Kelová polievka

Keby niekto malému Danielovi tvrdil, že prvé jedlo (párky sa nepočítajú), ktoré si na svojom vlastnom sporáku uvarí, bude kelová polievka, poslal by ho do kelu. Jednak mal ešte obmedzenú zásobu vulgarizmov a druhak si bol úplne istý, že kel vyšľachtil satan vo svojej záhradke v čase voľna. Nezvratným dôkazom tohto presvedčenia bol sírny zápach, ktorý dotyčná zelenina uvoľňuje, ak ju dostatočne dlho mordujete v hrnci. I keď od týchto idylických dôb už narástlo veľa kelov, k jeho kuchynskej úprave som sa dopracoval až tento týždeň. Dva dni som na sírnika zazeral v chladničke, 10 minút sa telefonicky radil s mamou, akú taktiku zvoliť a nakoniec niečo vyhútal. 

Keďže v novom príbytku ešte nemám presťahovanú ani jednu kuchársku knihu, recept je výsledkom improvizácie, slabých zásob a hladu. Napriek tomu bol výsledok nečakane chutný a pomerne nezvyčajný. Doprajte si chutnú polievku zo zeleniny, ktorá obsahuje viac vitamínu C ako citrusové ovocie, je zdrojom kyseliny listovej, betakaroténu, vitamínu K a vápnika.

1 kel

50 g oravskej slaniny

1 lyžica olivového oleja

50g pecorina

1 lyžička rasce

½ lyžičky rímskej rasce

1 lyžička citrónovej šťavy

Soľ

Čierne korenie

Kel  zbavte vonkajších listov, rozkrojte napoly, vykrojte hlúb a listy pokrájajte na cca centimetrové prúžky. Prepláchnite na veľkom site, pripadne umyte v mise s vodou. Slaninu pokrájajte nadrobno a krátko  ju osmažte na olivovom oleji  vo veľkom hrnci. Rascu aj rímsku rascu zľahka podrvte v mažiari a pridajte k slanine. Pridajte kel , citrónovú šťavu a premiešajte. Po 2-3 minútach prilejte niečo vyše litra vody, závisí na veľkosti  kelu. Prikryte pokrievkou a pomaličky priveďte k varu. Kým sa varí, pecorino nastrúhajte alebo naplátkujte škrabkou na zemiaky. Kel varte na miernom plameni asi dvadsať minút, kým sú aj hrubšie časti listov krehké, no nie prevarené. Odoberte cca polovicu objemu polievky do hlbšej misy, pridajte pecorino a rozmixujte dohladka. Vlejte späť do hrnca a premiešajte. Ochuťte soľou a korením. 

Podávajte s kyslou smotanou a čiernym mletým korením. Čo sa týka receptu, fantázii sa medze nekladú, no rozhodne by som nevyradil rascu, pretože kel spôsobuje meteorizmus a rasca napomáha jeho tráveniu.

P.S. Ďakujem všetkým, ktorí nezanevreli na môj blog, za trpezlivosť.  

P.P.S. Pecorino je výborný syr konzistenciou podobný parmezánu, no je vyrobený z ovčieho mlieka a je pikantný a slaný.

Vianočná hubová polievka

 

Pokiaľ mi pamäť siaha, mali sme na vianočnom stole dve rôzne polievky. Mama vždy uvarila okrem klasickej kapustnice aj hubovú so zemiakmi. Recept si priniesla z Ostravska a je to jedna z najlepších polievok akú som kedy jedol. Okrem toho sa pomerne ľahko pripravuje a potrebujete iba zopár lokálnych surovín, medzi ktorými nie je nijaké mäso, takže ju môžete ponúknuť i vegetariánom. Ak si chcete ozvláštniť štedrovečernú večeru, pripravte si nasledovné.

