Kulajda

Je označovaná za klenot (najmä) juhočeskej kuchyne a podľa môjho názoru oprávnene. Jednoduché, na suroviny nenáročné jedlo, ktoré poteší a zasýti. Jedinou komplikáciou by mohol byť kôpor, kto si však v lete zamrazil, ten nemá problém. Kto si nezamrazil, ten si kulajdu neurobí (ak nie je Babica), pretože kulajda bez kôpru za moc nestojí.

Mimochodom, kôpor. Keď ho cítim, robí sa mi nevoľno a už samotné slovo vo mne vyvoláva pocit, ako keď niekto škriabe nechtami po tabuli. Je zaujímavé, že v niektorých jedlách mi neprekáža a som vďačný mojej zmyslovej sústave, že kulajda je jedným z nich. To sú však moje súkromné traumy, poďme späť k receptu. Pripravte si nasledovné:

6 – 8 zemiakov

1 hrsť húb (sušených, mrazených)

5 guličiek čierneho korenia

3 guličky nového korenia

2 bobkové listy

3 lyžice octu

1 kyslá smotana

1 lyžica hladkej múky

1 lyžička kôpru

soľ

vajcia

Zemiaky nakrájajte na menšie kocky, vložte do hrnca spolu s hubami a zalejte vodou tak, aby mierne prekrývala suroviny. Ak máte huby sušené, povarte ich vopred aspoň 15 minút v troške vody a pridajte ich i s vodou k zemiakom. Osoľte vodu a dajte na sporák. Korenia a bobkové listy zaviažte do kúska gázy a vhoďte do polievky. Kým sa varí, rozmiešajte si kyslú smotanu s múkou dohladka. Keď sú zemiaky uvarené, odoberte trocha vody a vmiešajte do smotany, následne ju vlejte späť do polievky a rozmiešajte. Ochuťte octom a kôprom. Ja som pridal i cca 2 dcl silného vývaru z mrazničky, no nie je to nevyhnutné. Priveďte polievku k tichému varu a opatrne vložte 2-4 vajcia. Nechajte 5 minút potichúčky variť a máte hotovo. Žiadna veda, no výsledok obdivuhodný.

P.S. Děkuji západním sousedům za tenhle skvělej pokrm. Mé srdce vzlétá jako sokol, po každém soustu. 

Pálenica Jelšovce

V práci sa darí, politická situácia dobrá, občania na pokraji blahobytu. Čo viac si priať? Pečené kačky do huby. Teda do úst samozrejme. Keďže je obdobie kačacích hodov a nitrianske stravovacie zariadenia nás z rôznych dôvodov nebavia (česť asi dvom výnimkám), rozhodli sme sa s mojou duck woman*, že cez víkend niekam vyrazíme. Tak sme sa minulú sobotu vybrali na vlakovú stanicu a po dvadsiatich minútach cestovania v čistom, nerozmlátenom vozni (to nie je fikcia!)  vystúpili tu:

  

Jelšovce sú malou obcou s cca tisíckou obyvateľov, patriacou do nitrianskeho okresu a sú súčasťou  mikroregiónu Radošinka. Majú i ochotných obyvateľov, nakoľko nás, neznalých mapy, miestna milá pani odprevadila od železničnej zastávky takmer až pred dvere našej cieľovej destinácie, reštaurácie Pálenica. 

Čo-to som už o tomto podniku počul a údajne dobrá kuchyňa bola vlastne dôvodom našej návštevy. Po príchode sme sa usadili na presklenej terase, z ktorej je pekný výhľad na mŕtve rameno rieky Nitry a koi kapre v oddelenom rybníčku plávajú ihneď za oknom. V interiéri prevládajú prírodné materiály, prestieranie je jednoduché a vkusné. 

Obsluha prišla ihneď, koniec koncov reštaurácia bola až na pár obsadených stolov prázdna. Dostali sme jedálne lístky a objednali si obaja veľkú Plzeň (2,40 €). Po krátkom rozhodovaní sa u nás pristavil čašník a my sme naňho vysypali svoje priania. Krajšia polovička si zaželala Krémovú polievku z kačacej pečene (5,20 €) a Konfitovanú kačaciu štvrť (6,90 €) s Dusenou červenou kapustou (1,90 €), Domácimi lokšami (2,50 €) a Kačacou omáčkou (2,50 €). 

Ja som zvolil Krémovú polievku s kuriatok (4,20 €) a Argentínsky rump steak na pretláčaných zemiakoch s cesnakovým dressingom a malým miešaným šalátom (12,25 € ako ponuka dňa).

Polievka z kačacej pečene bola vraj výborná, sýta a doplnená nadrobno pokrájanou zeleninou. Veľmi dobrá voľba a s prehľadom porazila rajčinové či brokolicové krémy, ktoré dnes ponúka 90% podnikov. Konfitovaná kačica chutná, mäso krehké a kapusta dobre ochutená. Omáčku priniesol čašník až po upozornení i napriek tomu, že bola objednaná. Lokše boli síce domáce a chuťovo dobré, no mierne suché, akoby pobudli v kuchyni neprikryté. Celkový dojem z jedla však bol veľmi dobrý a Ivona sa usmievala od ucha k uchu. 

