Nie tak dávno som na FB uviedol odkaz na recepty (napr. tento), ktoré mi neprídu úplne košér a to najmä v súvislosti s tým, že sú uverejnené na stránke primárne venovanej mamičkám a ich deťom. Rozpútala sa menšia polemika o tom, čo ešte áno a čo už nie, kam kečup patrí, kam už nie a podobne. Za tým, čo som napísal si stojím, aby som však nebol falošným prorokom, musím si zamiesť najprv pred vlastným prahom.
Občas zjem vedome jedlo, ktoré je vyslovene nezdravé a za normálnych okolností by som sa k nemu priblížil iba odetý v atombordeli a s dozimetrom v ruke. Lenže občas nastanú okolnosti, kedy je mi to úprimne jedno, ba dokonca podobné pokrmy vyhľadávam. Jedná sa o večery v takej elitnej spoločnosti, akými sú napríklad kapitán Morgan či distingovaný pán Tanqueray.
Pod vplyvom omamných látok sa chuťové vnemy a preferencie menia a na jedálniček sa dostáva jedlo v anglicky hovoriacich krajinách označovené ako drunk food. Rôzne kebaby, bagety pofidérnej kvality, či dokonca burgery od strýčka mcdonalda. Kombinácie potravín, nad ktorými triezvy rozum zastáva. Jedol som klobásku s tatárskou omáčkou, praženicu so sardinkami a hríbikmi v octe alebo hot-dog s bambinom a čipsami, ktorý som zapíjal čokoládovým šejkom. Rôzne hemendexy, lángoše s pestrou oblohou a všeličo zapečené so syrom. Každý má to svoje. Špecifickým činiteľom povzbudzujúcim tvorivosť v tejto oblasti je pivo, ktoré vás po pár kúskoch prinúti vyrabovať chladničku a pustiť sa do výroby niečoho ako je triple fried egg chili chutney sandwich, z legendárneho seriálu Red Dwarf. Ten, kto občas požije alkoholické nápoje, vie o čom hovorím.
Som hriešnik, viem, no na rozdiel od receptov, o ktorých bola reč, ja si svoje úchylky nechávam pre seba a neprezentujem ich ako recept, navyše recept určený na konzumáciu deťom. Tvrdím, že variť treba z kvalitných surovín, že kečup nepatrí na pizzu a ak si ho tam dáte, nechváľte sa tým. Inak je drunk food veľmi vďačnou témou a ak máte nejaké veselé príhody, či obskúrne recepty na jedlá hraničiace s alchýmiou, sem s nimi. Život by nemal byť fádny.
skvelé! úplne súhlasím, a pridávam sa k Tebe, tiež v občasnom alkoholickom opojení mám hriešne nechutné chute:D našťastie iba občas, a to zverejňovanie, propagovanie a dokonca odporúčanie TÝCH receptov pre deti, to je ťažká téma, smutná a ťažká:( dúfam, že podobnými reakciami ako je Tvoja, sa podarí ochrániť aspoň zopár deti pred takýmito dobrotami.....
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za podporu, áno, hlavný problém je v tom, že sa to až nebezpečne týka detí. Zo širšieho pohľadu to vypovedá o tom, ako sa zaujímame o to, čo jeme a o to, čím kŕmime našich potomkov. A moje rypnutie do toho, čo všetko sa môže nazývať pizzou a liatie kečupu kdekade je už len okrajová záležitosť :)
OdpovedaťOdstrániť:-DDDD jeeej tak toto dobre poznam:-D mekáč, ktory normalne obchadzam, je v piatok otvoreny do jedenastej a ... uff.... piatkova noc byva tazka:-DDD, uz viac krat ma ten hamburger zachranil :-D
OdpovedaťOdstrániťale takuto drunk food prihodu naozaj mam, ale paradoxne neslo o az tak velmi pofiderne jedlo. bola som v lete v Snine navstivit kamaratku a na diskoteke sme sa spoznali s nejakou slecnou, ktora nas o par hodin neskor, ked sme uz boli riadne spolocensky unavene (ukrajinska vodka je svina), pozvala k sebe na segedinsky gulas:-D tak sme o pol stvrtej rano sedeli styri (ci 5??? ja uz neviem:-D) v nejakej cudzej kuchyni a tlacili do seba naozaj perfektny segedin:-DDD a potom sme sli uz domov - teda k tej mojej kamaratke a pred spanim sme si este dali kazda tanier krupkovej polievky s udenym :-DDD boze to bol krasny vecer:-D
anetka, som velmi rada, ze mas na sninu taketo vesele prihody ;)vzdy ked o nich citam, prenesiem sa 15 rokov do minulosti a spominam na moje pubertiacke casy ;)
OdstrániťJj, segedín je skvelý, jedného pekného sobotného doobedia mi v Považskej Bystrici prišiel veľmi vhod :)
Odstrániťdobre som sa pobavila :DDD
OdpovedaťOdstrániťTo ma teší :)
OdstrániťDaniel - velka pochvala, nielen tomuto prispevku, ale celemu blogu. Zacinas sa krasne profilovat, co sa mi velmi prevelmi paci. Takto si predstavujem blog, ze nielen kuknem na fotku, recept a kliknem dalej, ale ze sa zacitam, zamyslim, zasmejem. Len tak dalej!!!
OdpovedaťOdstrániťDík, Adusha, budem sa snažiť udržať alebo zvyšovať úroveň :)
Odstrániť... distingovaný pán Tanqueray a potom už len ráno stopy po neznámej sladkej hmote, ktorá skončila v našich žalúdkoch. Škoda, že si na tú dobrotu nepamätáme :D
OdpovedaťOdstrániťsuper prispevok,Daniel..ja na crazy chute ani nepotrebujem alkohol,staci mi,ked sa mi pravidelne raz do mesiaca vzburia hormony:)))..a uplne suhlasim s Adushkou:)
OdpovedaťOdstrániťEšte raz ďakujem :)
OdpovedaťOdstrániťto Ivona: podľa mňa si si kúpila cukrovú vatu :D ale s istotou si nepamätám