Keby niekto malému Danielovi tvrdil, že prvé
jedlo (párky sa nepočítajú), ktoré si na svojom vlastnom sporáku uvarí, bude
kelová polievka, poslal by ho do kelu. Jednak mal ešte obmedzenú zásobu
vulgarizmov a druhak si bol úplne istý, že kel vyšľachtil satan vo svojej
záhradke v čase voľna. Nezvratným dôkazom tohto presvedčenia bol sírny
zápach, ktorý dotyčná zelenina uvoľňuje, ak ju dostatočne dlho mordujete
v hrnci. I keď od týchto idylických dôb už narástlo veľa kelov,
k jeho kuchynskej úprave som sa dopracoval až tento týždeň. Dva dni som na
sírnika zazeral v chladničke, 10 minút sa telefonicky radil s mamou, akú
taktiku zvoliť a nakoniec niečo vyhútal.
Keďže v novom príbytku ešte nemám
presťahovanú ani jednu kuchársku knihu, recept je výsledkom improvizácie,
slabých zásob a hladu. Napriek tomu bol výsledok nečakane chutný a pomerne
nezvyčajný. Doprajte si chutnú polievku zo zeleniny, ktorá obsahuje viac
vitamínu C ako citrusové ovocie, je zdrojom kyseliny listovej, betakaroténu,
vitamínu K a vápnika.
1 kel
50 g oravskej slaniny
1 lyžica olivového oleja
50g pecorina
1 lyžička rasce
½ lyžičky rímskej rasce
1 lyžička citrónovej šťavy
Soľ
Čierne korenie
Kel
zbavte vonkajších listov, rozkrojte napoly, vykrojte hlúb a listy pokrájajte
na cca centimetrové prúžky. Prepláchnite na veľkom site, pripadne umyte
v mise s vodou. Slaninu pokrájajte nadrobno a krátko ju osmažte na olivovom oleji vo veľkom hrnci. Rascu aj rímsku rascu zľahka
podrvte v mažiari a pridajte k slanine. Pridajte kel , citrónovú
šťavu a premiešajte. Po 2-3 minútach prilejte niečo vyše litra vody,
závisí na veľkosti kelu. Prikryte
pokrievkou a pomaličky priveďte k varu. Kým sa varí, pecorino
nastrúhajte alebo naplátkujte škrabkou na zemiaky. Kel varte na miernom plameni
asi dvadsať minút, kým sú aj hrubšie časti listov krehké, no nie prevarené. Odoberte
cca polovicu objemu polievky do hlbšej misy, pridajte pecorino
a rozmixujte dohladka. Vlejte späť do hrnca a premiešajte. Ochuťte
soľou a korením.
Podávajte s kyslou smotanou
a čiernym mletým korením. Čo sa týka receptu, fantázii sa medze nekladú,
no rozhodne by som nevyradil rascu, pretože kel spôsobuje meteorizmus
a rasca napomáha jeho tráveniu.
P.S. Ďakujem všetkým, ktorí
nezanevreli na môj blog, za trpezlivosť.
P.P.S. Pecorino je výborný syr
konzistenciou podobný parmezánu, no je vyrobený z ovčieho mlieka a je
pikantný a slaný.
Rozhodne sa oplatí skúsiť. Toto bola najchutnejšia forma kelu akú som kedy mala v puse :)
OdpovedaťOdstrániťKel je super! A čo takto skúsiť pečený ružičkový kel na kačacej masti?
OdpovedaťOdstrániťRužičkový kel sa určite chystám nejako spracovať. Kačacia masť je výborný tip, ďakujem.
Odstrániť