GF 2012, BA

Keďže sme minulý týždeň strávili s Ivonou v Slovenskom Raji obdivovaním prírodných krás našej vlasti, nebolo doposiaľ času na zhodnotenie Gurmán festu, odohravšieho sa minulý víkend v priestoroch Medickej záhrady v Bratislave. 

 

Na miesto konania sme dorazili v nedeľu cca o 12:00, ľudí bolo pomenej, atmosféra uvoľnená a príjemná. Slniečko, nedeľná pohoda. Zakúpili sme každý po 20 gurmánov (prvých 10 G = 12 €, každých ďalších 10 G = 10 €) a pome do nich (jakože do stánkov). Po prvom tréningovom kole v príjemných priestoroch záhrady sme sa usadili pri stánku hotela Sheraton, ktorému slúži ku cti celkom slušné stolovanie (na festivalové pomery). Naša voľba sa dá vyčítať z fotografie jedálneho lístka a treba povedať, že nám chutilo i napriek tomu, že pôvodne bol v pláne koktejl z plodov mora (2 G), ktorý však už bol vypredaný. Jahňacina (3 G)bola krehká, dobre ochutená a cesnakové pyré k nej pasovalo. Chutné a nedocenené mäso. Vlastne možno ani tak nie nedocenené ako skôr pomerne zle dostupné. Čerstvé jahody v lístkovom ceste (2 G), ktorými začala degustáciu moja drahá, taktiež zožali úspech a pokračovali sme ďalej. 

 

 

 Pôvodne som plánoval zastaviť sa v Casa Inka, na ktorých si už dlhšiu dobu robím zálusk, no odradil ma zástup ľudí a pomerne nezaujímavé menu.Ďalšou zastávkou bolo zastúpenie reštaurácie Skalnaté pleso. Pôvodne som vnímal ich údeného lososa s bryndzovým mousse a medovou paprikou len ako akúsi atrakciu pre pobavenie diváka, no bol celkom chutný. Pena síce mala skôr konzistenciu nátierky, no chuťovo to bola funkčná kombinácia. Medovú papriku by som vynechal, v spojení s bryndzou dajme tomu, no keď do toho vstúpil losos, zdalo sa mi to chuťovo príliš pestré.

 

Nasledoval Osaka sushibar, kde si moja drahá dala grilované kačacie prsia s teriyaki omáčkou, ryžou a kimchi (5 G) a ja degustačnú porciu sushi (1 G). Kačica bola šťavnatá, veľmi dobre ladila s omáčkou a ryžu pripravil tiež kuchár, ktorý vie. Sushi bez výhrad a veľmi chutné.

 

Trochu ma sklamal zatvorený stánok El Gaucho, chcel som ochutnať ich pikantnú argentínsku klobásku, no na druhej strane mi tým pádom ostalo miesto na tradičný škótsky haggis so zemiakovou kašou z Whisky and bar 44 (3 G). Chuťou vzdialene pripomínal jaternicu a bol poriadne sýty. Posledné jedlo, ktoré si dala krajšia polovička boli čerstvé bylinkové tagliolini s králikom na smotane, mladej cibuľke a paprike z Vinum Galérie Bozen a bola sklamaná. Cestoviny boli mierne rozvarené, chýbala im typická chuť, omáčka tiež pomerne nevýrazná. Najlepšie na celom jedle boli kúsky králičieho mäska.

Zaujímavým spestrením boli stánky ponúkajúce rôzne lokálne produkty, delikatesy i bio potraviny. Mohli ste si tak z festivalu priniesť olivy, mak, kozí syr, domáce klobásy či čokoládové pralinky. Vyzerá to, že  celosvetový trend farmárskych trhov a lokálnych producentov sa pomaličky i napriek ťažkostiam dostáva aj k nám. Ak bude mať dostatočnú podporu zo strany zákazníkov i legislatívy, môže priniesť zlepšenie našich stravovacích návykov. Palce hore. Celkovo sme z festu mali dobrý dojem, atmosféra sa mi dokonca pozdávala viac ako na minuloročnom Prague Food Festivale. Ceny boli až na niektoré výnimky (Fou Zoo, UFO) únosné. Čo ma prekvapilo, boli pomerne jednotvárne menu. Kvantá mäsa (čo mne až tak nevadilo), veľmi málo kvalitných nápaditých zeleninových jedál, minimum sladkovodných rýb či takmer úplná absencia poctivej zmrzliny a dosť malý výber nealko nápojov  (na slnku bolo milión stupňov a takmer sa mi chytili horieť vlasy). Výnimkou bol stánok spoločnosti acaimania s ponukou chladených a mrazených lahôdok z tohto tropického ovocia (chutí trocha ako čučoriedky). Sami sme sa pri ňom zastavili hneď dvakrát, osvieženie v podobe chladeného džúsu či drene prišlo veľmi vhod. 

Záujem vzbudzoval i stánok s veselým barmanom, ktorý miešal alko i nealko drinky a popritom predvádzal trošku akrobacie. Sám už čo-to zdegustoval, takže aj k návštevníkom bol štedrý a nápoje miešal mocné. Chuť drinku to však nepokazilo a za domáce mango pyré, ktoré bolo súčasťou mojito mango si podľa mojej spoludegustátorky zaslúžil  100 bodov.

Nabudúce by som rád videl i ľahšie (na strávenie) jedlá, invenciu a tvorivý prístup a to ma privádza k myšlienke, čo je vlastne cieľom takéhoto podujatia a komu je určené. Má ukázať priemer a nakŕmiť ľudí alebo má priniesť niečo výnimočné a rozširovať obzory? Má ľudí iba nalákať do reštiky alebo ich aj vzdelať a prezentovať im nové suroviny a originálne spôsoby ich spracovania? A čo konveniencie a ich prezentácia profesionálmi? Stánok Coca Coly, ktorá metodicky, dlhodobo a s nehoráznym profitom prispieva k obezite celej planéty a závislosti na cukre, na podujatí nazvanom Gurmán Fest vyznieva ako zlý vtip. Ťažko sa však možno čudovať, keď si národný tím Slovenského zväzu kuchárov a cukrárov oblieka rondóny s logom Nestlé. Ja viem, že prachy, prachy a ešte raz prachy. Tak, ako v iných oblastiach života, aj tu by mal byť na prvom mieste človek a nie zisk. To už je však na inú úvahu, ktorá by bola asi dosť pochmúrna.  

P.S. Ak by ste z môjho mierne zmäteného filozofického príspevku nevedeli, čo som ním chcel povedať, ide o to, že sa nám Gurmán fest 2012 páčil, no priestoru na zdvíhanie pomyselnej latky je požehnane, kulinárske nebo je vysoko :)

P.P.S. Vína som videl toľko, akoby bol hlavným sponzorom Bakchus. Dobrého piva minimum. Kde sa pri podobných akciách ukrýva Sandorf, Kaltenecker či Erb? 

P.P.P.S. Ďakujem svojej priateľke za korekciu môjho nevyváženého pohľadu na vec a pomoc pri písaní.