Prednedávnom som čítal zaujímavý článok investigatívneho
reportéra New York Times a držiteľa Pulitzerovej ceny, MichaelaMossa. Píše v ňom o nevyberaných spôsoboch potravinárskeho
priemyslu vyrábajúceho tzv. junk food, t.j. výrobky (zdráham sa napísať
potraviny) s vysokou kalorickou a nízkou výživovou hodnotou. Na
základe rozhovorov s bývalými i súčasnými zamestnancami jednotlivých
spoločností poukazuje na to, ako snaha dosiahnuť zisk s prehľadom prevalcuje
akékoľvek morálne zábrany. Odhaľuje temnú stránku reklamného priemyslu a agresívne
správanie korporácií, ktoré kŕmia milióny ľudí.
Mnohých tieto informácie nezaskočia ani neprekvapia, no i tak sú ukážkou
slušnej novinárskej práce. V našich končinách priam nevídanej. Aj napriek
tomu, že mnohé kultúrne a spoločenské súvislosti v článku nám môžu
byť cudzie, správanie týchto spoločností nepozná hranice štátov a zasahuje
do nášho stravovania viac, ako sme ochotní si pripustiť. Alibizmus typu, to je zlá Amerika, nás sa to netýka, my jeme
halušky je zbytočné zatváranie očí pred niečím, z čoho sa môžeme poučiť
a o čom môžeme otvoriť verejnú debatu skôr, ako bude situácia taká
akútna, ako je v súčasnosti v USA.
Pre tých, ktorých táto téma zaujíma a nečítajú po anglicky, som
text preložil do slovenčiny. Vopred sa ospravedlňujem za prípadné chybičky v preklade
(snáď len minimálne), keď budem mať viac času, doladím ho a doplním vysvetlivky
k niektorým kultúrno-spoločenským súvislostiam. Žiadal som Michaela Mossa
i redakciu NYT o povolenie zavesiť preklad sem na blog, no zatiaľ
nemám nijakú odpoveď a vzhľadom na pomerne veľký rozsah to nakoniec bude
lepšie, ak si môj preklad stiahnete a prelúskate sami. Text má cca
14 strán, takže ak sa odhodláte, vyhraďte si dostatok času. Všetkým
angličtinárom, ktorí narazia na prípadné chyby, vopred ďakujem za feedback.
Dobra praca Dano!
OdpovedaťOdstrániťV podstate to len potvrdzuje informacie, ktore som pocul uz par rokov dozadu. Ze niektore firmy pridavaju do svojich vyrobkov napriklad THC. Sice v stopovych mnozstvach, ale pri pravidelnej konzumacii to staci.
Diky, niekolkokrat som mal pocit, ze sa na to vykaslem ale nakoniec mi to nedalo a dal som to dokopy. Ano, o praxi s THC som parkrat cital a urcite je mnoho inych postupov, z ktorych by sa nam jezili vlasy. Keby sa tolko prostriedkov a casu venovalo na vyskum kvalitnych substitucii mäsa alebo na slachtenie kvalitnych odrod psenice apod., to by bolo nieco. Ale kym su peniaze viac ako clovek...
OdstrániťVeľmi užitočný príspevok. Momentálne síce nemám čas, prečítať si Tvoj preklad, no v krátkej budúcnosti sa k tomu vrátim. Jedna vec je naša strava, ktorú vlastne môžeme sami ovplyvniť, no druhá vec sú lieky, užívanie ktorých tiež môžeme ovplyvniť, no nie až tak ako je to so stravou. Preto odporúčam prečítať (kto sa ešte k tomu nedostal) rozhovor s Johnom Virapenom dlhoročným pracovníkom a aj riaditeľom farmaceutickej firmy http://blog.martinus.sk/2010/11/john-virapen-rozhovor , prípadne jeho knihu Nežiadúci účinok: SMRŤ - http://www.slovartprint.sk/wp-content/uploads/Neziaduci-ucinok-SMRT-strany-131-134.pdf
OdpovedaťOdstrániťVďaka za tipy :)
OdstrániťHello, velmi rada by som si tento clanok precitala, ale mas tu pozadie, ktore neskutocne taha oci a zatocila sa mi z neho hlava ;-) Tak som klikla na ten NY Times clanok.
OdpovedaťOdstrániťPozadie budem v dohľadnej dobe meniť, uznávam, že je troška psychedelické :)
Odstrániťthumbs up to psychedelické pozadie :-)
OdstrániťČlánok som si stiahla a prečítala, niektoré jedlá som si musela googliť, lebo som o nich nikdy nepočula.
OdpovedaťOdstrániťOsobne si myslím, že stravovanie na Slovensku nie je až tak zlé, aj keď ešte máme ešte, čo dobiehať. Zachraňuje nás len to, že oproti západným krajinám je u nás fastfood, typu mekáč a pod. dosť drahý a nie každý si môže dovoliť tam jesť. Tam je to jedlo chudobných.
Sledujem tento blog a málo recenzií na reštaurácie v NR som tu našla. Bol si v reštaurácii Quo Vadis? Je v top 3 nitrianskych reštaurácii. Vrelo odporúčam.
Ďakujem za reakciu. Áno, na Slovensku to zatiaľ nie je až také zlé, no chápadlá producentov priemyselne spracovaných potravín, pre ktorých je zisk na prvom, druhom aj treťom mieste, siahajú aj ku nám. Často sa mi zdá, že jediným kritériom uvedenia výrobku do predaja je, aby zákazníci ihneď po konzumácii neumreli, inak je povolené všetko.
OdstrániťTeší ma, že sledujete blog a s tými reštauráciami je to tak, že nerád píšem negatívne recenzie. V Nitre je zopár dobrých reštaurácií, o ktorých sa chystám napísať, no akosi zatiaľ neprišli na rad alebo ma niečím odradili. V Quo Vadis som zatiaľ nebol, keď sa naskytne príležitosť, vyskúšam.