Môj krém z kuriatok mi veľmi chutil, nachádzali sa v ňom i kúsky grilovaných húb, nadrobno nasekané bylinky a kvapka olivového oleja. Príjemná sezónna záležitosť. Steak prišiel prepečený podľa priania, medium-rare, zemiaky zabalené v alobale trošku komplikovali konzumáciu, no chutili dobre. Dressing bol svieži, neprerážal chuť mäsa, miešaný šalát bol ochutený jednoduchou zmesou  olivového oleja a balzamového octu. Najedol som sa do sýtosti a celkový dojem z jedla nič nenarušilo.

Návštevu sme zavŕšili spoločným dezertom, ktorým bol Nugátový mousse s hruškou pošírovanou v pomarančovej emulzii (5,00 €). Drahej najviac chutila kombinácia peny s hruškou, z pomarančovej emulzie moc odviazaná nebola. Pre mňa, naopak, bola kyselkavá emulzia príjemným vyvážením chuti nugátu. Koľko ľudí, toľko chutí. 

Celkovo sme boli s návštevou spokojní a určite sa zopakuje. Prostredie je príjemné, obsluha pozorná, ceny primerané a jedlo chutné. Až na pár drobností sa jedná o podnik s veľkým potenciálom a rozhodne tu vidieť snahu ponúkať služby na úrovni, čo sa dnes často nestáva. Možno by bolo vhodné ešte viac klásť do popredia lokálne suroviny (napr. ryby), no to sa dá vyladiť. Okrem reštaurácie je tu samozrejme i pálenica, ponúkajúca pravé ovocné destiláty. Tie hodnotiť nemôžem, no utkveli mi v pamäti kvôli cenám. Viem, že je to kvalita, no od nápoja takej cenovej hladiny by som očakával, že mi po ňom narastú tretie zuby alebo ožije drevená noha. Ktovie, možno raz vyskúšam. Alebo vyskúšajte vy, rozhodne sa sem oplatí ísť.

*Duck woman –  (moja) superhrdinka, ktorej zvláštnou schopnosťou je ochota konzumovať kačky v akejkoľvek dennej i nočnej hodine. Jej cieľom je bývať v První kachní restauraci Perpetuum. 

P.S. Všimli ste si ako €urá ovplyvňujú ceny? Je omnoho ľahšie pýtať za pol litra piva 2,40 € ako 72 SKK.

Krémová polievka z pečených paprík

Nedávno sa mi zásluhou jedného dobrodinca (nech dosiahne nirvánu) dostalo do rúk väčšie množstvo červenej hrubostennej papriky (takej malej jabĺčkovej). Okrem klasického zavárania, ktoré prebehlo v réžii ženských rodinných príslušníkov, som sa znenazdajky rozhodol uvariť paprikovú polievku. V živote som nič podobné neskúšal a ani nejedol, no v poslednom čase mám nutkanie variť polievky takmer zo všetkého, čo aspoň vzdialene pripomína zeleninu. Keďže paprikovica mala masívny úspech a chutí dobre teplá i studená, podelím sa s vami o svoju skúsenosť. Pripravte sa, už to ide.

6 jabĺčkových červených paprík

1 konzerva rajčín

1 zemiak

1 cibuľa

1 cesnak

1 zeleninový bujón

1 lyžička červenej papriky

2 lyžice worchestrovej omáčky

šťava z polovice citróna

2 lyžičky cukru

Papriky rozložte na plech vyložený papierom na pečenie a vložte pod rozpálený gril. Keď začnú černieť, obráťte ich a nechajte sčernieť i z druhej strany. Po opečení ich pod tečúcou vodou zbavte šúp i jadrovníkov a nakrájajte na kúsky. V hrnci na troške olivového oleja opražte nadrobno nakrájanú cibuľku cca 3 minúty a potom prihoďte cesnak a červenú papriku. Premiešajte a po minúte pridajte papriku, rajčiny z konzervy a nadrobno nakrájaný zemiak. Prilejte cca 8 dcl vody a zeleninový bujón. Keď sú zemiaky mäkké, rozmixujte polievku tyčovým mixérom dohladka. Dochuťte worchestrovou omáčkou, citrónovou šťavou a cukrom, prípadne pridajte čerstvé bylinky (po odstavení z plameňa). Odporúčam podávať s údeným syrom a mletým čiernym korením. Mňam mňam.

P.S. Pravdupovediac, nie som veľkým priaznivcom varenej papriky, napríklad, keď počujem slovo lečo, hneď si dám mocné antacidum a idem si poplakať do vankúša. Naproti tomu, táto polievka nijaké nežiaduce účinky nevyvoláva, snáď je to spôsobené opečením a odstránením šupy.