Po Slovensku: Kras

Pred nedávnom sme sa s Ivonou vybrali na niekoľkodňový výlet po Slovensku. Presnejšie, po zákutiach nám obom neznámych. Prvým z nich bol Slovenský kras a ubytovali sme sa v Gemerskej Hôrke. Táto malá obec  sa nachádza kúsok od asi dvakrát väčšej malej obce Plešivec, ktorá leží na južnej trase, smerujúcej ďalej na východ krajiny. Práve tu sme vystúpili z autobusu  a vydali sa smerom k penziónu Skalná ruža, ktorý nám bol po dve noci prechodným domovom. Cestou sme sa pokochali gotickým kostolom postaveným v štrnástom storočí.

Po príchode do penziónu nám majiteľka odovzdala kľúče od izby a poskytla možnosť nakúpiť v obchode (bola sobota poobede, takže už bolo oficiálne zavreté). Po tom, čo sme si vybalili veci, vydali sme sa na prechádzku po okolí, zakončenú večerou v podniku Pizza Piazza v Plešivci. Reštaurácia je vkusne zariadená a zameraná na taliansku a stredomorskú kuchyňu. Okrem toho sa tu dajú nakúpiť talianske suroviny, od cestovín, cez olivové oleje až po kapary, či rajčinové pasty.

V priebehu niekoľkých minút po príchode sa pri našom stole zastavila milá obsluha, rozdala nám jedálne lístky a my sme začali vyberať. Ivona si vybrala Plnené šampiňóny s talianskou salámou, klobásou, mozzarelou na zelenom šaláte s pizza chlebíkom (5.90 €), ja som si dal Paradajkovú polievku s mozzarellou (1.50 €) a Pizzu Marche (s talianskymi salámami a klobásou, olivami a kaparami) (4.10 €). Jedlá prišli v primeranom čase a prekonali naše očakávania. Polievka bola výborne ochutená, nepresladená, pizza chrumkavá s výbornými pikantnými salámami, a obrími (na naše pomery) kaparami. Obsluha pokračovala vo výbornej práci a z podniku sme odchádzali dobre najedení, s príjemným pocitom. Ak pôjdete cez Plešivec, určite sa tu zastavte. Chutné jedlá v peknom prostredí za viac ako dobré ceny. Tak si predstavujem fungujúci podnik.

V nedeľu ráno sme sa busom odviezli z Gemerskej Hôrky do Plešivca a vyrazili na niekoľkohodinovú túru smerom k jaskyni Domica, ktorá sa nachádza na maďarskej hranici, neďaleko obce Kečovo. Ono vlastne, ak nemáte auto, dostať sa do jaskyne a späť, z okolitých miest je takmer nemožné, autobusy idú dvakrát za deň a ich odchody kolidujú s dobami vstupov do jaskyne, takže podpora turizmu prekvitá. Konieckoncov, na fotkách vidno bezútešné okolie jednej z našich najkrajších jaskýň. Keď sme si spomenuli na minuloročné potulky Moravským krasom, ani sa nám nechcelo porovnávať, čo všetko bolo u našich susedov lepšie.

Samotná túra by bola fajn, kopčeky a lúky sú za slnečného počasia priam malebné, horšie to však je s turistickým značením. Žltá sa podchvíľou stráca ako voda v krasovom podloží a to najmä na strategických miestach. Z pohodovej prechádzky sa stal orientačný pochod s rozloženou mapou a GPS-kom. Bez mapy a navigácie alebo aspoň buzoly, by sme zaručene skončili v niektorej z okolitých dedín alebo v Maďarsku. Celkovo trikrát sme úplne zišli z trasy a vynorili sa na nečakaných miestach. Záverečný úsek sme mimo plánu absolvovali po červenej značke z Kečova, pričom posledný kilometer vedie cez diviakmi masívne rozrytú lesnú cestu, kde sme sa čochvíľa obzerali, odkiaľ sa na nás vyrútia (rozumej diviaky).

Samotná jaskyňa je krásna a zaraďuje sa k prírodným výtvorom svetového významu. Spolu s maďarskou časťou Baradla, tvorí jaskynný komplex dlhý 25 km, pričom na slovenskom území sa nachádza iba jedna pätina. Napriek tomu určite stojí za návštevu a to aj v prípade, že sa kvôli nedostatku vody nepreveziete člnom v podzemnej riečke Styx. Všimli sme si však pomerne slabý výklad sprievodkyne (oproti excelentnému v Demänovskej jaskyni slobody), na niektorých úsekoch nefungujúce osvetlenie (pri kaskádových jazierkach), a zopár iných drobností, ktoré návštevníka nepríjemne prekvapia. Je pre mňa záhadou, prečo je také krásne miesto tak zanedbané a málo využívané.

Z Domice sme sa poobede odviezli do Rožňavy a trochu sa potúlali po námestí. Keďže sme boli od rána celkom slušne vyhladnutí, zašli sme do podniku Pizza Micio, ktorý mal od lokálnych celkom slušné referencie. Prišli sme však asi v dosť nevhodnom čase, keď bola kuchyňa vyťažená. Objednali sme si Vysmážaný syr hranolkami  a Hamburger, na ktoré sme čakali takmer plných šesťdesiat minút. Ako som tu už raz spomínal, môže sa stať čokoľvek, kuchyňu zachváti požiar, kuchárovi sa minie kokaín chuť do práce alebo nastanú iné nepredvídateľné okolnosti. Je však žiaduce oznámiť tieto okolnosti zákazníkom, prípadne navrhnúť nejakú kompenzáciu. Nám sa obsluha vyhýbala ako ostrovu Molokai a to i pol hodinu po dopití nápojov, čo je jav nevídaný. Ako píšem, jedlo fajn ale kým nám nepošlú poštou bažanta na víne, určite to bola naša posledná návšteva.

Z podniku sme sa vydali späť na námestie a odtiaľ taxíkom na rožňavskú železničnú stanicu, ktorá je trocha od ruky a pôsobí dojmom, že sa vďaka nekonzistentnosti časopriestoru na svojom mieste ocitla priamo z roku 1975.

P.S. Nabudúce Muráň, Tisovec a iné