Suchá Belá

V septembri sme sa vydali na kratšiu potulku po Slovensku. Prvou zastávkou boli Hrabušice, ktoré sa nachádzajú na okraji Slovenského raja a poskytujú ideálny východzí bod pre turistiku. Prišli sme v piatok a ubytovali sa v penzióne Village House Fonzy. Dobrá voľba, hodnotenie na bookingu nesklamalo. Čistý, výborne vybavený penzión so spoločnou kuchyňou, jedálňou a dokonca aj počítačom pripojeným na web. Navyše má v dedine aj spriaznený podnik, ktorý ubytovaným ponúka zľavu 10 %.

Podľa hesla "Keď dávajú ber, keď bijú utekaj" sme sa ihneď po obsadení  izby vydali na skorú večeru do spriatelenej reštiky. I keď je to primárne pizzéria, ponúka aj zopár iných jedál. Vybral som si pečený bôčik a Ivona vysmážaný hermelín. Jedlo bolo v poriadku, mäso upečené akurát, teda nevysušené a súčasne ho nebolo treba trhať tesákmi od kosti. Ivonin hermelín s kroketami bol tiež ok, čo znamená, že nebol pripravený na prepálenom oleji alebo niečo podobné. Porcie viac ako postačujúce, ceny primerané (účet som niekde zapatrošil). Jediné, čo nás trochu rušilo, bola záplava reklamných tabúľ, ktoré opticky rozbíjajú inak útulné prostredie.

Na druhý deň ráno sme sa vydali do Suchej Belej. Vzhľadom na to, že bola polovica septembra, turistov z rôznych kútov sveta sa tu zišlo viac ako dosť. Napriek miernej tlačenici a čakacích dobách pred rebríkmi to bol opäť nádherný zážitok. Je tu viac rebríkov a stupačiek ako vo Veľkom Sokole a veľa pekných zákutí. Po výstupe sme sa vrátili späť do Podlesku, dali si pivo a zašli sa učlovečiť do penziónu.

Na neskorý obed sme sa vybrali do malej reštaurácie U Hudáka, ktorú sme si všimli cestou. Z jednoduchého obedového menu som si objednal Hubovú polievku a Grilovanú krkovicu v marináde s dresingom, opečenými zemiakmi a šopským šalátom za priateľských 5.50 €. Veľmi chutná domáca kuchyňa a pohotová obsluha. Polievka bola plná lesných húb, servírovaná v sympatickom hrnčeku. Mäso bolo akurát, šťavnaté, jemne pikantné, šopský šalát ho výborne dopĺňal. Vyslovene chutná domáca kuchyňa, ktorá ešte o kúsok prekonala predošlý podnik.

Z Hrabušíc sme zamierili do Tatranskej Lomnice s medzipristátím v Poprade. Potúlali sme sa po meste, ktoré má veľmi pekné centrum plné stromov. Po krátkom browsingu recenzií na nete sme sa na obed zastavili v minipivovare s reštauráciou Tatras. Usadili sme sa na terase a ako prvé si objednali pivo. Ja som si dal Horkáč 10°, a malý Tmavák 13° si dala kočka sediaca oproti. Obe veľmi dobré, nadpriemerné.

Na jedenie som si vybral Pivnú polievku s pivným syrom za 3.30 € a Hovädzie líčka s maslovými haluškami za 7.30 €, Ivona si dala Pečené rebrá v marináde za 9.90 €. Pivnú polievku som jedol prvýkrát v živote a chutila mi. V kombinácii s nadrobno nakrájaným pivným syrom nezvyčajná a funkčná kombinácia. Líčka boli mäkké, omáčka dobre ochutená, drobné halušky s maslom ich dobre dopĺňali. Pečené rebrá v marináde prišli s cesnakovými hriankami, pečeným zemiakom s kyslou smotanou, nakladanou zeleninou a jemne pikantnou omáčkou.

Drahá vyzerala veľmi spokojne a počul som iba slová chvály. Medzičasom sme ešte vyskúšali dve pivá. Ja IPL (India pale lager) za 2 € a Iva klasický Ležiak 12° za 1.70 €. IPL  je mocne chmelený ležiak, ak máte radi horkejšie pivá, vyskúšajte. Na záver sme sa rozhodli vyskúšaťPivomisu 3.50 € (skloňuj podľa vzoru tiramisu) a je to veru brutálny dezert, ktorý sa ťažko popisuje a chutí vynikajúco. Smotanovo - jemno pivne - sladký, s mierne zmrznutým stredom, doplnený malinovou omáčkou nás úplne uchvátil. Okamžite do Popradu vyskúšať. 

Celkovo bolo posedenie v Tatrase príjemným zážitkom. Pekné prostredie, dobré pivo, chutné jedlo a príjemná obsluha. Takto si to predstavujeme. Snáď až na tie plastové fľaše použité ako výzdoba v kvetináčoch okolo terasy. V porovnaní s celkovým decentným a dobre prepracovaným vizuálom podniku (aj webu) pôsobili tak trochu nepatrične, ako by ich tam odložil nejaký podtatranský tulák. Snáď keby boli sklené a trochu viac nóbl, tak by to išlo, ale to je už vec  vkusu. Za mňa osem svišťov z desiatich, podnik na úrovni.

P.S. Nabudúce Tatry