Pekným miestom na prechádzku je určite Národný cintorín, kde
odpočíva celkom slušný ansábel významných osobností. Podchvíľou sa vám pred
očami vynárajú známe mená a vy sa snažíte rozpomenúť sa, čo okrem Budkáčika a
Dubkáčika dotyčný napísal a prečo sa meruôsme roky volajú tak, ako sa volajú.
Celkovo môže byť takýto špacír po nekropoli veľmi poučný no i mierne
depresívny. Ani nie tak kvôli geniu loci ale kvôli uvedomeniu si svojho chabého
rozhľadu.
Ak vám nie je cudzia turistika, mám pre vás dobrú správu. Neďaleko
Martina sa nachádza obec Sklabinský Podzámok, odkiaľ sa po červenej značke za
cca hodinu dostanete na Katovu skalu, z ktorej je pekný výhľad na Martinské
Hole i Malú Fatru. Cesta je pomerne strmá a výstup i zostup dá netrénovaným
nohám trošku zabrať. Rozhodne však stojí za absolvovanie. Zo spomínanej dedinky
sa dá za cca 20 minút dostať i na rozsiahle zrúcaniny hradu Sklabiňa. Je tam
krásne, no odporúčam zvýšenú opatrnosť.
Najesť i napiť sa dá v Martine veľmi dobre. Ihneď po
príchode, ešte pred ubytovaním v hoteli, sme navštívili podnik Čáry - Máry.
Nachádza sa v multifunkčnej budove v štýle socialistického realizmu, na
námestí S. H. Vajanského, ktoré svojím
postapokalyptickým výzorom pohladí oči.
Jedná sa o dva samostatné priestory, kaviareň a reštauráciu.
Obe sú zariadené s industriálnym nádychom, no nepôsobia
chladným dojmom. Kaviareň má rozsiahly nápojový lístok, ktorý sa najmä ponukou alkoholu vyrovná slušne
zásobenému baru. Obsluha je príjemná, no v čase našej návštevy v piatok poobede,
značne poddimenzovaná. Výsledkom bolo dvadsaťminútové čakanie na nápoje v poloprázdnom podniku.
Ak pocity z kaviarne boli vďaka čakaniu rozpačité,
reštaurácia zabodovala na plnej čiare. Pekný a funkčný priestor s pohodlným
sedením ponúka stručný jedálny lístok. Obsluha
je pozorná a pohotová a jedlo prišlo na stôl do dvadsiatich minút od
objednávky. Ivona si dala Brokolicovo-špenátový
krém (1,40 €) Pečené jahňacie kolienko
s gratinovanými zemiakmi (13,90 €) a ja som si doprial Ribeye steak z argentínskeho hovädzieho s omáčkou zo zeleného korenia
(19,90 €).
Ani jednému z jedál nebolo čo vytknúť. Steak bol prepečený
podľa želania, omáčka na úrovni. Mäso s jahňacieho kolienka odpadávalo od kosti a
zemiaky boli príjemne ochutené. Jedlá
celkovo pôsobili dojmom domácej kuchyne bez pridania zbytočných práškových
omáčok a presolenia, takých bežných v slovenskej gastronómii. Vyslovene milý
zážitok a dôkaz, že i v navonok nevábnych priestoroch je možné vybudovať
podnik(y) na slušnej úrovni.
Ďalším príjemným gastronomickým zážitkom bol hotel Victoria,
v ktorom sme boli dve noci ubytovaní. Bola to práve kuchyňa, ktorá celkový
dojem z tohto zariadenia pozdvihla o úroveň vyššie. Skutočne chutné bufetové
raňajky s pestrým výberom a trojchodové bufetové večere nemali závažnejšiu
chybu. Hotel má vlastný chov zvierat na mäso, vyrába vlastné mliečne výrobky a
varí veľmi slušný ležiak (okrem iného), ktorý by sa nestratil ani v dobrej
pivárni.
Okrem klasických
podnikov sa na pešej zóne aj podnik nazvaný Paša Kebap. Čistý, vkusne zariadený
priestor zjavne vedú ľudia, pre ktorých je srdcovou záležitosťou. Ochutnali sme
kebap (b?)v tureckom chlebe i v placke a oba boli veľmi chutné. Nepresolené
mäso, jemne nastrúhaná zelenina a chutné omáčky. Všimol som si, že ponúkajú i
polievky a okrem iného i domácu baklavu, pre ktorú som sa po štvrťhodine aj
vrátil. Bola výborná. Popri obyčajných búdach s rýchlym občerstvením, akých sú
všade desiatky, má Paša Kebap veľmi
nadštandardnú úroveň a potenciál zrovnať spomínané búdy so zemou. Držíme
palce a odporúčame vám návštevu.
Martin stojí za návštevu a ťažko jeho obyvateľov súdiť
sa podivnú architektonickú koláž. Ak nepôjdete na túru, cintorín, či do reštík,
vyskúšajte návštevu Turčianskej galérie, ktorá má rozhodne čo ponúknuť i keď jej
priečelie čochvíľa zatieni nové nákupné centrum.
P.S. Meruôsme
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára