Počteníčko II

Nie je všetko kniha, čo má písmenká a ak som sa tu minule rozplýval, že jaké ja mám fasa knižky o jedle, dnes stratím zopár slov o časákoch. V porovnaní s knihami sa jedná o záležitosť viac trendovú a odrážajúcu aktuálne dianie vo svete jedla. Sezónne suroviny a z nich vychádzajúce recepty, rozhovory so šéfkuchármi, recenzie reštaurácií i testy potravín. Kuchyne a všetko čo do nich patrí. Klebety a samozrejme väčšie či menšie množstvo reklamy. Prvým z nich je Apetit.

Stálica na lokálnom (rozumej československom) nebi tlačených médií, vychádza mesačne vo vydavateľstve BURDA Media 2000, s.r.o. Približne 100-stranový farebný časopis, v ktorom nájdete slušné množstvo receptov rešpektujúcich sezónu. V každom čísle vás známy šéfkuchár naučí pripravovať jedlo, či celé menu s kompletnou fotodokumentáciou. Nechýbajú ani porovnávacie testy potravín i vybavenia kuchyne a tipy na nákup delikates. Mne osobne sa páči seriál o spracovaní rôznych druhov mäsa a pohľadnice z cudziny. K dispozícii je i webová verzia www.apetitonline.cz a stánok Apetitu môžete zahliadnuť na Prague Food Festivale. Jednoducho ukážkový mainstream, ktorý si drží slušnú úroveň i stráviteľnú cenu (1,50 € v predplatnom a 1,99 € v stánku). Horšie stráviteľné je masívne množstvo reklamy, často od zadávateľov, ktorí síce platia, no s kvalitným jedlom majú pramálo spoločného. Jednoducho prachy diktujú víc než je zdrávo a reklamný škvár má negatívny dopad na celkovú kvalitu. Niekoho by mohol odradiť i  pragocentrizmus, ktorý z Apetitu mierne cítiť, no to je už vec osobných preferencií. Nasleduje Jamie.

Neúnavný chef zo Spojeného Kráľovstva, ktorý má toľko aktivít, že by vydali na tucet bežných životov. Medziiným vydavateľstvo Jamie Magazine Ltd. vydáva časopis na recyklovanom papieri z trvalo udržateľných zdrojov. Každé číslo je tematicky ladené, pričom koncepcia je podobná Apetitu, i keď samozrejme pokrýva omnoho väčšiu časť sveta. Taktiež v receptoch sa vyskytujú (z nášho pohľadu) exotickejšie suroviny a kto pozná Jamieho recepty, vie o čom hovorím. Čo sa týka ceny, v UK stojí jedno číslo 3,99 £ no u nás ho distribuuje Interpress za bratských 10,70 €, čo už je lúpežníctvo, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Jirko M. Nevadí, dáme si doviezť od kamošov spoza kanálu. Tretie čítanie v poradí je najexotickejšie a reprezentuje ho Lucky Peach.

Lucky Peach je prekladom japonského Momofuku, z čoho vyplýva, že za týmto výtvorom stojí David Chang. Oproti predošlým dvom je zostavený inak, receptov nájdete poskromne (ale pútavých), zato súvislého textu je väčšina z cca 175 strán a reklama takmer nijaká. Ja mám tretie číslo, ktorého témou sú šéfkuchári a kuchári, materiálu je v ňom naozaj mnoho a o známe mená nie je núdza. Obsah je pestrý. Od voľnej diskusie medzi šéfkuchármi, ktorí sa stretli na pive, cez postrehy z čistenia záchodov, až po filozofické zamyslenie o smerovaní kulinárskeho sveta zakončené pomerne depresívnou víziou. To všetko prekladané kresbami a rozhovormi s kuchármi z rôznych pozícií (armádna kuchárka) či kútov sveta (borec variaci na základni na Južnom póle). I keď to na prvé počutie znie ako zvláštny mix, číta sa výborne. Už po dvoch prvých číslach (recenzie tu) sa z Lucky Peach stala kultová záležitosť a prvé číslo si zrejme môžete už iba vydražiť na eBayi. Ak chcete recepty, nebude to vaša šálka kávy ale ak sa chcete pozrieť na svet očami šikovného a mierne agresívneho Davea, vyskúšajte. Za necelých 10 € vám z www.bookdepository.co.uk pošlú časopis o rozsahu menšej knihy s veselou vložkou v jeho strede :) Vydáva McSweeney`s Publishing LP.

Tak som sa opäť ukázal svoje hračky a na oplátku by som sa rád dozvedel o vašich. Máte svoj obľúbený časopis, či ich považujete len za také panské huncútstvo a mrhanie peniazmi?