Z Podbielu
do Oravského podzámku nás odviezol vlak a zo stanice sme zamierili rovno
na hrad. Kúpili si lístky a keďže nám do začiatku prehliadky chýbala slabá
polhodina, usadili sme sa v Hostinci Zámocká 4, kde vďaka mŕtvej sezóne,
okrem nás nebolo nikoho. Objednal som si obligátnu kapustnicu, bola lepšia ako
v Julianinom dvore, no i tak pomerne nevýrazná.
Posilnení (iba ja)
sme absolvovali prehliadku v počte siedmich návštevníkov. Skvelá skúsenosť,
ak chcete zažiť prehliadku hradu v pohodovom rytme bez stresu, naháňania
a ratolestí, ktoré nejavia očakávaný záujem o historický výklad,
choďte v zime. Nikde ani nohy, hrad rozprávkovo zasnežený, piánko. Cestou
späť som na Ivonin popud zakúpil útlu knižočku o stredovekej kuchyni,
takže v blízkej budúcnosti hodlám pripravovať lahodnú polievku z vratiča
a smažené bôby. Pred odchodom sme sa ešte raz zastavili v spomínanom
hostinci a dali si chutné bryndzové halušky, ktoré som si pamätal z letnej sezóny, a ktoré by sme si
dali pokojne znova. Mali akurátne množstvo bryndze, dobrú slaninku a boli ozdobené
jarnou cibuľkou. Spiatočná cesta prebehla bez komplikácii a v kľude.
V sobotu
sme zamierili do skanzenu v Brestovej, resp. Zuberci, kde sa konali preteky
psích záprahov s medzinárodnou účasťou. Skanzen samotný má svoje čaro
v lete i v zime, no taký masívny počet návštevníkov podľa mňa
nepamätá ani zo všetkých školských výletov dokopy. Videli a počuli sme havkáčov
všetkých možných veľkostí a farieb, ochutnali medovinu (Iva), klobásky
(ja), kúpili si výborné vložky do topánok z lisovanej ovčej vlny
a doplnili zásoby trstenskej keramiky. Pred odchodom ešte jedna epická
zemiaková špirála a po nej prechádzka zasneženým lesom.
Čo viac si
priať. Ako som už spomínal, Orava je nádherná, ľudia prívetiví a myslím,
že sa vždy radi budeme vracať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára