Chcete si urobiť pekný víkend a popritom sa dobre, ba priam skvele najesť? Silno odporúčam navštíviť hlavné mesto našich južných susedov.
Budapešť je krásna a ponúka nespočetné množstvo kultúrno-historických pamiatok, kultúrnych podujatí a turistických atrakcií všetkého druhu. Ak nehovoríte po maďarsky, odporúčam vám podrobne si celý výlet naplánovať, pripraviť mapy, navigácie a všetky možné prostriedky uľahčujúce orientáciu a pohyb v meste (ďakujem mojej drahej za kvalitnú prípravu). Ľudia sú milí a prívetiví, no majte na pamäti, že nie každý rozpráva po anglicky či nemecky a mnoho informácií bude dostupných iba v maďarčine. Naproti tomu, personál, ktorý sa dostáva do kontaktu s turistami je jazykovo dobre vybavený a komunikácia je bezproblémová.
Cestovať možno rôzne, my sme a rozhodli pre vlak, je flexibilný a neboli sme viazaní presným termínom návratu. Celková cena za spiatočný lístok je 13,14 € a keď nič iné, aspoň uvidíte nádhernú budovu vlakovej stanice Keleti Pályaudvar, ktorá by si však už zaslúžila rekonštrukciu. Pokiaľ to bude možné, vyhnite sa staničným toaletám, je to zážitok len pre otrlé povahy.
Po meste sme sa pohybovali výhradne metrom, ktoré je samo o sebe historickou pamiatkou a niektoré stanice sú vyslovene malebné. 24-hodinový lístok stojí 1500 HUF (cca 6€). Má tri trasy a v porovnaní s Prahou, či Viedňou ním cestuje pomerne málo ľudí. O to viac však zamestnáva revízorov. Počas 48 hodín pohybu po meste sme boli kontrolovaní minimálne 15 krát a to pri vstupe, pri výstupe i počas jazdy metrom a podotýkam, že revízori sú spravidla vo dvojici. Mzdové náklady dopravného podniku musia závažným spôsobom ohrozovať mestský rozpočet a dosť pochybujem o efektivite takýchto opatrení, o otravnosti nehovoriac. Zrejme i kvôli tomu sú vozne čisté a writeri tu asi zažívajú krušné chvíle. Ale naspäť na povrch. Ubytovaní sme boli v hosteli California, 5 minút od stanice metra za ľudovú cenu (10€ za osobu a noc i s raňajkami). Zvláštnosťou je, že každá izba je zariadená v určitom štýle a nám sa ušla gotická. Poprvýkrát v živote som spal v truhle ale aspoň bez veka. Izba čistá, osadenstvo príjemné, raňajky ok. Odporúčam, no pamätajte na to, že sa jedná o hostel. Po študovaní internetových stránok reštaurácií v Budapešti, sme už mali predstavu, kde sa cez víkend najeme. Veľkými favoritmi boli podniky Strudel House a Fakanál ...
Pricestovali sme v piatok večer a po ubytovaní naše kroky smerovali do Rétesházu alias Strudel Houseu. Po neúspešnom pokuse o rezerváciu stolu cca týždeň vopred boli naše nádeje chabé a prekvapenie o to väčšie. Snáď to bolo tým, že sezóna nie je v plnom prúde, no sedeli sme na terase ako jediní, čo väčšinou býva dôvodom k opatrnosti (podnik v centre európskej metropoly zívajúci v piatok večer prázdnotou je značne podozrivý). My sa ale len tak niečoho nezľakneme a po prieskume jedálneho lístka sme si obaja objednali Traditional Hungarian Selection (4190 HUF). Výber pozostával z troch chodov, prvým bola štúdľa plnená pikantnou hydinovou zmesou, podávaná so smotanovo-paprikovou omáčkou. Nasledovala hovädzia gulášová polievka "Alföld" a ako zákusok dezert v štýle "Somló" s čokoládovou omáčkou a šľahačkou. Zhodli sme sa, že každý jeden chod bol dobrý, no ničím neohúril. Môže to byť však spôsobené tým, že nám je maďarská kuchyňa blízka, niekto iný by bol možno ohúrený viac :). Jednoducho kvalitné jedlo v príjemnom prostredí za dobrú cenu.
Počas druhého dňa pobytu sme stihli navštíviť dve trhoviská. Druhé z nich, akási hlavná mestská tržnica je turistickejšie orientované, sa nachádza na Vámház kórút 1-3, v peknej dvojpodlažnej budove. Na prízemí ponúka široký sortiment potravín, zeleninou a ovocím počínajúc, cez syry, pečivo, ryby a mäsovými výrobkami končiac. Na druhom poschodí nájdete suveníry, oblečenie a rôzne úžitkové predmety. Je tu pomerne veľký foodcourt, či skôr food útca, ktorej dominujú klobásky a víno a môžete si tu kúpiť i takýto gigantický hot-dog (990 HUF).
Je tu i reštaurácia Fakanál (žiadne porno, fakanál znamená vareška, či naberačka), do ktorej sa nám ale po hot-dogu nežiadalo.
Večer po sightseeingu sme sa išli najesť do TALIANSKEJ reštaurácie TG Italiano, čo bol bez rezervácie celkom odvážny počin, no po krátkej debate s manažérom sme úspešne obsadili stôl na vonkajšej terase zasahujúcej do ulice a lákajúcej okoloidúcich usmiatymi hosťami a príjemným ruchom. Ivona si objednala domáce talianske cestoviny s krémovou šampiňónovou omáčkou a parmskou šunkou (2370 HUF). Príjemným prekvapením bolo, že sa čašník opýtal, či si dá k jedlu parmazán a v sekunde stála na stole sklenená dózička plná tohto vynikajúceho syra. Boli vraj výborné, no porcia pomerne skúpa – 3 malé taštičky, takže po nich ešte nasledovala polievka z lesných húb (1450 HUF). Ja som si dal hovädzí steak s husacou pečeňou, vínovou omáčkou a hubami (5900 HUF).
A musím povedať, že to bol zážitok. Krehké chutné mäso výborne dopĺňala jemná pečeň a príjemná kontrastná omáčka. Snáď najlepšie jedlo v mojom živote, verte mi, nepreháňam. Okrem toho bola v podniku skvelá atmosféra, pohotová a profesionálna obsluha. Ak v Budapešti budete, navštívte, nebudete ľutovať.
My sme neľutovali a v nedeľu sme sem zamierili ešte raz na neskorý obed. Vybrali sme si dve pizze z pomerne rozsiahlej ponuky. Rustica (2750 HUF), obložená paradajkovým základom, mozzarellou, baklažánom, čiernymi olivami, speckom a gorgonzolou. Anatra (2290 HUF), na ktorej bol paradajkový základ, najemno krájené údené kačacie prsia, parmezán, cibuľa a chilli. Obe vynikajúce, chuťou sme sa preniesli do slnečného Talianska. Smäd sme zaháňali miešanými drinkmi.
Záver výletu sme si osladili opäť v Strudel House a ak som ich jedlo nazval dobrým, tak zákusky sú skvelé. Višňová štrúdľa s chilli-čokoládovou omáčkou (1490 HUF) zostane v mojej pamäti veľmi dlho. Krehké cesto, vnútri teplé višne a chilli paprička dodala čokoláde príjemný kick. Všetky palce hore a klobúk dolu. Moje mačiatko si vybralo jablkovú štrúdľu s vanilkovou zmrzlinou a škoricovou omáčkou (1490 HUF) a navrch ešte jeden marhuľový kúsok (360 HUF). To už tak ohurujúce nebolo, pretože štrúdľa bola studená a teda nevznikol požadovaný kontrast so zmrzlinou. Marhuľová však bola veľmi chutná, vo všetkých štrúdľach ovocie značne prevládalo nad cestom.
I keď z môjho pôvodného zámeru zjesť v Maďarsku za vedro halászlé (ktorú mám moc rád) zišlo, neľutujem ani jedno jedlo a do nejakej rybárskej bašty snáď ešte tento rok zavítam napríklad v Ostrihome.
