30. 10. 2014

Víkend v BA

Predminulý víkend sme strávili v hlavnom meste. V piatok to bola  multikultúrna narodeninová oslava, výborné jedlá a vďaka veľkorysosti našich hostiteľov možnosť pobudnúť do nedele. Pekné dva dni v peknom meste. Kedysi by takáto veta z mojich prstov nevyšla, musím sebakriticky priznať, že som naše najväčšie mesto nemal príliš v obľube a to bez nejakého špeciálneho dôvodu. Neviem, či sa veci odvtedy pohli k lepšiemu vo mne alebo v Bratislave ale urobila na mňa dobrý dojem.


Veľkou mierou sa o to pričinilo ruské bistro Samovar, ktoré sa nachádza v Trnávke na Rádiovej ulici a dostanete sa k nemu napríklad trolejbusom číslo 204. Práve tento podnik sme si vybrali na neskorý obed po prehýrenej noci a bola to výborná voľba. Touto cestou ďakujem Viktorovi z Delikates aj Peťovi z Bratilicious za reporty, ktoré nasmerovali naše kroky. 


Bistro sa nachádza v pomerne nevýraznom dome, kde by ste z stravovacie zariadenie zrejme neočakávali.  Vyzbrojení informáciami sme neblúdi ani chvíľu a za radostných pokrikov („Aha, Samovar“) zamierili dovnútra. Interiér je jednoduchý až strohý, ale funkčný. 

 
 
Chvíľu po usadení prišiel obsluhujúci pán (a pravdepodobne aj majiteľ), s ospravedlnením upratal stôl a priniesol nám jedálne lístky. Objednali sme nápoje a pustili sa do čítania. Vybral som si malý Boršč (2.10 €)a Peľmeni po carski (11 €). 

 

Moji spolustolovníci si okrem boršču dali Vareniki plnené zemiakovou kašou, opražené na bravčovej masti (4.20 €/150g)  , Golubcy (6.30 €) a Pohánkovú kašu so šalátom

 

Boršč prišiel o desať minút a bol jednoducho vynikajúci. Vyvážená chuť kapusty, cvikle a hovädzieho mäsa doplnená kyslou smotanou s kôprom. Od spokojnosti som krochkal. Po dojedení polievok sme čakali asi pätnásť minút na hlavné jedlá. Predo mnou pristál zapekací hlinený hrnček a v ňom peľmene s piatimi druhmi údenín a kapustou. Neuveriteľný zážitok, hutné, poctivo pripravené domáce jedlo plné chutí. Hrnček udržoval teplotu počas celej konzumácie. Ivonine golubcy pripomínali plnenú papriku - ryžová plnka v kapustnom liste s rajčinovou šťavou. Kapusta dodala inú chuť, no fanúšikovia tohto u nás dobre známeho jedla by si určite prišli na svoje. Ľahké delikátne jedlo, napriek tomu ju zasýtilo do neskorého večera. Ostatní sa tvárili tak spokojne  ako my a nešetrili chválou. Na dezert nám neostalo miesto a tak sme požiadali o účet. Celková útrata za štyroch ľudí vrátane nápojov bola 39,90 € a keď sme sa snažili dať pánovi domácemu sprepitné, odmietol s tým, že ak sme boli spokojní, bude rád, ak Samovar spomenieme svojim známym.


Dosýta najedení sme sa vybrali na prechádzku po starom meste. Na odporúčanie priateľov sme navštívili zmrzlináreň Koun. Nachádza sa vo dvore na Panskej ulici. Privítal nás pekne zariadený priestor a usmievavá obsluha. Objednali sme si zmrzlinu do kelímkov, ja gaštanovú a vanilkovú, Ivona škoricovú. Bola chuťovo veľmi dobrá no v porovnaní so zmrzlinou z Gio Caffé menej mliečna, resp. smotanová. V horúcom lete to však nemusí byť problém, práve naopak. Koun stojí za návštevu a rozhodne sa jedná o nadpriemer slovenského zmrzlinového trhu.


Napriek tomu, že pri odchode zo Samovaru som mal pocit, že minimálne do rána nebudem jesť, počas prechádzky som predsa len vyhladol a podvečer sme sa zastavili na domáci burger kúsok pod Michalskou bránou. Burger pripravený pred našimi očami bol chutný a za 3.50 € sa nedá povedať nič iné, len, že treba vyskúšať.  Čerstvé suroviny, chutné mäso, všetko tak, ako má byť. 



V nedeľu sme sa rozhodli navštíviť výstavu Slovenskej národnej galérie Dve krajiny. Obraz Slovenska: 19. Storočie x súčasnosť.  Po nej nasledovala krátka prechádzka po nábreží a hľadanie nejakej stravovne. Unavené nohy nás doviedli k indickej reštaurácii Ashoka, v ktorej okrem nás a obsluhy bolo už iba zopár jedákov. Po usadení k nám prišla po anglicky hovoriaca obsluha. Dostali sme jedálne lístky a na pitie sme si objednali, napriek tomu, že sme ho v lístku nenašli - Mango Lassi (5.90 €/2 dcl!!!). Ak by sme ho našli, asi by som potreboval defibrilátor. Na jedenie si Ivona vybrala Murgh Butter Masala (8.20 €), čo sú kúsky grilovaného kuraťa s rajčinami a maslom. Ako prílohu si dala Jeera Pulao (4.90 €), teda ryžu s rímskou rascou. Ja som zvolil Murgh Daiwala (7.90 €), čo je tiež kuracina v jemne korenenej jogurtovej omáčke a k nej Naan (1,95 €/1 ks). Jedlo pristálo na stole cca o dvadsať minút. 


Bolo chutné a a bez výhrad, čo sa chuti týka. Porcie mäsa však boli v oboch prípadoch skromné. Ja som ho v omáčke našiel 5 (slovom päť) kúskov. Moja polovička na tom bola podobne. Neodchádzal som síce hladný no do sýteho mi niečo chýbalo. Okrem toho, mango lassi za 5.90 € bolo najdrahšie, aké sme kedy ochutnali.  Ashoka ničím neohúrila, nabudúce pôjdeme inam.

Celkovo bol výlet do Bratislavy veľmi príjemný a predčil naše očakávania. Ďakujeme Ľubke, Billymu a všetkým účinkujúcim.

P.S. Fotky doplním.

1 komentár:

  1. som rada, ze si pisal o Ashoke, minule sme s manzelom sli okolo a bavili sa, ze by sme sli ochutnat. ale za Naan skoro 2€? sa zblaznili?
    inak super clanok. palec hore.

    OdpovedaťOdstrániť