Cibuľová polievka

Na túto polievku budete potrebovať plný ko..šík cibule a jej príbuzných, menovite póru a cesnaku. Ak máte napríklad ešte aj šalotku, vaše plus. Záležitosť je to jednoduchá, chutná a vhodná najmä na zimné mesiace. Keď ju doplníte opečeným chlebom a čedarom, máte plnohodnotné jedlo za pár centov. Ako zvyčajne v mojom prevedení, zaobídete sa bez múky. Na prípadné zahustenie vám postačí tyčový mixér. Tu je zoznam surovín.

7 stredných bielych cibúľ

7 stredných červených cibúľ

3 strúčiky cesnaku

1 veľký pór

1 lyžica masla

3 lyžice olivového oleja

1 liter vývaru (nie je nutné)

Cibuľu aj pór nakrájajte na plátky, cesnak nasekajte nadrobno. 

 

 

V hrnci alebo woku s nepriľnavou úpravou rozohrejte maslo a olivový olej. Vhoďte cesnak a krátko osmažte (max. 1 minútu). Prihoďte cibuľu a pór a poriadne premiešajte. 

Prikryte pokrievkou a nechajte dusiť cca 45 minút. Miešať stačí sporadicky. Následne odokryte pokrievku ale nechajte na ohni. Miešajte ďalších 15 minút, až kým má cibuľa zlatú farbu. Teraz máte dve možnosti, ak máte vývar, prilejte ho k cibuli, priveďte k varu a máte hotovo. Ak vývar nemáte, prilejte vodu. Odoberte cca tretinu cibule aj s vodou, rozmixujte dohladka a vráťte späť do hrnca. Dochuťte soľou, čiernym korením a prípadne worchestrovou omáčkou.

Podávajte s domácim chlebom a dobrým syrom.

Tekvicové chili s fazuľou

Minulý piatok majitelia podnikov na Kupeckej ulici v NR usporiadali druhý ročník príjemnej akcie nazvanej Piatok tekvicového. Okrem vyrezávania tekvíc  a hudobných kapiel sa tu vyskytlo aj pár predajcov všelijakých dobrôt a nejakí tí grafomani posadnutí jedlom. Vďaka pozvaniu od Soničky z Gio Caffé som sa tam dostal aj ja s Ivonou. V pomerne neskorých poobedných hodinách sme rozložili provizórny stánok a začali do ľudí tlačiť tekvicové čili s kukuričnými plackami a/alebo domácim chlebom. Úspech to bol nevídaný (a nečakaný) a v priebehu trištvrte hodiny bol hrniec prázdny. Bolo nám cťou a pre všetkých, ktorým sa neušlo, je tu recept na toto jednoduché bezmäsité jedlo. Na štyri porcie budete potrebovať:

1 tekvicu hokkaidó

1 konzervu rajčín

1 konzervu fazule (ľubovoľnú alebo zmes)

1 lyžicu masla

1 cibuľu

1 strúčik cesnaku

4 lyžice sójovej omáčky

½ lyžičky marmitu

1 lyžičku cukru

1 lyžičku koriandrových semienok

1 lyžičku rímskej rasce

1 lyžičku červenej papriky

1 lyžičku sušeného oregana

1 čili papričku

Rozohrejte sporák na 160 °C. Tekvicu ošúpte, zbavte jadier a rozkrájajte na mesiačiky. Vo väčšej panvici si rozpustite maslo a obaľte v ňom tekvicu,  naukladajte ju na plech vyložený papierom na pečenie a vložte do rúry. Bude sa piecť 30 minút. Kým sa pečie, vyrobte si tyčovým mixérom z cibule, cesnaku, čili papričky a ostatných prísad koreniacu pastu. Keď je tekvica upečená, odoberte z nej asi jednu tretinu vložte do misy, pridajte rajčiny a umixujte dohladka. Zvyšnú tekvicu nakrájajte na menšie kocky. Vo veľkej panvici alebo woku rozohrejte trochu masla a opražte na ňom koraniacu pastu, aby sa rozvoňala, stačí jednu minútu. Pridajte tekvicovo-rajčinovú zmes, nakrájanú tekvicu a fazuľu. Priveďte k varu a odstavte.

Podávajte so strúhaným syrom, kyslou smotanou a koriandrovou vňaťou. Ako príloha dobre poslžia už spomínané kukuričné placky alebo domáci chlieb. 

P.S. Ak ste zarytý mäsožravec a nad posteľou máte ručne maľovaný obraz iberskej šunky, jasné, že môžete pridať nejakú svalovinu. Naposledy som prihodil kúsok mletého hovädzieho a nik sa nesťažoval :)

Víkend v BA

Predminulý víkend sme strávili v hlavnom meste. V piatok to bola  multikultúrna narodeninová oslava, výborné jedlá a vďaka veľkorysosti našich hostiteľov možnosť pobudnúť do nedele. Pekné dva dni v peknom meste. Kedysi by takáto veta z mojich prstov nevyšla, musím sebakriticky priznať, že som naše najväčšie mesto nemal príliš v obľube a to bez nejakého špeciálneho dôvodu. Neviem, či sa veci odvtedy pohli k lepšiemu vo mne alebo v Bratislave ale urobila na mňa dobrý dojem.

Veľkou mierou sa o to pričinilo ruské bistro Samovar, ktoré sa nachádza v Trnávke na Rádiovej ulici a dostanete sa k nemu napríklad trolejbusom číslo 204. Práve tento podnik sme si vybrali na neskorý obed po prehýrenej noci a bola to výborná voľba. Touto cestou ďakujem Viktorovi z Delikates aj Peťovi z Bratilicious za reporty, ktoré nasmerovali naše kroky. 

Bistro sa nachádza v pomerne nevýraznom dome, kde by ste z stravovacie zariadenie zrejme neočakávali.  Vyzbrojení informáciami sme neblúdi ani chvíľu a za radostných pokrikov („Aha, Samovar“) zamierili dovnútra. Interiér je jednoduchý až strohý, ale funkčný. 

 

 

Chvíľu po usadení prišiel obsluhujúci pán (a pravdepodobne aj majiteľ), s ospravedlnením upratal stôl a priniesol nám jedálne lístky. Objednali sme nápoje a pustili sa do čítania. Vybral som si malý Boršč (2.10 €)a Peľmeni po carski (11 €). 

 

Moji spolustolovníci si okrem boršču dali Vareniki plnené zemiakovou kašou, opražené na bravčovej masti (4.20 €/150g)  , Golubcy (6.30 €) a Pohánkovú kašu so šalátom. 

 

Boršč prišiel o desať minút a bol jednoducho vynikajúci. Vyvážená chuť kapusty, cvikle a hovädzieho mäsa doplnená kyslou smotanou s kôprom. Od spokojnosti som krochkal. Po dojedení polievok sme čakali asi pätnásť minút na hlavné jedlá. Predo mnou pristál zapekací hlinený hrnček a v ňom peľmene s piatimi druhmi údenín a kapustou. Neuveriteľný zážitok, hutné, poctivo pripravené domáce jedlo plné chutí. Hrnček udržoval teplotu počas celej konzumácie. Ivonine golubcy pripomínali plnenú papriku - ryžová plnka v kapustnom liste s rajčinovou šťavou. Kapusta dodala inú chuť, no fanúšikovia tohto u nás dobre známeho jedla by si určite prišli na svoje. Ľahké delikátne jedlo, napriek tomu ju zasýtilo do neskorého večera. Ostatní sa tvárili tak spokojne  ako my a nešetrili chválou. Na dezert nám neostalo miesto a tak sme požiadali o účet. Celková útrata za štyroch ľudí vrátane nápojov bola 39,90 € a keď sme sa snažili dať pánovi domácemu sprepitné, odmietol s tým, že ak sme boli spokojní, bude rád, ak Samovar spomenieme svojim známym.

Dosýta najedení sme sa vybrali na prechádzku po starom meste. Na odporúčanie priateľov sme navštívili zmrzlináreň Koun. Nachádza sa vo dvore na Panskej ulici. Privítal nás pekne zariadený priestor a usmievavá obsluha. Objednali sme si zmrzlinu do kelímkov, ja gaštanovú a vanilkovú, Ivona škoricovú. Bola chuťovo veľmi dobrá no v porovnaní so zmrzlinou z Gio Caffé menej mliečna, resp. smotanová. V horúcom lete to však nemusí byť problém, práve naopak. Koun stojí za návštevu a rozhodne sa jedná o nadpriemer slovenského zmrzlinového trhu.

Napriek tomu, že pri odchode zo Samovaru som mal pocit, že minimálne do rána nebudem jesť, počas prechádzky som predsa len vyhladol a podvečer sme sa zastavili na domáci burger kúsok pod Michalskou bránou. Burger pripravený pred našimi očami bol chutný a za 3.50 € sa nedá povedať nič iné, len, že treba vyskúšať.  Čerstvé suroviny, chutné mäso, všetko tak, ako má byť. 

V nedeľu sme sa rozhodli navštíviť výstavu Slovenskej národnej galérie Dve krajiny. Obraz Slovenska: 19. Storočie x súčasnosť.  Po nej nasledovala krátka prechádzka po nábreží a hľadanie nejakej stravovne. Unavené nohy nás doviedli k indickej reštaurácii Ashoka, v ktorej okrem nás a obsluhy bolo už iba zopár jedákov. Po usadení k nám prišla po anglicky hovoriaca obsluha. Dostali sme jedálne lístky a na pitie sme si objednali, napriek tomu, že sme ho v lístku nenašli - Mango Lassi (5.90 €/2 dcl!!!). Ak by sme ho našli, asi by som potreboval defibrilátor. Na jedenie si Ivona vybrala Murgh Butter Masala (8.20 €), čo sú kúsky grilovaného kuraťa s rajčinami a maslom. Ako prílohu si dala Jeera Pulao (4.90 €), teda ryžu s rímskou rascou. Ja som zvolil Murgh Daiwala (7.90 €), čo je tiež kuracina v jemne korenenej jogurtovej omáčke a k nej Naan (1,95 €/1 ks). Jedlo pristálo na stole cca o dvadsať minút. 

Bolo chutné a a bez výhrad, čo sa chuti týka. Porcie mäsa však boli v oboch prípadoch skromné. Ja som ho v omáčke našiel 5 (slovom päť) kúskov. Moja polovička na tom bola podobne. Neodchádzal som síce hladný no do sýteho mi niečo chýbalo. Okrem toho, mango lassi za 5.90 € bolo najdrahšie, aké sme kedy ochutnali.  Ashoka ničím neohúrila, nabudúce pôjdeme inam.

Celkovo bol výlet do Bratislavy veľmi príjemný a predčil naše očakávania. Ďakujeme Ľubke, Billymu a všetkým účinkujúcim.

P.S. Fotky doplním.