Po Slovensku: Muránska planina

Z Gemerskej hôrky sme sa presunuli do obce Michalová, ktorá sa nachádza zopár kilometrov východne od Brezna. Na obed sme prestupovali  v Rimavskej Sobote a úplne neplánovane sa zastavili v jedálni Čierny orol  na Hlavnom námestí.  Podnik je pracoviskom SOŠ obchodu a služieb, takže nás obsluhovali študentky. Chutné jedlo za pár eur, prostredie jedálenské, na reprezentačný obed by to nebolo, ale pre turistov na cestách, viac ako postačujúce.

V Michalovej sme sa ubytovali v penzióne Fantázia a bola to opäť dobrá voľba. Najmä pre rodiny s deťmi to bude vďaka veľkému trávniku s rybníčkom, hojdačkami a preliezkami, príjemné miesto.  Poobzerali sme si okolie a na druhý deň ráno vyrazili na túru. Autobus nás priviezol do Muráňa, odkiaľ sme sa vydali na po červenej značke na Muránsky Hrad. Počasie bolo od rána pomerne nepriaznivé, no nedali sme sa vyplašiť. Po cca polhodine chôdze nás však vyplašila početná skupina diviakov, ktorá sa zjavila na chodníku cca 30 metrov pred  nami. Našťastie si nás všimli a s krochkaním odbehli do lesa.

Keď sa mi vrátili životné funkcie, našiel som rozvetvený konár a ťahal ho za sebou s cieľom robiť čo najviac lomozu, aby sme o sebe dali vedieť ostatným lesným obyvateľom. O chvíľu mi už tŕpla ruka, tak som konár vymenil za dva kamene a v pravidelných intervaloch vyťukával náhodné rytmy. U skrytého pozorovateľa to muselo budiť dojem, že som dostal priepustku na vychádzku do lesa.

Nakoniec sme však úspešne dorazili na hrad a uchýlili sa pod jeho bránou, pretože medzičasom začalo celkom slušne pršať. Keď dážď trochu ustal, poprechádzali sme sa po hradisku, kde prebiehajú sporadické rekonštrukčné práce, pokochali sa výhľadmi a vydali sa na spiatočnú cestu. Pôvodný plán túry sme okresali, kvôli čierňave vznášajúcej sa nad kopcami. Z Muráňa sme sa odviezli do Tisovca (Pro tip: v Muráni autobusy smerujúce do Tisovca nestoja na zastávke na námestí, kde sú uvedené, ale za rohom, a ak nie ste domáci, táto skúsenosť Vás môže stáť jeden až dva zmeškané spoje).  V Tisovci sme si dali malý okruh po "centre" a keďže sa čiastočne vyčasilo, rozhodli sme sa zájsť na obed do Salaša Zbojská a navštíviť rozhľadňu, ktorá sa nachádza na náprotivnej stráni.

V porovnaní s českými bratmi sme, čo sa počtu rozhľadní týka, úplní amatéri. Zato však rozhľadňa v Pohronskej Polhore vydá za tri obyčajné. Parádna drevená stavba s funkčným zvonom, vypchatými zvieratkami a hlavne krásnym výhľadom. Pokochali sme sa okolitou prírodou, podumali nad tým, prečo nie je takých miest viac a vydali sa do náprotivného salaša. Okrem oviec tu chovajú aj mangalice a predávajú výrobky z dvora.

Usadili sme sa na terase a u krojovaného mládenca si objednali baraní guláš (0.5 l za 3.30 €) a baraní perkelt s haluškami. Obe jedlá boli výborné a porcie drevorubačské. Obsluha pozorná, prostredie nádherné. Od vedľajšieho stolu sme začuli konverzáciu zákazníkov, ktorí tu absolvovali väčšiu akciu (pravdepodobne svadbu) a nešetrili slovami chvály. Za nás oboch veľká spokojnosť a keď tadiaľto pôjdete, neváhajte a zastavte sa nielen na kus baraniny.

Načim ešte spomenúť kuchyňu v penzióne Fantázia, ktorá nesklamala. Jedli sme tu dvakrát, mňa osobne najviac uchvátil Bačovský rezeň s hubami, oštiepkom a slaninou (5.50 €), huby boli evidentne lesné (tipoval by som nejaké kozáky) a oštiepok voňavý. Ivona si pochutila na Krémovej cesnačke so syrom (1.50 €) a Domácich makových šúľancoch (3.50 €). Najedení sme sa pobrali spať, nevediac, že v nasledujúci deň nás čaká vďaka ZSSK strastiplný presun vlakom , ktorý vo finále skončil dobre, no zanadával som si mocne.

P.S. Ostaňte s nami, sľubujem Vám raj na zemi. Alebo aspoň na Slovensku.