý článok investigatívneho reportéra New York Times a držiteľa Pulitzerovej ceny, MichaelaMossa. Píše v ňom o nevyberaných spôsoboch potravinárskeho priemyslu vyrábajúceho tzv. junk food, t.j. výrobky (zdráham sa napísať potraviny) s vysokou kalorickou a nízkou výživovou hodnotou. Na základe rozhovorov s bývalými i súčasnými zamestnancami jednotlivých spoločností poukazuje na to, ako snaha dosiahnuť zisk s prehľadom prevalcuje akékoľvek morálne zábrany. Odhaľuje temnú stránku reklamného priemyslu a agresívne správanie korporácií, ktoré kŕmia milióny ľudí.

Mnohých tieto informácie nezaskočia ani neprekvapia, no i tak sú ukážkou slušnej novinárskej práce. V našich končinách priam nevídanej. Aj napriek tomu, že mnohé kultúrne a spoločenské súvislosti v článku nám môžu byť cudzie, správanie týchto spoločností nepozná hranice štátov a zasahuje do nášho stravovania viac, ako sme ochotní si pripustiť. Alibizmus typu, to je zlá Amerika, nás sa to netýka, my jeme halušky je zbytočné zatváranie očí pred niečím, z čoho sa môžeme poučiť a o čom môžeme otvoriť verejnú debatu skôr, ako bude situácia taká akútna, ako je v súčasnosti v USA.

Pre tých, ktorých táto téma zaujíma a nečítajú po anglicky, som text preložil do slovenčiny. Vopred sa ospravedlňujem za prípadné chybičky v preklade (snáď len minimálne), keď budem mať viac času, doladím ho a doplním vysvetlivky k niektorým kultúrno-spoločenským súvislostiam. Žiadal som Michaela Mossa i redakciu NYT o povolenie zavesiť preklad sem na blog, no zatiaľ nemám nijakú odpoveď a vzhľadom na pomerne veľký rozsah to nakoniec bude lepšie, ak si môj preklad stiahnete a prelúskate sami. Text má cca 14 strán, takže ak sa odhodláte, vyhraďte si dostatok času. Všetkým angličtinárom, ktorí narazia na prípadné chyby, vopred ďakujem za feedback.