Poďakovanie

 
Pred časom bol môj blog ocenený a to hneď dvoma milými ženami, konkrétne od Elou a Maťou. Veľmi pekne im touto cestou ďakujem a vážim si, že si u nich našiel svoje miestečko. Reagujem pomerne neskoro z jednoduchého dôvodu. Premýšľal som urputne, akým piatim blogom dám ocenenie ja, pretože tak káže zákon. Keďže chcem rozhodnúť zodpovedne, som lenivý a dávam si načas, jednotlivé odkazy budem uvádzať postupne. Prvou, ktorá si podľa mňa zaslúži vašu pozornosť i ocenenie je Ela a jej Nazarboncukagaci. Nie preto, že som od nej dostal poklonu, nebudeme si tu prehadzovať komplimenty. Vybral som ju preto, že jej recepty sú originálne, neotrelé (čechizmus) a priblížili mi veľmi zaujímavú tureckú kuchyňu. Mojím osobným favoritom je tento skvelý šalát. Píše zrozumiteľne, jasne a fotí pekne. Ak hľadáte niečo zaujímavé na slovenskej blogerskej scéne, neváhajte. Sledujte ma ďalej, čakajú nás ešte štyri.

Zakopane v zime

V časoch nedávno minulých, teda v januári, keď to vyzeralo, že u nás už poriadna zima ani nebude, sme sa s Ivonou rozhodli, že navštívime poľské mestečko Zakopane. Medzičasom sa síce ochladilo ale snehu bolo stále pomenej (v Nitre), tak sme sa minulý týždeň vydali na cestu.

Zakopane sa nachádza na druhej strane Tatier a napriek svojmu názvu je turistickým centrom, ktoré ročne privíta desiatky tisíc turistov. Na to, že v roku 1676 to bola dedinka so 43 obyvateľmi, ide o veľmi slušný rozvoj. Ak máte radi pokoj a idylku, toto mesto nie je správna voľba. Ak vás však tak, ako mňa fascinujú hory a nevadia vám húfy turistov a nevyhnutná komercializácia, bude sa vám tam páčiť. Drvivú väčšinu návštevníkov tvoria poliaci, za štyri dni sme nepočuli ani slovo po slovensky, či česky. Ubytovanie sa oplatí rezervovať vopred, ceny sú mierne, výber veľký.

Moja láska najväčšia našla malý penziónik Willa Cicha Woda, umiestnený v kľudnej  lokalite (názov zodpovedá), napriek tomu však v centre diania. Veľmi dobrá voľba. Čistá, útulná izba s vlastným sociálnym zariadením a prístupom k chladničke, mikrovlnke i kávovaru. Varná kanvica na izbe. Päť minút od miestnej pešej zóny, vyhlásenej ulice Krupówki i od pozemnej lanovky na vrch Gubałówka. Môžeme smelo odporúčať.

Keďže ubytovanie bolo bez stravy, vytipovali sme si pár podnikov, kde by sa (podľa nás) mohlo dať slušne najesť . Prvým bola Karczma Siklawa, ponúkajúca útulne zariadený interiér, živú hudbu a poväčšine tradičnú poľskú kuchyňu(+pizza). Miest na sedenie je neúrekom, no i tak býva podvečer plno. Obsluha má pomerne uvoľnené až ležérne tempo, no na druhej strane je úctivá a dokáže poradiť. Počas našej prvej návštevy si Ivona objednala Mix pierogowy (17 PLN) a ja Bigos staropolski (15 PLN). Pirohy boli dobré, preliate maslom s opečenou slaninkou, no mäsové chuťou ďaleko zaostávali za ruskými so syrovo zemiakovou plnkou a špenátovými. Mäsová plnka bola trošku suchá a doobjednaná kyslá smotana im dosť výrazne pomohla. Bigos bol vynikajúci a na plnej čiare porazil svojho kolegu z reštaurácie Chłopskie Jadło v Krakówe. Nebol zbytočne mastný, mäsa i klobásy bolo dostatok a v dobrej kvalite. Prečo je zaradený medzi predjedlami, neviem. Miestni horali sú zrejme mocní jedáci. Smäd mi zahnalo pivo Żywiec (7,50 PLN za 0,5l) a moja polovička si dala teplú variantu - Żywiec grzane s miodom (8,50 PLN za 0,5l). Celkový dojem nadpriemerný, účet v poriadku a tak sme sa sem ešte raz vrátili. Počas našej druhej návštevy sme jedli spoločne a bol to Scypek panierowany (16 PLN) a Zapečené zemiaky (originálny názov a cena sa žiaľ na oficiálnej stránke nenachádzajú). Prvým jedlom bol vysmážaný oštiepok s brusnicovou omáčkou a druhým zapečené zemiaky s mäsom, hubami, cibuľkou a syrom. Obe veľmi chutné a bez výhrad.

Mimochodom, oštiepok sa v Zakopanom dá kúpiť v akomkoľvek čase, v akejkoľvek nadmorskej výške, úplne všade. Poväčšine z kravského mlieka alebo bez udania pôvodu. A poväčšine zmrznutý na kosť, čo oštiepku a vlastne žiadnemu syru príliš neprospieva. Kúpili sme teda iba testovacie vzorky a jeden malý grilovaný syrček doplnený brusnicami. Nič ohurujúce, na Slovensku zoženiete lepší bez väčšej námahy.

Druhým vytipovaným podnikom bola reštaurácia s názvom Gazdowo Kuźnia, ktorá v roku 2010 získala certifikát Best in Poland v kategórii goralskej kuchyne a obsluhy. Neviem. Objednal som si Borsc bioły na wyndzonym ziobrze z wkładkom (12 PLN) a Kiełbaski jagnięce (16 PLN). Nemám čo vytknúť. Biely boršč s kúskom údeného rebra a zemiakmi bol výborný i jahňacie klobásky s chrenom mi chutili. Vyslovené sklamanie sa konalo na opačnej strane stola. Zemiaková placka plnená bravčovým mäsom, hubami a posypaná syrom - Placek zbojnicki (28 PLN). Všetky komponenty vyslovene neochutené, mdlé a to všetko v porcii pre dvoch chlapov. Placka polosurová, strach a hrôza. Jedlo sme nevrátili, nebudem tu preto ďalej kvíliť ale takýto fail sa jednoducho kuchárovi nesmie stať. Ak to i bola vyslovene nešťastná náhoda, nás od ďalšej návštevy odradila a preto neodporúčame nikomu.

Ako dezert sme si v jeden večer dopriali gofry v jednej z viacerých cukrární, ktoré ponúkajú gofry, rôzne ovocné poháre, mliečne i ovocné koktejly a iné sladké dobroty. Gofra bola domáca (t.j. upečená na mieste), ovocie ovocné, čokoláda z čokolády a šľahačka tiež domáca. Dobrá bodka za príjemným dňom.

Ak nemáte chuť, čas, či rozpočet na reštaurácie, v Zakopanom je dostatok obchodov s potravinami, v ktorých nakúpite všetko čo i u nás a mám taký dojem, že o máličko lacnejšie. Vo všeobecnosti je Zakopane plnohodnotné mesto, v ktorom nájdete široký sortiment tovarov i služieb. Centrom je už spomínaná ulica Krupówki, ktorá okrem obchodov, reštaurácií  a fastfoodov ponúka i nepreberné množstvo zábavy.  Mesto je ideálne pre dovolenku s deťmi. Ani jeden z nás nie je lyžiar, takže nehodnotíme kvalitu svahov či vlekov. Ak sa však chcete pokochať peknými výhľadmi a nechce sa vám brodiť snehom, máte na výber niekoľko lanoviek za prijateľné ceny. A skutočná zima s kvantami snehu. Domáci by mohli v zime namiesto ovečiek chovať tulene.

Celkovo to bol veľmi pekný výlet, za dostupnú cenu. A ešte jedna drobnosť. Ak sa náhodou budete vracať cez Poprad a zastavíte sa na obed v hoteli Tatra, nedávajte si bryndzové halušky. Miestny šaman riedi bryndzu vodou. Holt kríza je kríza.

Cícerová s koriandrovým pestom

A je tu ďalšia polievka, ktorá sa po čase opäť vynára z hlbín blogu. Tým chcem v civilnom jazyku povedať, že som predošlý recept prepracoval a dospel (snáď) k lepšiemu výsledku. Surovín je sparťansky málo:

2 konzervy cíceru (480 g netto)
2 zemiaky
1 cibuľa
2 strúčiky cesnaku
1 l vývaru
3 lyžice olivového oleja
2 vrchovaté lyžičky zmesi korenia ras el hanout

Na oleji speňte nadrobno nakrájanú cibuľku, budú jej stačiť tri minútky. Pridajte nadrobno nasekaný cenak a po minúte i korenie. Zľahka opečte a zalejte polovicou vývaru. V ňom následne uvarte nadrobno nakrájané zemiaky. Keď sú hotové, polovicu, teda asi jeden zemiak odoberte bokom. Do vývaru pridajte cícer a dohladka umixujte tyčovým mixérom. Vlejte zvyšok vývaru, premiešajte a priveďte k varu. Ochutnajte, prípadne dosoľte (závisí od použitého vývaru). Vložte uvarený zemiak.

Ako som už spomínal pri hummuse, cícer má príjemnú zemitú chuť ale pomerne nevýraznú a vyslovene si pýta niečo svieže. Preto som polievku doplnil koriandrovým pestom:

1 malý citrón - šťava i kôra
2cm kúsok zázvoru
1 malá hrsť píniových orieškov
1 hrsť koriandrovej vňate
olivový olej

Všetko rozmixujte a dolaďte olejom na požadovanú konzistenciu. Polievku podávajte s pestom, kopčekom kyslej smotany a čerstvým mletým čiernym korením. Myslím že sa by sa k nej hodili i malé zemiakové placky (rősti), pita alebo elfský lembas :)

P.S. V pôvodnom recepte boli i konzervované rajčiny, určite polievke neuškodia, chcel som ale docieliť, aby vynikla chuť cíceru. Čo sa týka pesta, je to vlastná tvorba, ktorú môžete podľa ľubovôle meniť (limetky, mandle a pod.), len by som zachoval kyslosť, ktorá vytvára pekný kontrast.

Zimná pohoda

Zima je krásna. Tak ako všetky ročné obdobia, má svoje čaro a jedným z nich je pokoj. Rastlinky odpočívajú, zvieratká odpočívajú, vonku je príjemné ticho. Aby sme si však mohli zimu poriadne vychutnať, paradoxne k tomu potrebujeme teplo a pohodu. Osobne si myslím, že výborným spôsobom vychutnávania je posedávanie v koženom ušiaku pred krbom, v ktorom veselo praskoce ohník. Za oknom výhľad na zasnežené panstvo, v šálke čaj a v rukách krásna literatúra.

Keďže však v paneláku neradno stavať krby a výhľad nenavodzuje zrovna lyrickú náladu,  spravidla si zimu vychutnávam pri nejakom dobrom hrejivom jedle. Dnes som o ňom (o jedle) rozmýšľal celú cestu z práce. Zima umocnila moje schopnosti imaginácie a keď som skrehnutou rukou odomykal vchodové dvere, mal som jasno. Uvarím si kukuričnú polievku. Ak máte pocit, že už na tomto blogu bola, je to tak. Mierne som ju ale prepracoval, vyhodil zbytočnosti a pridal jednu fotografiu. Tu teda máte zoznam surovín.

2x200g konzerva kukurice
1 malý pretlak
1 veľká červená cibuľa
1 paprička jalapeño
5 strúčikov cesnaku
50g slaniny
50g klobásky
1 kvalitný bujón (zeleninový)
1 lyžička rímskej rasce
1 lyžička podrveného koriandru
2 lyžičky sladkej červenej papriky
2 lyžičky oregana
1 lyžička medu
sójová omáčka, worchesterská omáčka

Začnite tým, že kukuricu (bez nálevu) rozmixujete spolu s pretlakom na pastu. Vo väčšom hrnci osmažte na plátky nakrájanú slaninku spolu s polkolieskami klobásky. Po 3-5 minútach ich vyberte z hrnca, a na vypečenú masť (prípadne za lyžičku sadla pridajte) dajte osmažiť nadrobno nakrájanú cibuľku. Keď je sklovitá, pridajte nadrobno nasekaný cesnak, papričku, sypké koreniny a med. Krátko opečte a pridajte zmes kukurice a pretlaku. Poriadne premiešajte. Prilejte 5-7 dcl vody, vhoďte bujón a priveďte k varu. Vmiešajte slaninu a klobásku. Ochutnávajte a dochuťte podľa potreby sójovou a worchesterskou omáčkou.

Podávajte uzimeným stravníkom doplnené koriandrovou alebo petržlenovou vňaťou, kyslou smotanou a/alebo syrom (cheddar, feta, tekovský salámový  apod.).  Vhodné na dni, keď sa vám cestou z práce marí, že vidíte v prítmí cupitať tučniačiu rodinku a následne zistíte, že tento jav spôsobila námraza na vašich okuliaroch. Prajem vám pekný deň a vychutnávajte zimu.

Momofuku doma

Keď sa David Chang v roku 2004 odhodlal otvoriť reštauráciu, či vlastne Noodle Bar, odštartoval svoju (a nielen svoju) raketovú kariéru. Po pomerne rozpačitom začiatku sprevádzanom mnohými problémami a neúspechmi, sa veci začali hýbať správnym smerom. Najmä vďaka jeho nezlomnosti a neústupnosti  prišli prvé ocenenia, nové prevádzky a ďalšie ocenenia a ďalšie reštaurácie. A jedna pútavo napísaná kniha (druhú napísala Christina Tosi, cukrárka a šéfka Momofuku Milk Bar), nazvaná príznačne Momofuku.

Kedykoľvek si nájdem trochu času a začítam sa do nej, skončí to varením. Skúšal som legendárne pork buns, které zde mistrně zvládnul pan Cuketka. Nedávno som tu stratil pár slov o kimchi a naposledy ma David zlákal k výrobe pokrmu, ktorý sa nazýva chicken and egg. Kura a vajce. Znie to jednoducho a vcelku to jednoduché  i je. Recept je mierne upravený, no podstata ostala zachovaná:

4 kuracie stehná, vykostené s kožou
100g cukru
70g soli
1l vlažnej vody
50g údenej slaniny
300 g bravčovej masti
2 šalátové uhorky
250g ryže
3 lyžice sójovej omáčky
hrsť koriandrovej vňate
4 vajcia
2 mladé cibuľky

Cukor a soľ rozpustite vo vode, vložte do nej mäso a nechajte odstáť v chladničke jednu až šesť hodín. Nastavte sporák na 80 až 90 stupňov. Vyberte stehná z marinády, osušte a vložte ich do hrnca, podľa možnosti ich napasujte čo  najtesnejšie a pomedzi ne povtláčajte plátky slaniny. Zalejte rozpusteným bravčovým tukom a na 50 minút vložte do sporáka. Je to vlastne akýsi kurací konfit, s tým, že slanina prepožičia kuraťu dymovú arómu. Vyberte zo sporáka a nechajte zchladnúť na izbovú teplotu.

Počas čakania nakrájajte uhorky na tenké kolieska, posypte ich lyžicou cukru a lyžičkou soli. Vložte do chladničky. Uvarte si ryžu, ktorú ochutíte sójovou omáčkou a koriandrom (môj výmysel). Do menšieho hrnčeka dajte variť vodu. Keď zovrie, vložte do nej vajcia presne na 5 minút (v originálnom recepte sú stratené vajcia, ak máte na to guráž a zručnosť, kľudne do toho. Ja som bol trošku lenivý a popravde mi príliš nejdú, strácajú sa až príliš).

Vyberte kuracie stehná z hrnca, tuk si odložte na lepšie časy (síce to podľa večerných správ tak nevyzerá ale verte mi). Rozohrejte panvicu s hrubším dnom a keď je horúca, položte na ňu stehná kožou dolu. Zaťažte napríklad hrncom napusteným vodou. Nechajte 3 až 4 minúty pripiecť, potom mäso vyberte a nakrájajte na centimetrové plátky.

Záverečná kompletácia vyzerá asi takto. Do hlbokého taniera alebo misky vložte ryžu. Urobte v nej malú priehlbinu, do ktorej položte vajce. Po okrajoch misy  roztrúste mäso, uhorku a posypte nakrájanou cibuľkou. Žĺtok sa vám roztečie do ryže a spolu s akoby údeným mäsom je to smršť chute umami, odľahčená sviežou chladnou uhorkou.

P.S. Všímavému oku neunikne, že som použil kuracie prsia. Je to tak, nemal som stehná, tak som prsia prešpikoval slaninou. Bolo to výborné i tak ale viem, že stehná by boli lepšie :) Preto, ak je to možné, držte sa receptu.

P.P.S. Momofuku sa dá z japončiny preložiť ako šťastná broskyňa (viď logo reštiky), ak vám však názov pripomína aj jednu anglickú nadávku, nie je to náhoda.

Drunk food (drunk - pod vplyvom alkoholu, opilý)

Nie tak dávno som na FB uviedol odkaz na recepty (napr. tento), ktoré mi neprídu úplne košér a to najmä v súvislosti s tým, že sú uverejnené na stránke primárne venovanej mamičkám a ich deťom. Rozpútala sa menšia polemika o tom, čo ešte áno a čo už nie, kam kečup patrí, kam už nie a podobne. Za tým, čo som napísal si stojím, aby som však nebol falošným prorokom, musím si zamiesť najprv pred vlastným prahom. 

Občas zjem vedome jedlo, ktoré je vyslovene nezdravé a za normálnych okolností by som sa k nemu priblížil iba odetý v atombordeli a s dozimetrom v ruke. Lenže občas nastanú okolnosti, kedy je mi to úprimne jedno, ba dokonca podobné pokrmy vyhľadávam. Jedná sa o večery v takej elitnej spoločnosti, akými sú napríklad kapitán Morgan  či distingovaný pán Tanqueray.
 

Pod vplyvom omamných látok sa chuťové vnemy a preferencie menia a na jedálniček sa dostáva jedlo v anglicky hovoriacich krajinách označovené ako drunk food. Rôzne kebaby, bagety pofidérnej kvality, či dokonca burgery od strýčka mcdonalda. Kombinácie potravín, nad ktorými  triezvy rozum zastáva. Jedol som klobásku s tatárskou omáčkou, praženicu so sardinkami a hríbikmi v octe alebo hot-dog s bambinom a čipsami, ktorý som zapíjal čokoládovým šejkom. Rôzne hemendexy, lángoše s pestrou oblohou a všeličo zapečené so syrom. Každý má to svoje. Špecifickým činiteľom povzbudzujúcim tvorivosť v tejto oblasti je pivo, ktoré vás po pár kúskoch prinúti vyrabovať chladničku a pustiť sa do výroby niečoho ako je triple fried egg chili chutney sandwich, z legendárneho seriálu Red Dwarf.  Ten, kto občas požije alkoholické nápoje, vie o čom hovorím.

Som hriešnik, viem, no na rozdiel od receptov, o ktorých bola reč, ja si svoje úchylky nechávam pre seba a neprezentujem ich ako recept, navyše recept určený na konzumáciu deťom. Tvrdím, že variť treba z kvalitných surovín, že kečup nepatrí na pizzu a ak si ho tam dáte, nechváľte sa tým.  Inak je drunk food veľmi vďačnou témou a ak máte nejaké veselé príhody, či obskúrne recepty na jedlá hraničiace s alchýmiou, sem s nimi. Život by nemal byť fádny.