Predtým, než úplne zabudnem, že sme vôbec boli niekde na
dovolenke, vám ešte napíšem zopár morských slov o celodennom výlete loďou
okolo Iónskych ostrovov. Vyrážali sme z malého prístavu Nidri, na Iónskom
ostrove Lefakada, kam sme sa dopravili autobusom. Áno autobusom, Lefkada totiž
nie je tak úplne ostrov. S pevninou nie je spojená pevným mostom, pretože
v tom prípade by prišla o status ostrova a úľavy a výsady, ktoré
jej na základe toho od štátu plynú.
Funguje tu preto plávajúci most, ktorý príde, spojí pevninu s ostrovom
a odíde (Only in Greece, kukal som jak Odysseus, keď prišiel domov).
Takže sme vyrazili z Nidri a prvou zastávkou bola pláž Porto Katsiki. Je jednou z najkrajších pláží Iónskych ostrovov. Azúrovo modrá voda, slovom prostredie naozaj ako z katalógu, skutočne som si doposiaľ myslel, že podobné scenérie existujú iba na kriedovom papieri ošetrenom Photoshopom. Pre mňa osobne veľmi pekný zážitok.
Nasledoval malý prístav Fiskardo na ostrove Kefalónia. Pekné malé mestečko, ktoré ako
jedno z mála (ak nie jediné) prežilo ničivé zemetrasenia, ktoré tento
ostrov postihli. Okrem obligátnych fotografií sme tu ochutnali mrazený jogurt
s rôznym ovocím, posýpkami a polevami, ktorý je prudko návykový
a porcie obrovské.
Pokračovali sme k Ithake, ktorá bola podľa Homéra
domovom Odyssea. Zastavili sme sa tu na peknej ale úzkej pláži lemovanej strmým
útesom, z ktorého sem-tam zvyknú padať kamienky. Preto vám silno
odporúčam, aby ste, ak sa tu náhodou vyskytnete, z lode nevychádzali na pláž a podľa
možností ani do vody. Kapitán to berie veľmi športovo, no jedna výletníčka tu
takmer prišla o život, a nakoniec si pár dní poležala v umelom
spánku. Nechápem ležérny postoj spoločnosti
organizujúcej plavby ale som človek pomerne mentálne otužilý a len tak ma
niečo neprekvapí.
Po nepríjemnej medzizastávke, kedy zranenú prevzal motorový
čln, sme pokračovali k jaskyni Papanikolis na ostrove Meganisi. Počas
druhej svetovej vojny sa tu údajne ukrývala ponorka s názvom Papanikolis.
Jaskyňu neskôr postihlo zemetrasenie a zrejme sa významne zmenšila,
pretože momentálne by sa tam ponorka vtesnala iba rozobratá na súčiastky.
Z jaskyne sme vyrazili smerom k ostrovu Skorpios,
známemu najmä ako niekdajší súkromný ostrov Aristotelesa Onassisa. Po jeho
smrti ju vlastnila jeho dcéra Christinaa a následne jej dcéra Athina.
V roku 2013 ho predala za veľké vrece peňazí Jekaterine Rybolevovej, dcére
ruského miliardára, ktorý zbohatol poctivou prácou, predajom vlastnoručne
vyrezávaných matriošiek. Ostrovček je to
pekný, pre žebrákov je prístupná jedna pláž o rozlohe takého väčšieho
pieskoviska, čiastočne obohnaného plotom s výstrahou. Výstrahy sú
konieckoncov okolo celého ostrova, aby vás náhodou nepostihlo nečakané
prirodzené úmrtie.
Od zbohatlíkov sme sa vydali späť do Nidri a autobusom
domov do Pargy. Pre mňa, človeka mora neznalého, bol tento výlet zaujímavý,
s množstvom krásnych výhľadov a jedným z najkrajších zážitkov
spojených s morom vôbec. I keď sa jedná o masovú akciu, podľa
mňa stojí za to. Nie každý má vlastnú jachtu ako Jekaterina.
Celkovo bola pre mňa táto dovolenka jednou
z najkrajších, aké som kedy absolvoval. Ďakujem Ivone za kvalifikovaný
výber lokality a skorého termínu, vďaka ktorému sme sa úspešne vyhli
návalom turistov a horúčavám. Na druhej strane, už teraz sa teším na
škótske ostrovy :)
P.S. Spomenul som, že vám vyjavím, čo som si priniesol
z duty-free shopu cestou domov. Priniesol som si toto (pôvodne plné):
Kto poznáte, viete o čom hovorím, kto nie, ťažko sa to
opisuje. Keď vám poviem, že je to vlastne arašídové maslo v mliečnej
čokoláde, nevystihne to podstatu závislosti, ktorú tieto košíčky vyvolávajú.
Ešteže ich u nás nedostať, už by som tieto riadky písal mŕtvy.
P.P.S. Všetku fotodokumentáciu obstarala Ivona, za čo som
jej veľmi vďačný. Okrem toho jej týmto udeľujem putovnú medailu Sibyly
Mislovičovej za prínos v oblasti slovotvorby, konkrétne za podstatné meno
„príšerie“, ktoré vzniklo kombináciou slov prítmie a šero. Použitie vo
vete: „Teraz je také fajn príšerie, urobím si tu ešte pár záberov.“ Smial som sa ešte tri dni, vždy, keď ma to napadlo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára