Počteníčko

Na úvod vás upozorňujem, že v tomto príspevku nie je nijaký recept, ba dokonca sa ani nebudem do nikoho navážať (veľmi). Taktiež sa ospravedlňujem všetkým, ktorí neovládajú angličtinu, nevyhol som sa početným odkazom na stránky v tomto jazyku, inak to žiaľ zariadiť neviem. Ale nebudem zdržovať, poďme na to.

Ako vraví známe príslovie, nikto učený k sporáku nespadol (okrem mistra Babicu, ktorý je borec od prirodzenia) a preto sa okrem internetu viac či menej často radím so svojimi papierovými kamarátmi. Mám na mysli knihy, nie eurá. Keďže patrím k pokútnym existenciám na okraji spoločnosti, ktorým večery nespríjemňujú farmári, obyvatelia nejakého hotela ani sadista Vilo, knihy o jedle pre mňa nie sú iba zdrojom praktických informácií ale i symbol pohody a odpočinku. Rád sa večer uvelebím na posteli a vstúpim do sveta, v ktorom ľudia jedlu rozumejú, vážia si ho a neznamená pre nich iba krmivo a obchodnú komoditu. Medzi knihami, časákmi a kindlom zabudnem na Unilever, Danone aj potravinársku komoru SR. Namiesto toho konzultujem velouté s Augustom Escoffierom a spôsoby prípravy vajec s Haroldom McGee, so záujmom skúmam blízkovýchodný streetfood alebo klasiku našich babičiek (a dedov). Jasné, že to nie je úplná idyla a občas ma apokalyptickými informáciami vydesí Micheal Pollan alebo ma Apetit opäť raz naserie reklamou na Nestlé ale je to môj paralelný vesmír, ktorý ma baví. Aby som vám ho trocha priblížil, dám sem zopár jeho súčastí aj s krátkymi popismi.

Čestné prvé miesto patrí už spomínanému Haroldovi McGee a jeho encyklopédii o jedle On Food and Cooking: The Science and Lore of the Kitchen, jednej z najkomplexnejších publikácií o jedle, aká kedy vyšla. Rád by som vám tu o nej čo-to popísal ale nutne by došlo k nechcenému plagiátorstvu, preto rád predávam slovo Martinovi Kucielovi a jeho vyčerpávajúcemu popisu.

Pokračujem druhým kúskom od toho istého autora, ktorý preukazuje schopnosť písať zaujímavo o pomerne banálnych a samozrejmých veciach. Kniha má názov Keys to Good Cooking: A Guide to Making the Best of Foods and Recipes. Ak predošlú knihu vystihuje slovíčko „čo“, v tomto prípade to bude „ako“. Venuje sa surovinám, postupom, metódam i vybaveniu, pomocou ktorých možno dosiahnuť požadovaný výsledok – kvalitné jedlo. Neobsahuje konkrétne recepty a práve preto je jej použitie omnoho širšie. Biblia metódy.

Ďalším kúskom z mojej knižnice je Basic talianskej kuchyne,  slovenský preklad nemeckého originálu od Cornelie Schinharlovej a Sebastiana Dickhauta a dostal som ho do daru ešte v čase mojich prvých pokusov pečenia pizze z vlastného cesta. Je to celkom vydarený počin pre tých ktorí začínajú variť a snažia sa zorientovať i vo svetových kuchyniach. Typické talianske suroviny a recepty v slovenčine doplnené fotografiami jedla i autorov.

Keď som bol naposledy variť u starých rodičov, vyžadovalo to určitú klasiku a preto som siahol po knihe, ktorú si z našej kuchyne pamätám od decka. Recepty starej mamy od dvojice autorov Martišová, Martiš. Pozostáva z najmä mäsových receptov na hutné jedlá, pri ktorých sa na kalórie nehľadí a od stola sa vstáva v polospánku.

Do tejto kategórie no na omnoho vyššiu úroveň patrí i kuchárska biblia mojej mamy Kuchařka naší vesnice od Dr. Marie Hrubé, Františka Rabocha a kolektivu (naša má novú väzbu, starú pohrýzol zub času). Okrem receptov sa v nej nachádzajú i popisy surovín a spôsobov ich efektívneho spracovania a využitia a zopár obrázkov. Prehľadná a veľmi praktická.

Thailand: The Beautiful Cookbook, ktorej autorom je Panurat Poladimontri (nikedajší šéf a chef známej thajskej reštaurácie v Seattli) opisuje Thajsko, jeho obyvateľov i kuchyne jednotlivých regiónov vyznačujúce sa rôznymi vplyvmi. Krásna fotografická dokumentácia (i napriek staršiemu roku vydania), mnoho zaujímavých receptov a inšpirácie. Radosť čítať i radosť variť. Za to všetko ďakujem svojej priateľke, od ktorej som túto kuchárku dostal darom.

Best Ever Three & Four Ingredient Cookbook (Jenny White, Joanna Farrow) sa ku mne dostala z Malty prostredníctvom môjho bračeka a jeho snúbenice, ktorí vedia, čo mám rád. Kniha plná minimalistickej kuchyne, počínajúc vybavením a technikou, cez suroviny až po prepracované a pritom jednoduché recepty. Ak vás niečo také baví a viete, kto je Mark Bittman, je to vaša šálka minimalistickej kávy.

Z Malty sa presuniem na Liptov a špecifiká jeho kuchyne (no nielen kuchyne ale i regiónu), ktoré rozoberá v knihe Kuchyňa starých materí z Liptova autorka PhDr. Iveta Zuskinová. Veľmi príjemné čítanie ale podrobnejšiu recenziu opäť prenechám niekomu inému, konkrétne Viktorovi Klimovi, ktorého popis knižky i s receptom nájdete tu.

Prichádza ťažký kaliber – Ma Cuisine od Augusta Escoffiera, legendy klasickej francúzskej kuchyne. Túto som tiež vyfasoval od drahej. Našťastie je to anglický preklad, pretože moja francúzština končí pri coq au vin, s ktorým rád machrujem. Pomerne nezáživné čítanie ale je to jednoducho klasika a základy nielen francúzskej ale i európskej kuchyne. Vývary, omáčky, paštéty a tak podobne.

Nasledujúce tri knihy som už na blogu spomenul a zbežne popísal a preto budem trápne odkazovať sám na seba, dúfam, že mi to odpustíte.

Momofuku, David Chang

The Baker`s Apprentice, Peter Reinhart

SeriousEats, Ed Levine and the editors of seriouseats.com

Na konci konvoja je kniha, ktorú som dostal na posledné narodky od kamaráta a urobila mi veľkú radosť. Ako napovedá jej názov Street Food, zaoberá sa pouličným stravovaním v rôznych kútoch sveta. Dvojica autorov Carla Diamanti a Fabrizio na takmer 200 stranách pútavým spôsobom priblíži jedlá z celého sveta. Jedná sa o akési kontinuálne rozprávanie o spôsoboch a tradíciách stravovania v mnohých uliciach sveta, doplnené fotografiami a receptmi. Milovníkom pouličných stánkov odporúčam.

Tým, ktorí dočítali až sem, gratulujem a sľubujem, že nabudúce to bude väčšia zábava. Ak vás tu niečo zaujalo, chcete sa na niektorú knihu opýtať, či pochváliť kúskom vlastného vesmíru, len do toho. Som tu pre vás :)