Crème brûlée

Vo voľnom preklade znamená spálený krém. Jedná sa o krém pudingovej konzistencie vyrobený zo smotany, žĺtkov, cukru a v základnom variante ochutený vanilkou. Vyskytuje sa aj v iných chuťových variantoch, za všetky spomeniem kávu či škoricu. Zvláštnosťou tohto pudingu je karamelová krusta na jeho vrchu vytvorená spálením vrstvy kryštálového cukru. Na tento účel budete potrebovať flambovaciu pištoľ, letlampu alebo zručnosti pokročilého adepta magických cvičení (level Gandalf). Niekto uvádza i možnosť zapiecť cukor pod grilom, no myslím, že tento spôsob nie je dostatočne rýchly a viedol by k ohriatiu vychladeného krému a tomu sa načim vyhnúť. Crème brûlée je predovšetkým o kontraste medzi  chladným pudingovým jadrom a teplou chrumkavou pokrievkou. 

Je výborný, rozhodne nie nízkotučný, flambovacia pištoľ nestojí veľa a oboma potešíte aj vašich najmenších. Ak som vás zlákal na maličký kúsok cukráriny, pripravte si nasledovné:

4-6 zapekacích misiek alias ramekinov  
450 ml tučnej šľahačkovej smotany
5 žĺtkov
70 g kryštálového cukru 
40 g kryštálového cukru (na posyp)
1 vanilkový lusk 

Keďže krém sa pripravuje vo vodnom kúpeli, na začiatok si zapnite sporák na teplotu cca 140 °C. Následne do menšieho hrnca vlejte smotanu, vanilkový lusk rozrežte po dĺžke a dužinu z neho pridajte do smotany. V druhom hrnci zmiešajte žĺtka s cukrom. Keď sa smotana začne variť, odstavte ju z plameňa a pomaličky ju začnite primiešavať k žĺtkom. Ak nechcete mať v kréme vanilkové zrniečka, môžete ich scediť, no podľa mňa dodávajú krému príjemný rustikálny nádych. Po zmiešaní nalejte krém do misiek, položte ich na pekáč alebo hlboký plech a zalejte horúcou vodou do cca 2/3 výšky nádob. OPATRNE vložte do sporáka. Krém stuhne po cca 30-35 minútach. Vyberte misky z kúpeľa a dajte ich vychladiť.

Teraz prichádza tá zábavná časť. Do jednotlivých misiek nasypte tenkú vrstvičku kryštálového cukru a pustite sa do diela. Cieľom je tenká škrupinka zlatohnedej farby, takže sa kontrolujte, žiadne zuhoľnatené telá a vatra na pol paneláku. Po krátkom tréningu môžete túto záverečnú fázu podľa uváženia prezentovať pred hosťami, určite sa im to zapáči. Čučanie do ohňa je atavizmus, ktorý drieme v každom z nás, len ho v poslednom čase vytlačili spektakulárne televízne relácie.

A to je vlastne všetko, teraz stačí už len ochutnať.

P.S. Podľa názoru niektorých spiatočníkov je lepšie dostať zápal spojiviek od dymu z ohniska ako nezvratne osprostieť pri sledovaní mentála farmára, čo hľadá ženu.