200 – 250 ml sušených dubákov

200 ml smotany na varenie

1 lyžica masla

1 lyžica hladkej múky

2 – 3 zemiaky

soľ

ocot

Dubáky namočte do vody a nechajte ich odstáť aspoň hodinku.  Potom ich aj s vodou vlejte do hrnca a doplňte vodou do celkového objemu cca 1 liter. Priveďte k varu a varte pokiaľ sú huby mäkké, asi 15 minút. Medzitým si očistite zemiaky, pokrájajte ich na malé kocky a dajte variť do osolenej vody, tak aby boli zemiaky zakryté vodou, nie viac. Keď sú huby dostatočne uvarené, osmažte múku na masle, odstavte zo zdroja tepla a vmiešajte smotanu. Takto pripravenú zásmažku vlejte do  hrnca k hubám. Pridajte zemiaky aj s vodou, v ktorej sa varili. Osoľte podľa chuti, priveďte k varu a máte hotovo. Polievku možno dochutiť i octom, ale v prvom rade ide o úžasnú hubovú chuť a vôňu, takže s octom veľmi opatrne.

Vianočka

 

Vianoce sa i napriek urputnej snahe marketingových oddelení síce začínajú až o mesiac, poriadnu vianočku si ale môžete upiecť kedykoľvek. V júli to nemá to správne čaro ale keď je vonku sychravo a chladno, vianočka s maslom, marhuľovým lekvárom a voliteľným nápojom typu cacao je ten správny tip na raňajky. Kedysi, tesne po revolúcii, keď ľudia boli plní elánu a ideálov sme zvykli kupovať vianočku z lokálnej pekárne v obchodíku na sídlisku. Chutila skvelo ale obchodík na sídlisku už neexistuje a malé pekárničky dal do poriadku Penam a podobní labužníci. Okrem toho som od strednej školy tých vianočiek moc nepojedol, viac mi išiel tekutý chlieb. 

Po rokoch sa na staršie kolená k tejto dobrote vraciam a v duchu domáceho pečenia ju vyrábam sám. Nie je to nijaká veda, a ak si chcete cez víkend doma vyrobiť trocha voňavej atmosféry, pripravte si toto:

500 g hladkej múky

2 dcl vlažného mlieka

½ kocky droždia

75 g tuku (zvyknem dať 50g masla a 25 g masti)

75 g cukru (dávam svetlý muscovado)

1 vajíčko + 1 na potretie

½ lyžičky soli

½ lyžičky anízu

1 klinček

2 zrnká badiánu

1 struk vanilky – semienka

½ lyžičky citrónovej kôry

40 g hrozienok + rum na namočenie

Mandle na posyp

Droždie rozdrobte do mlieka, pridajte polovicu cukru a trocha múky. Nechajte na teplom mieste pracovať. Tuk rozpustite, zmiešajte s druhou polovicou cukru, vajíčkom, semienkami vanilky a citrónovou kôrou. Múku preosejte, pridajte do nej soľ, korenia rozdrvené v mažiari , tuk a kvások. Poriadne premieste aspoň 10 minút a nechajte kysnúť na teplom mieste cca 2 hodiny. Hrozienka namočte do rumu. 

Vyberte hrozienka z rumu a zapracujte ich do cesta. Ide to troška ťažšie no dajte si záležať. Zapnite sporák na cca 170 °C. Nechajte cesto ešte asi polhodinku odstáť a potom si ho rozdeľte na tri časti a z každej ušúľajte jeden šúľok. Zapleťte vrkoč, dajte ho na plech vyložený papierom na pečenie,  potrite ho vajíčkom, posypte mandľami a dajte piecť do vyhriatej rúry na cca 30 minút. Upečenú vianočku nechajte vychladnúť na požívateľnú teplotu, následne konzumujte podľa uváženia. 

P.S. Výborný vanilkový extrakt sa dá vyrobiť tak, že struky pozdĺžne rozrežete a necháte aspoň 3 týždne macerovať v rume. Ja som minule namiesto rumu použil Cointreau a je to neuveriteľná vôňa.