Keď sa to tak vezme, tak sme na pláž ožarovanú plnotučným gréckym slnkom obaja prišli priamo z firemného ekosystému, kde klimatizácia a neónky nikdy nezapadajú. Ak ste bielokožec, v takom prípade Vám nemusí pomôcť ani opaľovací krém, ochranný faktor box na topánky. Táto situácia nastala u Ivony, ktorej sa podarilo ugrilovať do svietivo ružovej farby, ktorú pokožka aj patrične cítila. Jasné, že na druhý deň sa jej príliš slniť nechcelo, a tak prišiel na rad alternatívny program, výlet na neďaleký hrad. Konkrétne Ali Pashov hrad, z ktorého svojho času turecký správca masívne ostreľoval Pargu, keďže domáci neboli uzrozumení s osmanskou nadvládou.
Cieľ cesty je na vysokom kopci
a z Pargy je dobre viditeľný, takže som určil pochodový azimut
a vyrazili sme. Na hrad sa dá dostať dvoma cestami, pri každej z nich
nevyhnutne budete prechádzať cez malú dedinku Anthousa. Viac-menej náhodou sa
nám podarilo na cestu nahor zvoliť síce dlhšiu, no pozvoľna stúpajúcu trasu.
Vedie zväčša po asfaltke, no z času na čas sa Vám naskytne výhľad na more
a okolité kopce. Značenie je, veľmi eufemisticky povedané, biedne.
Na
cestu sme sa opýtali ochotného majiteľa taverny, kde sme sa zastavili na pohár
čerstvého džúsu. Po pol kilometri som mal vážne pochybnosti o správnosti
smerovania našich krokov, no nakoniec sa objavila tabuľa, ktorú tam podľa môjho
skromného odhadu osadil ešte Ali blahej pamäti. Odtiaľ sa už zablúdiť nedalo
a tak sme po cca dva a pol hodinovom pochode dorazili na hrad.
Stavba je dosť slušne zachovaná, je z nej
nádherný výhľad na okolie, Pargu, ostrovy Paxos aj Antipaxos a za
výnimočne jasného počasia je možné vidieť juh Korfu. Oplatí sa dať si pozor na
hady a nezrútiť sa z hradieb, ktoré sú podobne ako v Parge
neohradené a potulky po nich sú plne na Vaše riziko. Rozhodne táto lokalita stojí za návštevu, túra to nie je náročná a získate nový pohľad na
okolitú krajinu. Keď sme sa dostatočne
pokochali a oddýchli si, vydali sme sa na cestu späť.
Ešte pred dovolenkou som kdesi vyčítal, že
v Anthouse je vyhlásená taverna Vasilis, ktorú majú v obľube aj
domáci. Cestou dolu sme sa dvojhlasne zhodli, že by bolo načim ju navštíviť
a poriadne sa najesť. Zložili sme na záhradke plnej nádherných stromov
a rastlín a počkali na obsluhu. Prišla takmer okamžite, keďže
v podniku bolo iba zopár ľudí. Nechali sme si poradiť a začali
objednávať. Slečna mierne dvihla obočie a poznamenala, že porcie sú dosť
veľké, načo sme sa pousmiali a uistili ju, že to nebude problém.
Objednali sme si Grilované souvlaki (cca 9 €), Sofrito
(teľacie s cesnakom a petržlenovou vňaťou) (cca 10 €) a k tomu
Tzatziky (cca 4€) a Rukolový šalát (6 €). Porcie to boli
naozaj poriadne. Ivonine souvlaki z bravčového mäsa bolo
výrazne ochutené no nepresolené, mäso prepečené akurát, príloha bola
v oboch prípadoch rovnaká, kopček ryže a opečené zemiaky. Moja teľacina
bola mäkučká a akurát cesnaková. Jednoducho sme sa veľmi dobre najedli
v krásnom prostredí s príjemnou a ochotnou obsluhou. Na záver
sme dostali dezerto-digestívum v podobe horkého pomaranča nakladaného
v cukrovom sirupe. Na účet podniku, spolu s radou, ako sa dostať späť
do Pargy cez les, popri starom mlyne.
Je to trasa o poznanie strmšia a najmä Ivu
dosť potešilo, že sme ňou nešli nahor, asi by sa to stretlo s hlasným nesúhlasom.
Zastavili sme sa aj v spomínanom mlyne, kde malo byť aj múzeum. Ako sme
zistili, spočívalo v jednej miestnosti so zvyškami vybavenia mlynu
a pokojne by mohlo slúžiť ako útulňa pre tulákov. Slovom žiadna sláva, v blízkom
potoku bordel ako na Slovensku.
Po ceste lemovanej citrónovníkmi a olivovníkmi
sme sa dostali až na pláž Valtos, odkiaľ sme sa radi odviezli do mesta taxi
loďkou. Príjemný výlet, pekná krajina a dobré jedlo. Čo viac si priať.
P.S. Nabudúce Iónske ostrovy a Korfu
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára