Berlín

Po potulkách Slovenskom sme sa rozhodli navštíviť Berlín, ktorý sme obaja chceli vidieť už dávno. A správny čas nastal, keď sme našli spiatočné letenky za 40 € za kus. Takže sme zohnali ubytovanie, ktoré už také lacné nebolo, pobalili si nevyhnutné a v daný termín zamierili na bratislavské letisko. Skontrolovali ma, ako keby som sa volal Daniel Escobar Stančík, možno počuli, že som varič a to ich zmiatlo. Keďže sa  však nijaký efedrín nekonal, zamierili sme k odletovým bránam. Hodinový let prebehol bez problémov a my sme sa vynorili z letištnej haly Berlínskeho Schonefeldu.

Doprava

Priamo na letisku sme si kúpili Berlin Welcome Card, ktorá stojí 41 € na osobu na päť dní. Okrem verejnej dopravy vrátane liniek na letisko vás oprávňuje na pomerne slušné množstvo zliav. Sieť S-bahnov, U-Bahnov, busov, lokálnych vlakov a neviem čoho všetkého funguje spoľahlivo a frekvencia spojov je vysoká. Karta je papierová a označíte si ju klasicky v strojčeku pred prvým použitím. Pred samotným vstupom, napr. do U-bahnu, neprechádzate cez nijaké turnikety a počas piatich dní nás nik nekontroloval. Okrem verejnej dopravy domáci masívne využívajú bicykle a stretávate ich na každom kroku.

Ubytovanie

Bývali sme v hoteli Ivberg, ktorý sa nachádza v Charlottenburgu, má tri hviezdičky a noc nás stála 34.5 € na osobu. Izba bola čistá, dobre vybavená a pomerne priestranná. Raňajky stáli 10 € na osobu, takže sme sa rozhodli nakúpiť si sami, prípadne zájsť niekam do bistra. Ľudia na recepcii boli trošku nevrlí a úplne najväčším prekvapením bolo spoplatnené wifi v cene 5 € na deň. V dobe, keď na Slovensku už aj bača, ktorý predáva žinčicu, ponúka pripojenie zdarma, som bol v šoku. Ako sa ukázalo, v Berlíne to vôbec nie je ojedinelý jav. Ak by ste chceli na ubytovaní ušetriť, nájdete tu veľké množstvo slušných hostelov a ak si niečo vyberiete s dostatočným predstihom, možno získate aj izbu pre dvoch.

Ľudia

Celkovo na mňa pôsobili príjemným dojmom, uvoľnene a paradoxne vyzerali menej stresovaní, ako v Nitre. Možno je to aj tým, že nie je nijakou výnimkou stretnúť na ulici alebo v metre človeka s pivom v ruke (napriek tomu, že je to v metre zakázané, nik nerieši). Berlín je multikultúrny, no v súvislosti s aktuálnym dianím vo svete, sme nič nezvyčajné nezažili. Iste natrafíte na hlučných puberťákov, opilcov a podobne ale nie je to nič, čo by prevyšovalo situáciu v Nitre, keď je termín vyplácania sociálnych dávok a spoluobčania z Orechovho dvora majú bašavel po celom meste, prípade sa hrá hokej a vám sa pošťastí stretnúť na sračky zhulákaných fanúšikov. Po anglicky sme sa dohovorili s každým.

Mesto

Sa nám obom páčilo, má zvláštnu atmosféru, ktorá je ťažko popísateľná. Je tu samozrejme nepreberné množstvo kultúrnych pamiatok, architektonických zaujímavostí a veľa zelene. Videli sme Berlínsky múr, Víťazný stĺp , či Brandenburskú bránu, úžasnú Berlínsku katedrálu, či židovskú štvrť. Vyviezli sme sa na televíznu vežu a prešli sa po Alexaderplatze, kde práve prebiehal týždeň africkej kultúry. Za zmienku stojí aj hlavná stanica, prestížna Kurfursterdam alebo Sony centrum. Slovom, pokojne sa tu môžete motať aj týždeň a stále budete mať čo vidieť.

Jedlo, pivo, čokoláda, mačky a iné

Currywurst je ikonou Berlína a ide vlastne o párko-klobásu podávanú so zmesou kari korenia, kečupom, majonézou a buď pečivom alebo hranolkami. Narazíte naň na každom kroku a ceny sa pohybujú okolo 4 €. Bol som zvedavý na túto zvláštnu kombináciu a nie je to zlé. Jasné, nie je to žiadne kulinárske umenie, nie je to zdravé, je to fastfood jak noha ale raz čas vás to nezabije a zasýti. Odporúčame stánok neďaleko budovy Reichstagu, je čistý, oblsuha príjemná a má vlastné posedenie.

Ako som spomenul, na námestí pod televíznou vežou prebiehal festival africkej kultúry a jeho súčasťou boli stánky s jedlom reprezentujúce jednotlivé krajiny. Ivona tu jedla dvakrát, ja raz a bola to veľká spokojnosť. Za cca 5 € sa tu dalo slušne naládovať. Najviac ma prekvapil opekaný zelený banán (plantain), ktorý bol v kombinácii s arašídovou omáčkou skutočne parádny a príjemne zasýtil. Ivona bola spokojná s oboma návštevami v porovnaní z kontroverzným zážitkom z etiópskej reštaurácie to bolo veľmi dobré.

Pred cestou sme si obaja vyhliadli reštiku, ktorú by sme radi navštívili. Ja som mal zálusk na maljské bistro Seri Melayu, ktoré však malo kvôli ramadánu posunuté otváracie hodiny a tým pádom sme sa doň nedostali. Ivona sa tešila do podniku Bejte-Ethiopia, ktorý má výborné referencie. Ivonine i moje doterajšie skúsenosti z africkej kuchyne boli pozitívne a to bol vlastne kameň úrazu. Keďže ako európania príliš nerozlišujeme medzi jednotlivými africkými krajinami (šak je to Afrika), vopred sme si nenaštudovali, čo si vlastne ideme objednať.

Priestory reštaurácie sú útulné a napriek tomu, že sme nemali rezerváciu veľmi milá obsluha nám našla jeden malý stolík. Ivona si dala výborné mangové pivo podávané v miske z tekvice alebo podobného plodu. Na jedenie si objednala šošovicovú polievku 4 € a Kitfo 12 €, čo je tradičné etiópske jedlo a jedná sa vlastne o tatarák marinovaný v chili a podáva sa s bylinkovým maslom a etiópskym chlebom. Ten má podobu francúzskej palacinky, býva vyrobený z obilniny teff prirodzeným kvasením, a tým pádom je dosť kyslý. Ja som si vybral Fir-fir ke-matim gar 12 €, čo sú vlastne kúsky hovädzieho v pikantnej omáčke natrhané spolu s chlebovou palacinkou a malým rajčinovým šalátom. Ako prvá došla polievka, ktorá bola fajn ale trochu nevýrazná , preto sa k nej kyslý chlieb celkom hodil. Potom prišli hlavné jedlá a musím napísať že nám nechutili. Jednoducho etiópska kuchyňa nebude naša šálka kávy. Ivonine kitfo bolo štipľavé ako čert, takže som ho nevládal zjesť ani ja a bylinkové maslo obsahovalo niečo, čo sa mi vyslovene protivilo. Moje hovädzie mäso bolo celkom fajn ale v kombinácii s kyslou palacinkou to bolo minimálne zvláštne. Nedojedli sme, vypýtali účet a zanechali traumatizovanú obsluhu napospas osudu. Ešte raz zdôrazňujem, bola to najmä naša chyba, nepreštudovali sme si o jedlách nič. Priestory sú pekné, ľudia srdeční a jedlo podľa okolitých spokojných hostí pripravené správne a s láskou. Nám však nebolo po chuti.

Omnoho pozitívnejším zážitkom bola návšteva malého obchodíku BierLaden s lokálnymi pivami, na ktorý sme natrafili úplnou náhodou. Prívetivý mladý majiteľ, dobré pivá a neďaleký park zaručili pohodový podvečer. Ak pôjdete okolo, zastavte sa. Navštívili sme aj múzeum čokolády Ritter-Sport, ktoré je spojené s predajňou a cukrárňou a ak máte slabú vôľu, odídete odtiaľ s vrecom čokolád najrôznejších príchutí. Pekné a chutné ale tak maximálne raz do roka.

Poslednou zmienkou z tohto výletu je mačacia kaviareň Pee Pees Katzencafé, ktorej návštevu odporúčam naozaj iba ak máte radi mačky a povznesiete sa nad trochu fanatickú výzdobu. Mačací obyvatelia spali a ukázali sa iba sporadicky, skontrolovať či je všetko v poriadku. Ak by ste sem zavítali, vyskúšajte domáce koláče, ktoré sú veľmi slušné.

Toľko k Berlínu, ktorý je zaujímavý a určite sa doň vrátime. Ak máte vlastné zážitky a tipy, privítam ich v komentoch.

P.S.

Nájsť v Berlíne internetovú kaviareň s funkčným excelom a tlačiarňou je na počudovanie veľmi náročná úloha, najviac ma ohromil podnik Digital Eatery Microsoft, kde nemali plnú verziu excelu a ani tú tlačiareň. Ivona si tam aspoň dala slušný sendvič.

P.P.S.

Ceny v potravinách (Lidl) alebo v dorgérii (DM) sú podľa voľného odhadu v priemere o cca 10 % nižšie ako u nás, rozhodne nie vyššie. Pri niektorých výrobkoch  (napr. zubná pasta z DM) dokonca polovičné.